Ako si vytvoriť kvalitné hnojivo -2. časť: Rýchlokompost

Kedy je správny čas prehodiť kompost? Ako ho použiť na hnojenie rastlín? Čo robiť, ak kompost zapácha? Na tieto a ďalšie otázky nájdete odpovede v nasledujúcom článku.

Galéria

Hrobľový kompost horúci

Oplatí sa hlavne vtedy, ak máme veľa surovín na kompostovanie. Tvoria ho rôzne dlhé hroble vysoké do 1,5 m a široké 1,5 až 2 m. Smerom hore sa hrobľa mierne zužuje. Pri jeho zakladaní najprv vytvoríme drenážnu vrstvu (asi 20 cm) z hrubého drevného materiálu (konáre, hrubé stonky rastlín a kríkov), čo umožní lepšiu cirkuláciu vzduchu v komposte.

Rozdrvené suroviny dobre premiešame, nevrstvíme ich, prípadne aj naočkujeme pôdou, kompostom, hnojom, zmes podľa potreby zavlažíme a v kyprom stave z nej zostavíme hrobľu. Najmä v lete by sa mal kompost už o 3 dni zohriať na teplotu okolo 50 °C. Táto teplota pretrváva niekoľko dní, ba až týždňov – podľa rozložiteľnosti surovín v ňom. Výška hroble postupne klesá až na polovicu, čím sa kompost aj zhutňuje, a preto by sme ho po mesiaci mali prehodiť, prevzdušniť.

Asi po 4 až 6 mesiacoch môže byť živný kompost hotový. Pred použitím ho preosejeme cez sito s dvojcentimetrovými okami – oddelíme tak hrubé nerozložené zložky, ktoré dáme do nového kompostu. 

Hrobľový kompost chladný

Ak máme málo záhradného odpadu a nie je zamorený chorobami ani vysemenenými burinami, nie je potrebné, aby teplota kompostu vystúpila na také vysoké hodnoty ako pri horúcom komposte. Hrobľu, aj tú menej objemnú, môžeme vytvoriť postupne po vrstvách, ako vzniká odpad. Jednotlivé vrstvy by nemali byť hrubšie ako 15 cm, aby rôzne suroviny mohli spolu lepšie reagovať. Ak by sme potrebovali nízku rozkladnú teplotu zvýšiť, tak do kompostu primiešame čerstvo pokosenú trávu. Pri takomto vrstvenom komposte má jeho prehadzovanie veľký význam na jeho homogenizáciu, a tým aj na skvalitnenie a urýchlenie kompostovania.

Kompostovanie v ohradených boxoch

Obvodové steny boxov by zásadne nemali byť plné, ale dierované, aby vzduch mohol prúdiť. Aj dno boxu musí byť len pôda, aby mikroorganizmy a dážďovky mali doň prístup a mohla z neho odtekať prebytočná voda. Steny môžu byť murované, drevené, drôtené, plechové, plastové, pevné i rozoberateľné. Postup zakladania kompostu a jeho prevádzkovanie je podobné ako pri horúcej hrobli.

Špeciálne kompostéry

Najmä pri obmedzenom množstve odpadu je ich veľkou výhodou, že sa v nich vytvorí vyššia teplota – až 65 °C – už pri objeme 1 m3. To umožní sterilizovať kompostované suroviny a urýchliť tvorbu živného kompostu na 8 až 10 týždňov. Preto sú takéto kompostéry najvhodnejšie na výrobu živného rýchlokompostu.

Vyrába sa množstvo druhov, najmä plastových kompostérov. Väčšina je bez dna a majú rôzne veľkosti – s objemom od 1 až 2 m³ až po 240- až 400-litrové. Zvyčajne sú vybavené odnímateľným vekom s otáčavým ventilom na reguláciu prístupu vzduchu so spodnými bočnými dvierkami na odber hotového kompostu a po obvode plášťa sú vytvorené otvory na prístup vzduchu. Výhodné je mať až tri takéto kompostéry: v prvom kompost zreje, druhý plníme a do tretieho prehadzujeme kompost z prvého kompostéra.

Postup kompostovania je principiálne rovnaký ako pri hrobľovom kompostovaní až na to, že tu je kompost lepšie tepelne izolovaný, dosiahne sa jeho vyššia teplota, ktorá sa aj dlhšie udrží, a tým je priebeh kompostovania urýchlený. Dobre funguje v lete (ventil na jeho veku nechávame otvorený) aj v zime (ventil zatvoríme). Kompostovanú hmotu po 3 týždňoch prehodíme, prevzdušníme.

Plastový kompostér s prevzdušňovacími škárami. Foto: isifa/Shutterstock

Kompostér vlastnej výroby

Vyrobíme ho z 200-litrového plechového suda, z ktorého odrežeme obe dná a do plášťa vyvŕtame množstvo otvorov s priemerom asi 1 cm na prístup vzduchu. Sud postavíme na drevenú alebo kovovú mrežu podloženú tehlami. Vrch zakryjeme dreveným príklopom. Do stredu suda môžeme umiestniť aj umelohmotnú dierovanú rúrku.

Odborník radí

Výrazné urýchlenie kompostovania dosiahneme rozdrobením, rozsekaním základného materiálu. Výborným urýchľovačom je tiež dobré vzájomné premiešanie všetkých rozdrobených i pridaných zložiek.

Umiestnenie kompostu v záhrade

• Mal by byť umiestnený v tieni alebo aspoň v polotieni niekde pod stromami, aby ho slnko nevysušovalo a nepôsobilo nepriaznivo na mikroorganizmy žijúce v ňom.

• Mal by byť trvalo chránený strieškou alebo prechodne plachtou hlavne pred prívalovými dažďami, ktoré by ho príliš premočili.

• Nemal by byť na veternom mieste, aby sa nevysušoval. Na svahu hrobľu orientujeme po dĺžke smerom dolu svahom, aby ju prívalová dažďová voda nepodmyla.

• Vedľa hroble by mal byť dostatočný priestor na jej prehadzovanie, skladovanie a úpravu suroviny na prípravu ďalšej hroble. Dôležitá je aj spevnená prístupová cestička, napríklad na fúrik. Dobré je, ak je v blízkosti kompostoviska k dispozícii voda na jeho zavlažovanie.

Tepelene izolovaný kompostovací box z paliet. Voľné priestory v paletách sú vyplnené pokrčeným papierom. kresba: Jaroslav Pížl

Prehadzovanie kompostu

Kedy treba kompost prehadzovať, aby sme udržali žiaduci priebeh kompostovania a vyvarovali sa vzniku rôznych chýb? Sledujeme priebeh teplôt v jednotlivých hĺbkových vrstvách kompostu a ak sa v horúcej fáze veľmi odlišujú od optima, čo je 45 až 65 °C, najmä po pár dňoch od začiatku kompostovania, tak je dôvod na premiešanie. Veľmi rozdielne teploty v jednotlivých vrstvách svedčia aj o nežiaducom vzniku neaktívnych zón. Pokles teploty v spodnej zóne počas počiatočných dvoch týždňov pod 40 °C je tiež dôvod na prehodenie.

Samoprehadzovací rotačný kompostér

V snahe zbaviť sa časovo i pracovne náročného prehadzovania kompostu si môžeme vytvoriť konštrukciu na kompostér, ktorá nám uľahčí túto činnosť. Základom je plechový 200-litrový sud s prevzdušňovacími otvormi (s priemerom 7 mm) na stenách aj bokoch. Sud umiestnime buď na rovnú plochu, po ktorej ho môžeme váľať, alebo vytvoríme akúsi kolísku na nožičkách, aby sme sa nemuseli k sudu zohýbať. Kompostér nastojato naplníme kompostovacou zmesou, uzavrieme a necháme prebiehať kompostovanie. Keď treba kompost prehodiť, položíme sud naležato na rovnú plochu a gúľame ho zo strany na stranu, tak sa jeho obsah premieša. Kompost však nesmie byť premokrený, lebo by sa z neho vytvorila v sude zlepená guľa. Skúsenosť nám ukáže, do akej miery je vhodné kompost vlhčiť, aby tieto problémy nenastali.

Zrelosť kompostu

Pojem „zrelý kompost“ musí byť vždy viazaný na konkrétne použitie:

• zrelý na mulčovanie je kompost už po piatich týždňoch od jeho založenia,

• zrelý na zapravenie do pôdy musí byť kompost zrelší; proces jeho tvorby trvá dva až šesť mesiacov a využíva sa na zlepšovanie úrodnosti pôdy, ako aj na výživu zeleninových a plytko koreniacich jednoročných rastlín,

• na predpestovanie sadeníc a pestovanie citlivých rastlín musí byť ešte zrelší,

• skutočne dozretý, tzv. stabilizovaný kompost zreje šesť až dvanásť mesiacov a slúži najmä na zlepšenie základných vlastností pôdy, teda, ako sa hovorí, na melioračnú úpravu pôdy,

• viacročný, tzv. starý kompost je prakticky už bez priamych hnojivých účinkov a stáva sa viac-menej len dobrou záhradnou zeminou.

Dobrá rada

Kompost iba rozhodíme na povrch pôdy alebo ho do nej len zapravíme hrabľami, nie však hlboko! Hrozí, že pri nedostatku vzduchu tam vzniknú ložiská hniloby a živiny sa rýchlejšie vyplavia do spodiny.

Vlastnosti kompostu a termín hnojenia

Komposty sú oproti bežným pôdam podstatne bohatšie na živiny. Dusík sa z nich však uvoľňuje len veľmi pomaly, v prvom roku len do 10 %. Preto ak používame kompost len občas a v malých dávkach, dusík, ktorý sa z neho uvoľní, rastlinám nestačí a treba ho doplniť inak. Pri pravidelnom, každoročnom používaní kompostu sa však uvoľňovanie dusíka zvyšuje. Komposty vykazujú vysokú hodnotu pH, teda sú zásadité, a preto môžu podľa reakcie pôdy aj nahradiť jej vápnenie.

Pre kyslomilné rastliny robíme kyslý kompost najmä z dubového lístia a kompostovanej kyslej rašeliny. Kompost by sme mali aplikovať do pôdy počas celého vegetačného obdobia. Ak by sme koncom leta pridali do pôdy väčšie množstvo kompostu, je vhodné, aby sme do nej následne vysiali rastliny na zelené hnojenie, ktoré pôdu jednak cez zimu prekryjú, jednak obohatia.

Možné chyby kompostovania

Ak nedôjde do 3 dní k zahriatiu kompostu aspoň na 50 °C alebo sa teplota nezvýši ani do týždňa na optimálne rozmedzie 45 až 65 °C, príčinou môže byť, že: 1. je veľmi mokrý (voda vytlačila vzduch a materiál sa zlepil), treba ho prehodiť a zmiešať so suchým materiálom alebo s pilinami; 2. je presušený, teda je zložený z málo vodnatých zložiek, vtedy ho treba zmiešať so zelenými šťavnatými odpadmi, prípadne dovlhčiť; 3. je málo kyprý, málo prevzdušnený, pretože je zložený z málo štruktúrneho materiálu, príliš jemného a lepivého – treba ho prehodiť a zmiešať s hrubším štruktúrnym materiálom.

Ak teplota stúpne nad 65 °C,nie je to žiaduce, lebo to veľmi zvyšuje straty dusíka; okrem toho je to nebezpečné aj pre tzv. samosterilizáciu kompostu, teda sebazničenie prítomných mikroorganizmov; kompost nadmieru vysychá; niektoré materiály majú však prirodzený sklon k takémuto prehriatiu (chlievska mrva, čerstvo pokosená tráva, čiastočne i ovocné výlisky); teplotu môžeme znížiť postrekom studenou vodou.

Ak kompost zapácha – k tomu by nemalo dôjsť, ani keď do kompostu pridáme prasací hnoj či hydinový trus, aj vtedy by sa mal prvotný zápach vytratiť po niekoľkých hodinách; chyba môže byť: 1. v prípade čpavkového zápachu v tom, že základný materiál je až príliš bohatý na dusíkaté látky, napríklad veľa hydinového trusu zmiešaného s malým množstvom sekanej slamy – kompost treba prehodiť za prídavku slamy alebo drevnej drviny; 2. hnilobný zápach zasa pochádza z vysokej vlhkosti kompostu, ktorý má nedostatok vzduchu a začína hniť – treba ho prehodiť a pridať sekanú slamu. drevnú drvinu alebo papier.

Ako hnojiť kompostom

Zelenina – kompost na jar rozhodíme na celú plochu a plytko zapravíme; dodatočne pri veľmi náročných druhoch použijeme zrelý kompost ešte aj pri výseve a výsadbe do riadkov; dávky na veľmi náročné druhy zeleniny sú 8 l/ m², na stredne náročné 6 l a na málo náročné 4 l; dodatočne môžeme okolo rastlín rozhodiť ďalšiu dávku.

Drobné ovocie – pri výsadbe zapravíme bohatú dávku kompostu, až 10 l/m², do vrchnej vrstvy pôdy a potom každoročne hnojíme dávkou 2 až 3 l/m² polozrelého kompostu pod kríky behom vegetácie.

Ovocné stromy – pri výsadbe primiešame niekoľko lopát zrelého kompostu do vrchnej vrstvy pri zahŕňaní výsadbovej jamy; následne počas každej vegetácie pridáme 2 až 3 l/m²; orechom a lieskam stačí 1 l/m² pod plochou celej koruny.

Ružiam pri výsadbe – zrelý kompost zapravíme do pôdy v množstve 4 až 6 l/m², každý rok nastielame pod ruže asi 2-centimetrovú vrstvu kompostu.

Cibuľoviny a trvalky – zásobíme množstvom 4 l/m².

Rastliny v kvetináčoch – zeminu alebo piesok so zrelým kompostom v pomere 1 : 1.

Ako si vypomôcť

Ak záhrada neprodukuje dostatok kompostovateľných látok na tvorbu potrebného množstva kompostu, musíme si pomôcť napríklad:
• pestovaním rastlín na zelené hnojenie,
• chovom domácich zvierat a kompostovaním ich hnoja,
• využitím slamy na kompostovanie,
• nákupom určitej časti zvieracieho hnoja,
• nákupom vhodnej rašeliny.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, kresba: Jaroslav Pížl
Zdroj: časopis Urob si sám 11/2016