Ako si vytvoriť kvalitné hnojivo – 1. časť: Rýchlokompost

Ako si vytvoriť kvalitné hnojivo - 1. časť: Rýchlokompost

Na vytvorenie kvalitného kompostu nestačí nahádzať doň záhradné a kuchynské zvyšky, chce to trochu vedomostí, trpezlivosti aj kumštu. Poradíme vám, ako si vytvoriť naozaj hodnotné biologické hnojivo, ktoré prospeje nielen pôde, ale i rastlinám. 

Ílových minerálov je v bežných pôdach obyčajne dostatok a sú viac-menej stabilné. Ale humusu, toho je dnes často v pôdach nedostatok. Úrodnosť pôdy a rastlín pestovaných na nej závisí teda aj od hnojenia kvalitným kompostom obsahujúcim okrem množstva humusu i dostatok živných prvkov. Iba samotné chemické hnojenie totiž pôdu nezlepšuje, nezúrodňuje, nerobí ju živou. Vybrané kvalitné a bezbalastné aj chemické hnojivá však môžeme využiť na obohatenie kompostu. Keďže spotreba kompostu v záhrade nie je malá, dokonca ani vtedy, keď máme len okrasnú záhradu, musíme sa postarať o jeho sústavnú, prakticky celoročnú výrobu, či už klasickým postupom, alebo si vyrábame tzv. rýchlokomposty. Tie si však vyžadujú trochu usmernený postup.

Ekologizácia našej záhrady

Aj dobrý zámer, akým je vylúčenie alebo aspoň minimalizovanie používania chemických hnojív na rozumnú mieru a nákup organických hnojív, môže mať svoje úskalia. Kvalitu kupovaných hnojív nemáme pod kontrolou, často sa vyrábajú z komunálneho odpadu (preto sa v nich neraz nachádza sklo, kamene a nadmerné množstvo íloviny). Priemyselné organické hnojivá sú robené podľa určitej normy, a teda nezohľadňujú našu potrebu upraviť pH pôdy pomocou kompostu, okrem toho sú aj s dopravou pomerne drahé. A pritom v záhrade i kuchyni máme hromadu kompostovateľných odpadov, ktoré nezmyselne vyhadzujeme do kontajnerov.

Aby bolo kompostovanie efektívne

V prírode je tvorba humusu relatívne pomalá, ak ju chceme urýchliť a vytvoriť kvalitný kompost bohatý na živné látky a humus, musíme už pri zakladaní kompostu zohľadniť základné požiadavky tohto zložitého procesu. Základné fázy kompostovania sú:
• I. fáza (horúca): rozklad rastlinných zvyškov sa realizuje prirodzenými, hlavne enzymatickými procesmi; do tohto procesu sú zapojené i prítomné mikroorganizmy, ktoré sa živia organickými zvyškami; táto fáza je charakteristická explozívnym rozmnožením mikroorganizmov a prudkým zvýšením teploty prostredia, obyčajne až na 65 °C, čo trvá 3 až 4 týždne;
• II. fáza (premenná): začína vznikať živný i trvalý humus; kompost získava rovnomerne hnedú farbu, drobivú štruktúru a ľahkú vôňu po lesnej pôde; kompost v tomto štádiu má najlepší hnojivý účinok; v tejto fáze, ktorá trvá od 4. do 10. týždňa, teplota kompostu klesá;
• III. fáza (zrelosti): kompost získava zemitú štruktúru; živný humus sa mení na zrelý humus, jeho hnojivý účinok je slabší, zvyšuje sa však jeho pôdotvorná účinnosť.

Jednoduchý test
Keď stlačíme trochu kompostu v dlani, nesmie z neho vytekať voda, ale pri otvorení dlane by mala z neho zostať súdržná hrča.

Zloženie kompostovej „zakládky“

Humusotvorné mikroorganizmy

Sú základnou podmienkou kolobehu prvkov. Do kompostu sa dostanú spolu s odpadmi, s ornicou alebo so záhradnou pôdou, v ktorej sa vyskytujú. Jedným zo spôsobov intenzifikácie humifikácie odpadov v komposte je očkovanie kompostu už pri jeho zakladaní väčším množstvom týchto mikroorganizmov. Mylne sa to robilo čerstvým hnojom. Ten je síce plný mikroorganizmov, ale nie pôdnych, humusotvorných, ale tráviacich. Tie plnia iné funkcie. Na očkovanie kompostu mikroorganizmami treba používať dobrú úrodnú pôdu plnú života, ktorú aj tak musíme pridať, lebo je nositeľom dôležitej ílovitej zložky. Množstvo vhodných mikroorganizmov navýšime prídavkom naplno pracujúceho kompostu, lebo v tomto štádiu je najbohatší na mikroorganizmy. Ani to najväčšie množstvo mikroorganizmov však nič nezmôže, ak im nevytvoríme vhodné podmienky na humifikačnú prácu v komposte.

Ako si vypomôcť

Keď záhrada neprodukuje dostatok kompostovateľných látok na tvorbu potrebného množstva kompostu, musíme si pomôcť napríklad:
 pestovaním rastlín na zelené hnojenie,
 chovom domácich zvierat a kompostovaním ich hnoja,
• využitím slamy na kompostovanie,
 nákupom určitej časti zvieracieho hnoja,
 nákupom vhodnej rašeliny.

Výživa a obohacovanie kompostu živinami

Mikroorganizmy na svoj život potrebujú energiu, ktorú čerpajú najmä z organických látok v komposte (mali by tvoriť aspoň 20 %). Nutne potrebujú aj minerály, najdôležitejšie sú fosfor a dusík. Aby ­proces humifikácie organických odpadov prebiehal čo najlepšie a najrýchlejšie, je dôležité, aby pomer uhlíka a dusíka (C : N) v kompostovanej zmesi bol čo najužší, teda najlepšie 10 : 1, ale tolerovaný je i pomer 20 : 1, prípadne až 30 : 1. Dostatok dusíka totiž zaistí aj dostatočnú tvorbu humusu. Ak je v komposte málo dusíka, tvorí sa veľa organických látok a málo humusu. S dusíkom to však netreba preháňať. Pomer C : N upravujeme buď vhodnou kombináciou rôznych odpadov s rôznym pomerom C : N už pri jeho zakladaní, alebo kompost polievame roztokmi s vyšším obsahom dusíka, aký má napríklad močovka alebo roztoky solí s amoniakom, najmä sírany (nie liadky) a tiež roztok močoviny.
Fosfor, kyselina fosforečná, zasa umožňuje premenu organických látok a je podmienkou fungovania energetického metabolizmu mikroorganizmov, teda aj ich množenia. Väčšie množstvo kyseliny fosforečnej tiež urýchľuje humifikáciu. Kompost obohacujeme prídavkom niektorých hospodárskych hnojív bohatších na fosfor.

Optimálny pomer uhlíka a dusíka

Pri skladaní kompostovacej zmesi sa snažíme dodržať optimálny pomer C : N a súčasne zmes zložiť z čo najpestrejšej zostavy odpadov, vtedy je i kompost kvalitnejší a kompostovanie prebieha rýchlo. Ak je uhlíka viac, produkcia bielkovín v mikroorganizmoch prebieha nedostatočne, málo sa množia, a teda i kompost pomalšie zreje a je menej kvalitný. Pri zostavovaní zmesi sa riadime reálnym pomerom C : N v jednotlivých surovinách (čísla udávajú počet dielov uhlíka k 1 dielu dusíka):
 odpady zo záhrady: pokosená tráva 10 – 25, zelené rastlinné odpady 20 – 60, lístie/ihličie 30 – 80, kôra 100, konáre drevín 100 – 200;
 odpady z domácnosti: rastlinné odpady 10 – 25, papier/kartón 200 – 350, piliny 100 – 500, drevný popol 200 – 500;
 hospodárske odpady: slama z raže, ovsa 60, slama zo pšenice, jačmeňa 100, hydinový trus 10, močovka 2, hovädzí hnoj 25.

Íl – nutná súčasť humusu

Ílovej zložky by malo byť v komposte asi 20 %. Ideálne je, aby bola dobre premiešaná s ostatnými zložkami kompostu. Takýto kompost je vhodný na skvalitnenie najmä piesčitých pôd.

Vlhkosť kompostu

V preschnutom komposte sa humifikácia spomaľuje až zastavuje. Takisto nie je vhodné, aby bol kompost premočený. Ani by tak neprekážal prebytok vody, ako skôr to, že voda vytlačí vzduch z kompostu, ktorý je nevyhnutný pre život a rozmnožovanie mikroorganizmov. Preto by kompostovisko malo byť v tieni a chránené pred nadmerným dažďom. V letných mesiacoch kompost primerane zavlažujeme močovkou alebo vodou. Voda z kompostu nesmie vytekať.

Prevzdušnenie kompostu

V komposte sa nachádzajú aeróbne mikroorganizmy, ktoré potrebujú pre svoj život vzduch, a anaeróbne mikroorganizmy, ktoré ho nepotrebujú a vytvárajú nekvalitný a zapáchajúci kompost, sú teda nežiaduce. Spravidla sa nachádzajú vo veľmi zhutnenom, neprevzdušnenom komposte. Preto už pri zakladaní využívame nadľahčené a porézne odpady (slama, seno, trstina, slabšie konáre, piliny, kôra). Prívod vzduchu do kompostu zabezpečíme aj bočnými otvormi v stenách kompostéra, prípadne kompost prekypríme, niekoľkokrát prehodíme. Dôkazom, že prevzdušnením kompostu oživíme mikroorganizmy v ňom, je zvýšenie jeho teploty. Prehodením kompostu sa masa homogenizuje, čo urýchli jeho humifikáciu.
Kompost by mal obsahovať 40 až 60 % vody, čo odhadom zistíme jednoduchým testom.

Teplota a tma v komposte

Keďže mikroorganizmy sú citlivé na svetlo, kompost zakladáme v tieni alebo ho prekryjeme slamou, senom, lístím, rohožami z tŕstia či jutovým vrecom. Najrýchlejšie proces rozkladu v komposte nabehne, keď ho zakladáme pri vonkajšej teplote 20 až 25 °C. Vyššia teplota vzniká najmä na začiatku humifikácie a je závislá od ľahkej rozložiteľnosti odpadov, od pomeru C : N odpadov, od množstva mikroorganizmov, veľkosti kompostu, ročného obdobia (vonkajšej teploty), prevzdušnenia kompostu a jeho primeranej vlhkosti. Optimálna teplota vhodná pre väčšinu prítomných mikroorganizmov je 35 až 40 °C. Zvýšením teploty sa rozkladné procesy urýchľujú, ale pri prekročení teploty 65 °C množstvo humusu klesá a má horšie vlastnosti. Pri nízkych teplotách sa zasa procesy spomaľujú a pri 0 °C sa prakticky zastavujú. Počiatočné vyššie teploty v komposte (po jeho založení niekoľko dní dosahujú 55 až 60 °C) však vôbec nie sú na škodu. Kompost totiž akoby sterilizovali, ničia najmä choroboplodné zárodky i semená burín. Kontrolu teploty v komposte môžeme urobiť hrobľovým teplomerom, znížiť ju môžeme zálievkou studenou vodou a tiež utlačením kompostu. Naopak, teplotu prirodzene zvýšime prevzdušnením kompostu, prekyprením alebo prehodením.

Stabilizácia humusu

Humus vytvorený v komposte nemusí byť stálou zložkou, lebo určitá skupina mikroorganizmov je schopná ho rozkladať. Aby sme tomu zabránili, musíme humus stabilizovať prídavkom zeminy a vápna, ktoré s humusom vytvoria ílovito-humózne komplexy odolávajúce rozkladným snahám mikroorganizmov. Vápnik okrem toho upravuje aj kyslosť (pH) prostredia, vytvára teda alkalickú reakciu. Pri nedostatku vápnika mikroorganizmy hynú a rozmnožujú sa nežiaduce plesne. Ako zdroj vápnika sú najvhodnejšie mleté alebo zvetrané vápence či dolomity.

Kompostové zóny

Okrajová zóna, ktorá sa nachádza navrchu a po stranách kompostu, často presychá, preto pomáha závlaha a prehodenie kompostu, prípadne jeho prekrytie vzdušnými materiálmi (rohože, slama). Zóna intenzívnej humifikácie siaha asi do 50 % hĺbky kompostu; môže rýchlo vysychať, čo sa často prejaví plesňovým povlakom; je dôležité, aby sme práve v tejto zóne strážili jej optimálnu vlhkosť. Zóna utlmenej humifikácie sa pri vyšších kompostoch zvyčajne nachádza v ich spodnej polovici; tu je kompostovaný materiál veľmi zhutnený, má nedostatok vzduchu, často je aj premočený; jednoznačne tu pomáha najmä prehodenie kompostu aspoň raz za 4 mesiace (pri tradičnom komposte), pri rýchlokomposte sa toto tak často nevyskytuje a prehodenie prichádza do úvahy až o niekoľko týždňov.

Čo nepatrí do kompostu

 nič, čo nie je biologicky rozložiteľné (sklo, kovy, umelé hmoty a textílie),
 čo má vyšší obsah škodlivých látok (farebný papier, popol z brikiet a uhlia, obsah vrecúšok z vysávačov),
 zásadne do kompostu nepatria pesticídy (a rastliny nimi postriekané, ďalej postriekané šupky z citrusov, nalakované a nafarbené drevo či napustené chemikáliami).

Kompostované hmoty

 Opadané lístie ľahšie sa rozkladá, na rýchlokomposty sa viac hodí lístie z ovocných drevín, liesky, brezy, jaseňa, javora, brestu, lipy, jelše, vŕby; listy sa však ľahko zľahnú, zlepia sa, preto ich treba miešať z rôznych druhov stromov, rozdrviť ich alebo rozsekať kosačkou na trávu a zmiešať v pomere 2 diely listov a 1 diel iného materiálu (pôda, hnoj alebo kompost); ak v komposte dominuje lístie, hovoríme mu listovka a používa sa najmä na kvety a výsevné záhony.
 Pokosená tráva je bohatá na dusík, ľahko uľahne a zhutní sa; kompostujeme až zavädnutú trávu, ktorú miešame so slamou, rozdrvenými konármi zo živého plota. Kompost musíme častejšie prehadzovať, aby sa prevzdušnil a predišli sme jeho hnitiu. Pri vrstvených kompostoch nikdy nerobíme vrstvu trávy vyššiu ako 2 cm.
 Mäkké rastlinné odpady zo záhrady ako i nasekané zelené a živé drevné odrezky kompostujeme v zmesi iných odpadov.
 Kuchynské rastlinné odpady takisto kompostujeme ako prídavok do zmesi iných odpadov.
 Výlisky z ovocia a hrozna majú optimálny pomer C : N (25 až 30 : 1), takže netreba pridávať dusíkaté hnojivo. K výliskom z jabĺk a hrušiek je dobré pridať nasekanú slamu. Tieto komposty sa rýchlo zahrievajú a rady aj vysychajú, preto ich vlhkosť musíme strážiť. Zeminu pridávame v množstve asi 10 %. Čas premeny trvá 14 dní až 4 týždne. Tieto komposty zostávajú dlho kypré a sú vhodné do substrátov ako náhrada rašeliny; ak ich chceme použiť ako hnojivo, namiesto vody by sme ich mali polievať močovkou.
 Chlievska mrva je zmes tekutých a pevných výkalov domácich zvierat; ak obsahuje málo slamy, doplníme ju ďalšou slamou, lístím, starým senom a vlhčíme ju, ak je suchá; kompostujeme ju samotnú alebo s 20-percentným prídavkom pôdy alebo kompostu. Kompost je vhodný pre rastliny náročné na živiny (zemiaky, rajčiny, tekvice).
 Konský a ovčí hnoj má sklon k príliš silnému zohriatiu sa, preto k nemu pridávame 10 % zeminy a rastlinné odpady.
 Hydinový trus obsahuje viac živín ako hnoj veľkých zvierat, preto sa označuje aj ako „ostrejší“ a kompostuje sa so záhradnými odpadmi.
 Slama, najmä nadrobno posekaná, slúži na vyrovnanie nadmernej vlhkosti niektorých odpadov.
 Drevný popol pridávame v množstve 3 až 5 kg/m3 kompostu.
 Vlasy, drvená rohovina sú bohaté na dusík a dávame ich priamo do kompostu.
 Nefarebný papier, lepenka, papierové utierky, baliaci papier sú vhodné na vyrovnanie vlhkosti najmä kuchynských odpadov a na zlepšenie štruktúrnosti kompostu.
 Varené vajcové škrupiny, dobre rozdrvené, dodávajú potrebný vápnik.
 Kávová usadenina a vylúhovaný čaj sú bohaté na živiny a sú dobrou potravou pre dážďovky.
 Suché drevité odpady sa zvyčajne pomalšie rozkladajú a humifikujú, aby sme tento proces urýchlili, musíme ich rozdrviť a často pridať aj dusíkaté vápno, vlhčiť a prehadzovať kompost. Ťažšie rozložiteľné listy: buk, dub, pagaštan konský, orech, platan, topoľ.
 Mach a ihličie sa rozkladajú veľmi pomaly; kompost okysľujú.
 Hrubé drevité odpady (kmene, suché konáre, kôra, kukuričné odpady, slnečnicové stonky) treba nadrobno rozdrviť; drevenú drvinu i s pilinami a hoblinami musíme obohatiť o dusík.

Problematické odpady

Sem patria odpady z jedál a fekálie chorých na salmonelózu, prípadne i surové škrupiny z vajec (tieto sa vo veľkých kompostoch, kde teplota dosahuje až 65 °C, dezinfikujú vraj až o 12 mesiacov), ďalej prasací hnoj, rastlinné odpady napadnuté rastlinnými chorobami (baktérie, huby, vírusy). Je vraj odskúšané, že horúce kompostovanie (65 °C) likviduje múčnatku, hrdzu a čiernu škvrnitosť ruží, škvrnitosti listov, chrastavitosť jabĺk, hrušiek, konáre napadnuté rakovinovým odumieraním, konáre napadnuté voškami a roztočíkmi; je však na uvážení každého, či ich spálime alebo skompostujeme. Buriny rozmnožujúce sa trvácnymi koreňovými výbežkami, ale i buriny v štádiu zrelých alebo takmer zrelých semien do kompostu radšej nedávame; vhodnejšie je ich inaktivovať dlhšie trvajúcim prekvasením v sude s vodou a následným skompostovaním. Mäsité zostatky jedál do kompostu nedávame hlavne preto, že lákajú potkany a myši.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 10/2016, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. A čó urýchľovač kompostu ?

  2. Mala Beata says:

    Dobry den,

    chcem sa spytat, ci su brectanove listy , ci bobule vhodne do kompostu? Mam totiz blizkosti kompostu brectanovu stenu.

    Dakujem pekne.

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.