Ako pestovať jahody v záhrade, na balkóne aj v interiéri

Vedeli ste, že jahody obsahujú až 50 mg% vitamínu C podobne ako citróny? Kedysi príroda ponúkala jahody iba časť leta. Dnes vďaka šľachtiteľom môžeme toto chutné a zdravé ovocie pestovať celú sezónu.

Galéria

Remontantné jahody

Popri raz rodiacich jahodách existujú tzv. remontantné, teda jahody opakovane plodiace počas roka. Po malej prestávke po prvej jarnej úrode začnú rodiť znovu a kvitnú i rodia až do mrazov. Využívajú sa aj v oblastiach, kde prvý jarný kvet zvyčajne zlikvidujú jarné mrazíky.

Ťahavé jahody

Ďalším novodobým druhom jahôd sú ťa­havé, presnejšie previsnuté jahody. V skutočnosti sa neťahajú, lebo nemajú žiadne príchytky a ich poplazy sa neotáčajú okolo podpery ako napríklad fazuľa. Musíme ich priväzovať k podpere alebo ich nechať voľne visieť. V mnohom sa podobajú na remontantné odrody, len na ich odnožiach sa už zakrátko po vyrastení ukážu kvety aj plody. Z hrantíka či závesného košíka potom visia k zemi zeleno-červené plodiace jahodové girlandy.

Sadenice môžeme získať aj z jahôd, ktoré už pestujeme, a to tak, že zo zdravého a vitálneho porastu odoberieme tohoročné mladé rastlinky na poplazoch vyrastajúcich z materskej rastliny a vysadíme ich na nové miesto.

Mesačné jahody

Treťou zaujímavou skupinou sú mesačné jahody. Ich prapôvod je v divých alpských jahodách. Tieto sú síce drobnejšie, ale krásne vyfarbené a chutia ako pravé lesné jahody. Ich zvláštnosťou je, že netvoria odnože, a teda ich môžeme množiť len generatívne semenami, pričom si semenáče ponechávajú genetické vlastnosti materskej rastliny. Dajú sa dobre využiť v okrasno-úžitkových výsadbách, napríklad na lemovanie chodníkov, záhonov, na spestrenie skalky, ale i do hrantíkov a závesných košov, do nádob dierovaných zboku, sudov; určite ich ocenia aj deti v detskej záhradke. Dnes je už vyšľachtená širšia škála mesačných jahôd okrem známej ’Rujany‘. 

Hybridy F1

Aj medzi jahodami existujú hybridy s označením F1, ktoré poznáme zo zeleniny, ktorých semená vznikli zámerným krížením s vybranými odrodami s cieľom dosiahnuť určité vlastnosti semenáčov. Tieto vlastnosti sa však prejavia len v prvej generácii semenáčov, ale do ďalších generácií si ich neudržia.

Jahody zo semena

Jahody si môžeme dopestovať aj doma za oblokom zo zakúpených semien. Takýmto spôsobom sa dajú množiť mesačné jahody, ale aj niektoré ťahavé odrody. Semená z vlastnej úrody jahôd získame tak, že zrezanú šupku z dobre zrelých jahôd aj so semenami vysušíme a vyčistíme od suchej dužiny a môžeme ich vysievať.

Mesačné jahody vysievame aspoň trištvrte roka pred vlastnou výsadbou (najlepšie na jar), aby do jesene, keď ich budeme presádzať do hrantíka na zimné pestovanie, boli už dosť silné a rozrastené. V lete ich zasa vysievame na budúcoročnú jarnú výsadbu, napríklad do skalky alebo ako lemovanie chodníka v záhrade. Môžeme ich však vysievať aj v zime či predjarí. Na výsev používame keramické misky s otvorom na dne, do ktorých dáme najprv drenážnu vrstvu z keramzitu či štrku, na ňu vrstvu humusovo-pieskového výsevného substrátu, centimetrovú vrstvu agroperlitu a všetko dobre zavlažíme. Na vlhký agroperlit riedko vysejeme drobné semiačka jahôd, zakryjeme sklom alebo igelitom a necháme klíčiť pri teplote 20 °C v polotieni. Zavlažujeme vlažnou vodou len zahmlievaním. O 10 až 14 dní semená vyklíčia a zakorenia sa, postupne jahody odkrývame a po 3 až 4 týždňoch, keď už majú vytvorené pravé lístky, rastlinky nariedko rozsadíme alebo ich vysadíme priamo do kvetináčov. Pôda pre dospelé rastliny by mala byť dobre zásobe­ná humusom a živinami, najmä draslíkom, a mala by byť mierne kyslá s pH okolo 6.

Dospelé rastliny pestujeme na plnom slnku. V byte za oblokom, najmä v zime, sa musíme o opelenie kvetov postarať ručne pomocou štetca, lebo inak by jahody nezaplodili.

Dáš – dostaneš, nedáš – utrieš ústa!

Spoločnou charakteristikou všetkých opakovane rodiacich jahôd je, že ich musíme výdatnejšie živiť a zabezpečiť im nepretržitý dostatok vlahy. (Nie ich premokriť!) Rastliny hnojíme najlepšie kompostom obohateným o bezbalastné špeciálne jahodové hnojivá (zriedenými roztokmi). Čo je dôležité, jahody priebežne hnojíme na mierne zavlažené pôdy.

Remontantné jahody prvý raz zarodia na začiatku leta (podobne ako raz rodiace jahody, ale v menšom množstve – o jednu tretinu až polovicu). Po krátkej prestávke začnú kvitnúť a rodiť znova, a to až do mrazov. Pre záhradkárov je však efektívnejšie na prvú bohatú úrodu jahôd (určenú napríklad na zaváranie či mrazenie) radšej pestovať bohato raz rodiace jahody a na letný a jesenný zber pestovať popri nich aj kvalitné remontanté odrody. Na dosiahnutie skoršej úrody, ale aj bohatšej letnej a jesennej úrody je dobré jarné kvety remontantných jahôd čo najskôr vyštipovať.

Výhodou remontantných jahôd oproti klasickým je, že ak ich jarné kvety zmrznú pri neskorých jarných mrazíkoch, v druhej plodnej vlne tieto jahody prinesú ešte bohatšiu úrodu. Tieto jahody obyčajne menej odnožujú, preto ak si chceme dopestovať dostatok vlastných sadeníc, je dobré vytvoriť si z nich samostatnú matečnicu, v ktorej sústavne vyštipujeme kvetenstvá, a tým podporujeme rast odnoží.

Tieto jahody kvitnú a plodia až do mrazov, aby sme ich zbytočne nevysilili a umožnili posledným plodom pred zimou dobre dorásť a dozrieť, tak začiatkom októbra vyštípeme všetky kvety i malé plôdiky, ktoré by už do zimy nedozreli. Ak máme možnosť prekryť jahodovisko na jeseň priesvitným prenosným tunelom, napríklad z polyetylénovej fólie na ľahkej konštrukcii, tak vyštipovanie kvetov odložíme až na koniec októbra s tým, že záhon prekryjeme ochranným tunelom v polovici septembra.

Pred zimou je veľmi dôležité vyčistiť remontantné jahodovisko od plesnivých a nedozretých plodov, chorých listov, ale i neduživých a napadnutých rastlín. Nevyhnutné je prihnojiť ho a namulčovať kompostom alebo kompostovacou rašelinou – tak chránime korene pred namrznutím. Pred holomrazmi ich treba chrániť prekrytím čečinou. Tieto jahody nechávame na jednom stanovišti rodiť len 2, maximálne 3 roky.

Ťahavé alebo previsnuté jahody sú na pohľad veľmi efektné, no majú ešte ťažší život ako remontantné. Ich materské rastliny, z ktorých vyrastajú poplazy s plodnými odnožami a na ktorých jahody aj dozrievajú, ich musia aj živiť, lebo len tieto „matky“ sú zakorenené a prijímajú z pôdy živiny a vlhkosť. Previsnuté jahody lepšie prosperujú v aspoň prechodnom miernom zatienení a vo vlhkejšom vzduchu – tak sa zmierni nadmerné odparovanie vody. Aby ozaj netrpeli suchom, je veľmi výhodné dodávať im potrebnú vodu priebežne, napríklad kvapkovou závlahou. Dôležitá je aj tekutá výživa, ako i mimokoreňové hnojivé postreky. Poplazy týchto jahôd nikdy nevyväzujeme na kovové pletivo, ktoré sa za horúceho leta rozpáli a poškodilo by ich, až by sa nakoniec polámali. Začiatkom októbra vyštipneme všetky kvety a drobné plody – do mrazov by už nedozreli a pribrzdili by tak dozretie väčších plodov. Po poslednom zbere pred zazimovaním odstránime všetky poplazy a materské rastliny založíme do pôdy, prekryjeme čečinou.
Ťahavé jahody však môžeme prezimovať aj v zimných záhradách, zasklených verandách alebo za oblokom v byte. Tieto jahody sa však dobre uplatnia aj pri klasickom pozemnom pestovaní, keď ich necháme v pôde zakoreniť, čím vytvoríme bohato rodiace jahodové pásy alebo aj jahodovú lúčku.

Existujú aj vyselektované jahody veľmi podobné planým lesným jahodám. Ich veľmi voňavé plody dozrievajú v júni – júli a sú charakteristické aj veľmi intenzívnou tvorbou odnoží, teda sú schopné zakrátko husto pokryť vysadenú plochu. Preto sa im tiež hovorí pôdopokryvné jahody, s pomocou ktorých si môžeme vypestovať pravú jaho­dovú lúčku, ktorá rodí aj v polotieni. Okrem veľmi chutných plodov však tieto jahody produkujú aj kvalitné listy plné vitamínov na prípravu obľúbených čajových zmesí.

Balkón plný jahôd

Aj mestský balkón či terasa, ba aj hrantík na obloku sú vhodné miesta na pestovanie jahôd – aspoň v malom. Skoro na jar si vysadíme do hrantíkov alebo do zboku dierovaných nádob, prípadne do závesných košíkov, kontajnerované sadenice, najlepšie viac odrôd – časť veľmi skoro zrejúca, väčšia časť je remontantná a niekoľko previsnutých jahôd. Ošetrovanie, najmä zavlažovanie, nám uľahčia tzv. samozavlažovacie hrantíky. Jahody musia mať stále dostatok vody a živín, najmä ak sa pestujú v nádobách. Sadenice na balkónové pestovanie musia byť ozaj silné, dobre rozrastené s bohato založenými kvetnými pukmi.

Jahody z verandy

Tento spôsob sa v mnohom podobá pestovaniu v skleníku. Veľkou výhodou je, že podľa potreby môžeme regulovať teplotu, prípadne i vlhkosť prostredia; navyše, rastliny môžeme podľa potreby aj prisvetľovať. To nám umožní zbierať jahody prakticky po celú zimu. Silné sadenice najmä remontantných a stále rodiacich jahôd vysádzame do hrantíkov čo najskôr v lete a necháme ich v záhrade alebo na terase dobre zakoreniť a rozrásť sa. Koncom septembra ich prenesieme do bytu a umiestnime na slnečný parapet. Okrem zálievky a prihnojovania je dobré zvlhčovať vzduch. Tu jahody dokončia svoj vývoj a začnú kvitnúť i plodiť, samozrejme, keď ich budeme ručne opeľovať, ako sme písali vyššie.

Na štíhlu líniu

Jahody sú ovocie s najnižším kalorickým nábojom – 100 g obsahuje len 30 kcal. A keďže majú aj nízky obsah tuku a sodíka a pôsobia diureticky, sú vynikajúcim pomocníkom pri chudnutí a udržovaní si štíhlej línie. Dobrý obsah alkalizujúcich minerálov nám pomáha odkysľovať telo, odstraňovať nadbytok kyseliny močovej, ktorá spôsobuje bolestivú dnu aj urotickú artritídu. Rozpustná vláknina v jahodách likviduje zápchu. Jahody znižujú prekrvenie žíl v portálnom systéme, a tak sú užitočné pri brušnej vodnatieľke, hemoroidoch a kŕčových žilách. Pomáhajú aj pri chorobách pečene, akou je napríklad chronická hepatitída či cirhóza. Obsah salicylanov zasa znižuje horúčku.

Mnoho z tohto tušil, možno aj vedel, švédsky botanik Karl Linne. Ten si totiž každý rok robil jahodovú kúru, ktorá mu pomáhala bojovať s bolestivou dnou. Denne zjedol až 1,5 kg jahôd. Francúzsky filozof Bernard de Fontenelle (zomrel ako 100-ročný) zasa pripisoval jahodám tajomstvo dlhovekosti – každý rok podstúpil jahodovú očistnú a vitalizujúcu kúru. Madame Tallien, niekdajšia pôvabná vyslankyňa francúzskej módy, používala jahodový kúpeľ ako skrášľovací prostriedok v boji proti vráskam, na spevnenie a omladenie pokožky.

Jahody na tanieri

Jahody si svojou chuťou a vôňou vystačia na tanieri aj samotné, napokon, také sú aj najzdravšie. Nekazme si ich chuťový a zdravotný účinok cukrom, ba dokonca ani mliečnymi výrobkami – tie totiž výrazne brzdia vstrebávanie liečivých látok obsiahnutých v jahodách. Ideálne je teda konzumovať ich buď samotné, alebo vo forme nesladeného ovocného šalátu zaliateho chutným vínnym muštom (variant pre deti) alebo dobrým červeným vínom (variant pre dospelých) – ako starí Rimania. Jahody sa najšetrnejšie k účinným látkam konzervujú mrazením (bez cukru!). Na liečivé čaje sa používajú výhradne len divorastúce jahody.

Proti rakovine

Veľmi účinnou protirakovinovou látkou nachádzajúcou sa v jahodách je polyfenolická kyselina elagová. Jedna porcia jahôd (150 g) obsahuje až 10 mg; ostatné ovocie jej obsahuje menej ako 1 mg na porciu. V Kanade bol dokonca vyšľachtený špeciálny druh jahôd nazvaný ’Antheuthique Orleans‘ s enormne vysokým obsahom kyseliny elagovej, ale aj iných zdravotne významných fytochemických látok.

Vysádzanie jahôd bez koreňového balu. 

Ako získať sadeničky?

• Jahody najčastejšie množíme vegetatívne – rastlinkami, ktoré vyrastú na poplazoch z materských rastlín.
Takýmto spôsobom sa vlastnosti pôvodných jahôd dedia stopercentne. Je tu však riziko prenosu chorôb či niektorých škodcov z materských rastlín na mladé. Preto je dôležité uistiť sa, že materské rastliny nie sú veľmi staré; najlepšie sú dvojročné, staršie už môžu byť zamorené chorobami.
• Môžeme si zakúpiť hotové sadenice v kvetináčoch či zakoreňovačoch v záhradníckych predajniach.
Takéto rastliny majú tú výhodu, že ich po vybratí z kvetináčov môžeme už priamo vysadiť do pripravenej pôdy v záhrade alebo na balkóne do nádob.
• Ak už pestujeme jahody v záhrade, tak zo zdravého a vitálneho porastu odobe­rieme tohoročné mladé rast­linky na poplazoch vyrastajúcich z materskej rastliny.
Poplazy z rastlinky odstrihneme a mladú jahodu podoberieme lopatkou, vyberieme ju s pôdou aj s celým koreňovým balom, ihneď zasadíme na nové miesto a zalejeme. Ak sadenice prenášame na vzdialenejšie miesto, tak ich aj s balom dáme do plastového vrecúška, v ňom ich prenesieme a hneď vysadíme.
• Niekedy sa predávajú jahodové sadenice bez zemného koreňového balu.
Takéto sadenice musia mať bohato rozrastené zdravé korene a silný vegetačný púčik, a ak majú listy, tak tie by nemali mať hubové škvrny. Pred výsadbou takýchto sadeníc odstrihneme poškodené korene aj ich zaschnuté konce a aspoň na 2 hodiny ich namočíme do vody, aby sa zregenerovali. Tieto sadenice vysádzame „na vodu“ – do jamky nalejeme trochu vody, necháme vsiaknuť, vysadíme jahodu a znovu zalejeme. Dôležité je, aby po výsadbe jahodový púčik zostal nad zemou aj po jej sadnutí.
• Niekedy sa dajú získať aj tzv. frigo sadenice.
Ide o silné sadenice obyčajne veľmi dobrých odrôd, ktoré sa vykopali na jeseň a uložili do chladiacich boxov až do času výsadby. Pracuje sa s nimi ako s bežnými sadenicami.

Odrody jahôd

Jahodových odrôd je veľmi veľa. Každý z nás však chce pestovať len tie najlepšie, najchutnejšie, najrodivejšie, jednoducho tie naj… Vybrali sme pre vás niektoré zo spoľahlivejších jahodových odrôd:
• remontantné jahody
’Albion‘, ’Aromas‘, ’Calypso‘, ’Diamante‘, ’Everest‘, ’Evie II‘, ’Evita‘, ’Fresh‘, ’Gaviota‘, ’Gento‘, ’Charlotte‘, ’Lidka‘, ’Malling Pearl‘, ’Mara de Bois‘, ’Meraldo‘, ’Ostara‘, ’San Andreas‘, ’Seascape‘, ’Selva‘, ’Sweet Eve‘, ’Portolas‘, ’Purple‘, ’Rabunda‘, ’Rapella‘, ’Red Rich‘
•biele jahody s ananásovou chuťou
’Anabela‘ (biely plod, červené semená), ’Pineberrg‘
• ťahavé, previsnuté jahody
bielo kvitnúce: ’Delikatess‘, ’Franny Karan‘, ’Frapendula‘, ’Kletter Star 2000‘, ’Super Star‘, ’Temtetion‘
farebne kvitnúce: ’Fragoo‘ (ružové kvety), ’Rosalie‘ (ružové kvety), ’Tutty Frutty‘ (žlté kvety), ’Red Surprise‘ (červené kvety), ’Toscana‘ (červené kvety), ’Camara‘ (tmavočervené kvety), ’Rosana‘ (ružové kvety)
okrasno-úžitkové: ’Red Panda‘ (červené kvety)
• mesačné jahody
’Alexandria‘, ’Baron Solemacher‘, ’Déesse des Vallées‘, ’Rujana‘, ’Delicious‘
• ako plané lesné jahody
’Florika‘, ’Forstina‘, ’Bianca‘ (žlté plody)

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 5/2017