Všetko o pestovaní jahôd

Jahody sú veľmi prispôsobivé a produktívne, ba dá sa povedať, že aj „rýchloobrátkové“ ovocie, napríklad ak vysadíme na jar frigosadenice, už v lete nám dajú úrodu.

Galéria

Spôsoby vysádzania

Záhradkár si môže dovoliť vysádzať jahody hustejšie alebo môže využiť medziradie na pestovanie vhodných druhov zelenín a liečiviek, ktoré ochránia jahody pred chorobami a škodcami. Rozoznávame dva typy výsadieb – jednoriadkovú a pásovú.

Pri jednoriadkovej výsadbe sadíme jahody čo najskôr v lete do sponu 20 až 40 × 60 až 80 cm. Po zbere úrody odnože odstránime a necháme len pôvodné rastliny. Takéto udržiavanie jednotlivých trsov je výhodné najmä vo vyšších polohách. Po daždi riedky porast rýchlo vysychá, takže sa menej šíria choroby a plesne, ale v suchom roku treba viac zavlažovať, pomôže aj namulčovanie záhona.

Pri zahustenej výsadbe, ktorá je akýmsi prechodom medzi jednoriadkovou a pásovou výsadbou, vysádzame sadenice do sponu 30 až 40 × 60 až 80 cm s tým, že v riadkoch ponechávame odnože vo vzdialenosti 10 až 15 cm, ale z medziradia ich odstraňujeme. Výhodou tohto systému je, že popri starších jahodách, ktoré postupne rodia čoraz menšie plody, máme aj najmladšie sadenice s najkvalitnejšími plodmi.

Záhonový alebo kobercový spôsob pestovania jahôd.
Odnože sa nechávajú plošne zakoreniť, len veľmi zahusťujúce sa odstraňujú. Tak vzniká jahodová lúčka, ktorá dobre rodí, ale vyžaduje ručné obrábanie.

Pri pásovom dvojriadkovom variante vysádzame dva riadky sadeníc do vzdialenosti 40 cm v riadkoch, vzdialenosť medziradia je 80 cm.

Výsadba do fólie

Dnes sa namiesto čiernej polyetylénovej fólie používa netkaná textilná tkanina, ktorá má veľkú výhodu – prepúšťa závlahovú aj dažďovú vodu. Pri tomto pestovaní jahôd je najdôležitejšia dôkladná predvýsadbová príprava pôdy, potom sa totiž pod fóliu už nedostaneme.
Na záhon natiahneme pásy textílie (zväčša bývajú široké 160 cm) tak, aby sa na okrajoch prekrývali (asi 10 cm), a v tomto prekrytí a na okrajoch záhona textíliu zapichneme do zeme hrubším drôtom zohnutým do tvaru písmena U, prípadne na jej okraj ešte prihrnieme pôdu. Do textílie vyrežeme nožom kríž a do vzniknutého otvoru vysádzame sadenice, najlepšie kontajnerované. Nezabudnime ich zaliať.

Výhodou vysádzania jahôd do fólie, resp. netkanej textílie je, že odpadá prácne odburiňovanie záhona. foto: thinkstock.com

Dobrá rada
Keď pestujete jahody v byte alebo iných uzavretých priestoroch, prípadne mimo vegetačného času, je nevyhnutné postarať sa o umelé opelenie jahodových kvetov ručne – opeľovacím štetcom.

Pyramídová výsadba

Tento spôsob sadenia je vhodný pre tých, ktorí majú málo miesta. Z hrubších dosiek a kolíkov si postavíme štvor- až päťstupňovú pyramídu, naplníme ju kvalitnou pôdou a na jednotlivé úrovne (schody pyramídy) vysadíme remontantné alebo stále rodiace jahody. Dôležité je zabezpečiť im dostatok výživy aj vlahy – pyramída totiž rýchlo vysychá.

Na pestovanie na balkóne kupujeme len kontajnerované sadenice jahôd.  foto: thinkstock.com

Vysoká úroda už v prvom roku

Tú možno zabezpečiť niekoľkými spôsobmi:
1 Dočasným zvýšením počtu sadeníc – napríklad trojriadkovou hustejšou pásovou výsadbou (vzdialenosť riadkov je 30 cm, vzdialenosť sadeníc v riadkoch je 30 cm a medzipásová medzera je 70 až 80 cm), ktorú možno využiť aj na pestovanie póru a cibule. Po zbere jahôd v prvom roku stredný rad jahôd v páse zrušíme, čím presvetlíme porast, následná úroda rozrasteného a zosilneného jahodoviska bude vysoká aj kvalitná.
2 Odstránením časti sadeníc po prvej úrode – sadenice môžeme vysadiť nahusto v riadkoch a po zbere prvej úrody každý druhý riadok odstránime. Prvý aj druhý spôsob pestovania môžeme realizovať, ak máme dostatok lacných a kvalitných sadeníc, napríklad z vlastného pestovania.
3 Jarnou výsadbou zakúpených frigosadeníc – tak dosiahneme ukážkovú úrodu v prvom roku a na ďalší rok je úroda už ozaj vysoká.

V namulčovanom jahodovisku sa dlhšie udrží vlaha.  foto: thinkstock.com

Hĺbka vysádzania jahodových sadeníc –>

Únava pôdy

Dlhodobým pestovaním jahodníka na tom istom mieste sa zintenzívňuje zamorenie pôdy háďatkom a koreňovou rakovinou. Jeden z možných osevných postupov na záhone, na ktorom sme pestovali jahody, je nasledovný:
1. rok (po jahodách): kapustoviny – organicko-minerálne hnojenie,
2. rok: koreňová zelenina – dusíkato-draselné hnojenie,
3. rok: uhorky – hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom,
4. rok: skoré zemiaky – pred výsadbou pohnojené maštaľným hnojom,
5. až 8., prípadne 10. rok: jahody – priebežne prihnojované.

Rýchlenie jahôd

Prípravná fáza rýchlenia sa začína už v júli až auguste zakoreňovaním najvyspelejších odnoží, ktoré vyrastajú z mladých, maximálne dvojročných materských rastlín. Ak z matiek na jar vyštipneme všetky kvetenstvá, odnože začnú vyrastať skôr, skôr sa zakorenia a vyvinú viac kvetných pukov. Zakoreňovanie odnoží v malom môžeme urýchliť tak, že pod prvú odnož na šľahúni podložíme kvetináč so zeminou obohatenou o kompost a v nej ju necháme zakoreniť. Čiastočne zakorenené odnože presadíme s koreňovým balom do kvetináčov s priemerom 7 až 8 cm, ktoré zapustíme husto vedľa seba do zeme v parenisku alebo na záhone. Rastliny pritienime a zavlažujeme odstátou vodou. Po dvoch až troch týždňoch ich presadíme do kvetináčov s priemerom 15 až 20 cm – nesmieme porušiť koreňový bal. Až do príchodu mrazov jahody prihnojujeme tekutými hnojivami, ale len s nízkym obsahom dusíka. Po príchode mrazov pareniská prekryjeme oknami a podľa počasia vetráme. Pred silnejšími mrazmi chránime rastliny rohožami.
So samotným rýchlením môžeme začať už novembri či decembri, podľa toho, kedy chceme zberať plody. Využívame na to napríklad okenný parapet v byte, zasklenú verandu, zimnú záhradu, teplý a studený skleník, poloteplé alebo studené parenisko.

Osobitným prípadom je predĺženie vegetácie stále rodiacich či remontantných jahôd – v októbri vyštipneme kvety i malé plôdiky, ktoré by do zimy aj tak nedozreli, a porast na hriadke prikryjeme priesvitným prenosným tunelom, tak umožníme rýchlejšie vyzretie posledných plodov.
Presne takto však môžeme urýchliť aj zber prvých jarných jahôd. Skoro na jar, asi v polovici marca (pôda môže byť ešte zamrznutá), jahodovisko vyčistíme a prekryjeme priesvitným prenosným tunelom. Keď pôda pod tunelom rozmrzne, jahody prihnojíme obohateným kompostom, prekypríme a podľa potreby zavlažujeme odstátou vodou, ale zásadne podmokom, nie na kvety. Za slnečného dňa vetráme. Z odrôd prirýchľujeme najmä najskoršie, maximálne stredne rýchlo zrejúce jahody. Ich zber takto urýchlime až o niekoľko týždňov.

Dozrejú aj v meste

Aj mestský balkón je celkom vhodným miestom na pestovanie jahôd. Skoro na jar si vysadíme do črepníkov, závesných kvetináčov, prípadne do zboku dierovaných nádob kontajnerované sadenice, najlepšie viaceré odrody – časť by mala byť veľmi skoro zrejúca, väčšia časť remontantná (rodia od jari s malou prestávkou až do mrazov) a niekoľko ťahavých jahôd. Zavlažovanie nám uľahčia samozavlažovacie nádoby. Sadenice na balkónové pestovanie musia byť ozaj silné, dobre rozrastené s bohato založenými kvetnými pukmi. Kupujeme len kontajnerované sadenice.

Odborník radí
Na jednom mieste môžete pestovať jahody v priemere tri až päť rokov, ale len pri dobrej výžive a zdravotnom stave, výnimku tvorí odroda Madame Moutot, ktorá bez degenerácie vydrží dobre a kvalitne rodiť na jednom mieste aj desiatky rokov.

Text a kresby : Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.