Záhrada plná kameňov a skalničiek

Vášne zanechávajú stopy najviac v prostredí, v ktorom žijeme. V čom našla zaľúbenie táto záhrada, presnejšie – jej majiteľka, nie je ťažké uhádnuť pri pohľade na fotografie. Kamene, skalničky, kamene, skalničky a... kamene.

Galéria

 „Záhradka je naša akoby ďalšia obytná izba. Celá rodina v nej trávi pomerne veľa času – deti sa tu zvyknú učiť, s oveľa väčšou radosťou si však zahrajú bedminton, občas košík skončí aj na streche,“ prezradila pani Mária, keď sme vkročili na terasu síce malej átriovej záhrady, no pritom dostatočne veľkej, aby dokázala uspokojiť potreby svojich majiteľov.

Väčšinu rastlín si domáca dopestovala v záhrade, ktorá je v záhradkárskej oblasti, kde ešte stále funguje výmenný obchod medzi susedmi – záhradkármi. Niektoré skalničky má od priateľky. Letničkám necháva dozrieť semená a potom ich pozbiera, aby ich na rok mohla znovu vysiať. Dreviny sú zatiaľ malé, no domáci vedia (a počítajú s tým), že si budú musieť počkať, kým vyrastú a niečím novým prispejú k vzhľadu záhrady. Foto: Dano Veselský

„Záhrade sa venujeme spoločne. S manželom sme ju aj spoločne plánovali,“ hovorí pani Mária. „Je výsledkom kompromisov. Manžela fascinujú jednoduché a na údržbu nenáročné japonské záhrady so štrkovou plochou a bonsajom. No mňa by také niečo netešilo, ja potrebujem kvietky, aby ma tešili od jari až do zimy.“ Kompromisom je skalka plná skalničiek a domácou paňou obľúbených skalných ruží. Rastliny sú v záhrade vysadené podľa svetelných podmienok – tieňomilné v tieni a slnkomilné na slnku. Záhrada je podľa slov jej majiteľky nenáročná na údržbu, aj keď skalka potrebuje svoje, no nepovažuje to za nejakú veľkú prácu. Robí to rada, je to jej hobby.  Foto: Dano Veselský

V tejto záhrade, ako vidieť, sú kamene jej neodmysliteľnou súčasťou. Kamenné koše, ktoré si pani Mária vyrába sama, sú vysadené zakrpatenými drevinami. Pozoruhodné dielka. Aký je teda recept na ich výrobu? „Vnútri je obyčajné škaredé stavbárske vedro, v ktorom sú navŕtané diery, aby prebytočná voda mohla odtekať (drenážna vrstva). Vedro je postavené na betónových dlaždiciach a obsypané kameňmi. Ako drôtený kôš slúži obyčajné pletivo,“ prezrádza Mária. Bambusová stena v pozadí je podľa Márie len dočasné riešenie, kým ju neobloží kameňmi podobne ako stenu vedľa. Napriek tomu, že Mária nemá šťastie na kúpu exteriérového zrkadla (na Slovensku sa vraj nevyrábajú, možno ich doviezť z Čiech, ale toto riešenie je pomerne finančne náročné), nevzdáva sa svojho sna o malom záhradnom optickom klame. Zatiaľ poslúži staré zrkadielko, ale časom ho bude musieť vymeniť, pretože fólia na povrchu pod vplyvom vlhka postupne mizne. Foto: Dano Veselský

Kamenné plochy a plôšky sa líšia nielen svojím tvarom, ale aj štruktúrou a farebnosťou materiálu. Rozkvitnutý ker je tu len dočasne. Domáca pani ho plánuje vymeniť za jedličku, aby na Vianoce mala aj záhrada svoju atmosféru. Foto: Dano Veselský

Vedľa terasy a skalky sa skrýva miniatúrne jazierko, nad ktoré Mária plánuje osadiť veľké exteriérové zrkadlo, aby sa záhradný priestor prehĺbil. „Na jar, keď som nad jazierko umiestnila klasické staré zrkadlo, každý si myslel, že záhrada pokračuje ďalej. Vznikol veľmi pekný optický klam. Pôvodne malo byť jazierko polkruhové a odraz v zrkadle mal dotvoriť celý kruh. Napriek tomu, že vždy, keď idem v záhrade niečo robiť, si urobím plán a aj som sa ho spočiatku držím, postupne sa skutočný vzhľad záhrady odchýli od toho plánovaného,“ dodáva Mária. Pôvodne sa mala záhrada honosiť mäkkými, oblými tvarmi, ale časom sa z nich stali takmer geometrické obrazce so strohými líniami. No majitelia sú s týmto riešením spokojní, pretože korešponduje s architektúrou ich domu. Foto: Dano Veselský

„Odkiaľ sú kamene? Zbieranie kameňov je taká menšia rodinná udalosť. Spojíme príjemné s užitočným. Urobíme si výlet k rieke, opečieme si tam aj slaninku, syn sa vykúpe… Na výlet ideme s obedom, z výletu s kameňmi. Občas vezieme so sebou aj 300 kíl,“ hovorí majiteľka. Foto: Dano Veselský

A pretože tak trochu viem, čo to znamená mať slabosť pre kamene, okamžite mi udreli do očí. Bolo ich tam množstvo – niekoľko sto kíl, ak nie aj tona. A napriek svojej váhe, množstvu a výrazu nezostali tomuto malému priestoru nič dlžné – len si prepožičali niekoľko horizontálnych aj vertikálnych štvorcových i kubických metrov.

TIP majiteľov „Dažďovú vodu zachytávame do suda. Keď je plný, stačí otočiť ventilom na jeho boku, ktorý sa postará o odvod vody pomocou rúry (umiestnenej pod kameňmi) priamo do jazierka. Keď je sucho a voda sa z neho odparuje, otvorím ventil na sude a vodná hladina v jazierku sa pomaly zdvihne. Počas sucha využívame vodu aj na polievanie.“ Foto: Dano Veselský

Text: Martina Deríková
Foto: Dano Veselský
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.  –>