Typy záhradných lavičiek , ich konštrukcia a osadenie
Moderné záhrady sa čoraz častejšie stávajú najmä miestami oddychu svojich majiteľov. Aj oddych by však mal byť zaujímavý a podnetný a mali by sa pri ňom striedať odpočinkové miesta v záhrade, ako aj rôzne uhly pohľadu na okolie. Aby sme pokojne mohli vychutnávať čas oddychu a vnímať zeleň záhrady, postupnosť ročných období, striedanie dňa a noci, rozličné nálady a osvetlenie záhradného priestoru z rôznych pohľadov, potrebujeme na prežitie zážitku určité pohodlie. Poskytujú ho odpočívadlá a terasy či jednoducho pekné miesta v záhrade doplnené stabilnými alebo prenosnými lavičkami.
Galéria
Lavička z typologického hľadiska je prvok záhradného nábytku, ktorý je určený na sedenie niekoľkých osôb. Tvorí ju rovná sedacia časť, podopretá na koncoch podperami tak, aby miesto na sedenie bolo v pohodlnej výške nad zemou (t. j. aby umožnila aj pokrčenie nôh pod ňou, a tým pohodlnejšie vstávanie). Lavička môže byť bez operadla, ale pohodlnejšia je s operadlom na opretie a oddych chrbta. Najpohodlnejšia lavička má aj opierky rúk (predlaktí) po bokoch. Výhodou lavičky je, že pri minimálnom zábere miesta poskytuje dostatok pohodlia na sedenie.
 |  |
Účel a umiestnenie v záhrade
Lavička je jednoduchým, drobným prvkom záhradnej architektúry, ale v záhradnom priestore môže ozvláštňovať menšie zákutia, a to najmä vtedy, keď sama pôsobí svojím tvarom, materiálom alebo farebnosťou ako kontrast s okolitým prostredím.
Záhradnú lavičku môžeme umiestniť na terasu, odpočívadlo, okolo grilovacieho miesta i pri exteriérovom kozube alebo aj voľne na okraji trávnika (na rovnom mieste), či pri chodníčku. Samostatne stojacu lavičku najvhodnejšie umiestnime na miesto s peknou vyhliadkou do zákutí záhrady alebo s pohľadom na dom, či s výhľadom na okolitú krajinu. Na dočasné umiestnenie je najlepšie drevená, ľahká a ľahko premiestniteľná, ale zasa dostatočne pevná lavička.
Vhodné je tienisté miesto pod stromom či pri skupine vyšších kríkov, alebo aby bolo posedenie na lavičke príjemné aj cez deň počas leta, možno ju dodatočne zatieniť.
Typy lavičiek
V záhrade môžeme využiť stabilné – neprenosné lavičky, trvalo umiestnené v exteriéri alebo ľahšie – prenosné kusy, ktoré sa po sezóne odkladajú pod strechu.
Neprenosné lavičky sú vhodné na miesta vzdialenejšie od domu, do zaujímavých kútov záhrady, kam by sa ťažko dali prenášať, i na nespevnené miesta, kde by sa im však mohli zabárať nožičky do zeme. Neprenosná lavička (napr. pri vchode) kontrastnej farby alebo premysleného tvaru či z kvalitného materiálu (kameň, brúsený betón) môže plniť i funkciu výtvarného doplnku.
–>
V blízkosti domu môžeme využiť aj prenosné – mobilné lavičky, lebo manipulačné vzdialenosti sú tam pomerne krátke. Dláždené alebo inak spevnené plochy odpočívadiel sú tiež vhodné na umiestnenie takýchto mobiliárových prvkov, lebo bránia zabáraniu nožičiek do povrchu terénu.
Tvar
Typická lavička má tvar obdĺžnika (v pôdoryse), ale využívajú sa aj zalomené tvary L s oboma časťami rovnako i rôzne dlhými. Možno použiť aj tvar U, keď chceme využiť špecifický kút záhradného priestoru na špecifický účel(stolovanie). Lavičkou v tvare kruhu či viacuholníka možno obopnúť aj kmeň starého stromu v solitérnom postavení a poskytnúť tak možnosť posedenia s výhľadom na všetky strany. Moderný je aj tvar lavičky bez operadla zakrivenej do tvaru S, ktorý poskytuje možnosť sedenia z oboch strán. Lavička je veľmi úsporným prvkom na sedenie a jej tvar môžeme prispôsobiť vybranému miestu, najmä ak si ju varobíme svojpomocne.
 |  |
Rozmery
Pohodlnosť lavičky závisí od jej tvaru, rozmerov a materiálu, z ktorého je urobená. Pohodlné sedenie umožňujú vhodné rozmery lavičky , preto si ich treba premyslieť, aby sme, najmä pri svojpomocnom zhotovovaní, neboli prekvapení nepohodlným sedením až po jej dokončení a umiestnení na vybrané miesto. Rozmery sú dôležité najmä pri neprenosnej lavičke a vtedy, keď si ju zhotovujeme sami. Pri kupovaných, prenosných kusoch musia byť dodržané rozmery stanovené v norme, vychádzajúce zo zásad ergonómie.
Lavičky (aj jednotlivé sedačky) musia mať sedaciu časť širokú aspoň 30 cm (môže byť i 40 – 50) a musí byť vo výške 40 – 45 cm nad zemou (vyššie, 60 – 70 cm, môžu byť umiestnené len príležitostné sedenia, napr. na korune múrikov, na obrubách vodných nádrží a pod.). Záhradná lavička je pohodlná vtedy, keď jej sedacie miesto má tvar dosky, pod ktorú si možno zasunúť nohy. Pri kompaktných konštrukciách, keď podnož siaha až na zem, je vhodné aspoň jej zošikmenie pod sedacou časťou. Sedacia časť musí byť vodorovná v pozdĺžnom smere (lavička nesmie padať na niektorú stranu), v priečnom môže (ale nemusí) byť mierne zošikmená smerom dozadu. Operadlová časť by mala byť, vzhľadom na pohodlné opretie chrbta, zošikmená vždy.
Dĺžka lavičky sa určí podľa počtu osôb, ktoré na nej budú sedávať, pričom na jednu osobu sa ráta so šírkou 60 cm na sedacie miesto, teda pre dve osoby je vhodná dĺžka 120 – 150 cm (dlhšie lavičky sú vhodné do parkov, v záhrade, najmä menšej, treba dbať na to, aby neboli príliš dlhé alebo celkovo neprimerane veľké).
Pre lavičky s operadlom sa na pohodlné sedenie odporúča výška operadla 80 – 90 cm nad zemou (pri ozdobnom tvarovaní to môže byť i viac). Opierky na ruky môžu, ale nemusia byť a umiestňujú sa na oba okraje lavičky. Pri niektorých materiáloch môžu slúžiť aj na spevnenie celej konštrukcie. Musia byť vo výške 60 cm nad zemou.
Konštrukcia
Lavička sa skladá zo sedacej časti a z jednej alebo dvoch podnoží a operadiel. Konštrukčne sú dôležité najmä podnože lavičky, ktoré sedacie a opierkové časti držia vo vymedzenej polohe, stabilizujú ich tvar a pri zabudovaných lavičkách ich ukotvujú aj v teréne. Sedacie miesto i podnože musia byť dostatočne pevné, aby udržali hmotnosť sediacich osôb.
Jednoduché lavičky bez operadla môžu mať iba jednu podnož, z bloku kameňa, položeného betónového hranola, vymurovanú z tehál alebo z kameňa, stabilitu sedacej plochy však môžu zabezpečovať dve nohy – podstavy. Vzdialenosť medzi dvoma podstavami musí vychádzať z vlastností materiálu sedacej časti a musí byť taká, aby zabránila jej priehybu pri zaťažení. Dlhšie priame lavičky a lavičky zalomených tvarov si vyžadujú použitie viacerých podstáv (3 – 4). Pri lavičkách s operadlom sa spravidla používa stabilnejšia konštrukcia z dvoch podstáv – nôh, pričom ich tvar sa upravuje (predlžuje do výšky) tak, aby sa naň dalo upevniť aj operadlo.
Keďže lavička je umiestnená vonku počas celého roka alebo počas vegetačného obdobia (mimo zimy) materiál musí dobre odolávať poveternostným vplyvom, najmä vlhkosti zo zeme a z ovzdušia, a striedaniu teplôt.
Osadenie a stabilita lavičky
Na pohodlné a bezpečné sedenie je pri neprenosných lavičkách dôležité ich ukotvenie v teréne. Podstava alebo nohy lavičky preto musia byť zapustené do terénu najmenej do hĺbky 30 cm. Pri lavičkách s operadlom však pre stabilitu volíme väčšiu hĺbku (60 – 80 cm) a nohy ukotvíme do jednotlivých základových pätiek alebo do krátkych pásov základového betónu pri dvoch nohách.
 |  |
Pri ukotvovaní lavičky s viacerými nohami je dôležité dbať na to, aby jej sedacia časť bola vo vodorovnej rovine. Pri menšom sklone terénu môžeme rovinu udržať tak, že nohy nebudú zapustené rovnako hlboko (prípadne jedna bude dlhšia a druhá kratšia, ak sú kamenársky spracované).
Údržba miesta pod stabilne zabudovanou lavičkou môže byť pomerne zložitá, lebo sedisko je v pomerne malej výške, a tak je vhodné jeho povrch spevniť vydláždením alebo upraviť štrkovým násypom. Lavička môže byť stabilne umiestnená na okraji malého odpočívadielka alebo v spevnenej nike pri chodníčku.
Aj miesto pod prenosnou lavičkou by malo byť rovné, aby sa na nej pohodlne sedelo. Stáť môže aj na okraji trávnika, lebo pri údržbe záhrady (kosení) je jednoduché ju premiestniť.
Materiál
Sedacie a opierkové časti lavičiek by mali byť hladké a z príjemne teplého materiálu, aby pri dlhšom sedení nechladili. Vhodné je, keď konštrukcia sediska umožňuje istú mieru prevetrávania, aby dlhšie sedenie nespôsobovalo nepríjemné potenie. Najpoužívanejším materiálom na sedacie časti sú drevené dosky alebo hranoly ukladané s medzerami. Pri použití kovových materiálov sa už v dizajnovom stvárnení pracuje s medzerami (liatina) alebo sa používa perforácia (pri plechu).
Lavička môže byť celá zhotovená z jedného materiálu alebo z sa materiály môžu kombinovať. Materiály, z ktorých možno lavičky urobiť, musia byť dostatočne pevné, aby mohli vytvoriť stabilnú konštrukciu. Najvhodnejšie sú drevo, kov, betón, kameň alebo ich kombinácie. Pri lavičkách z kombinovaných materiálov sa kov, kameň a betón používajú spolu s drevom, z ktorého sa zhotovujú sedacie a opierkové časti, pretože drevo pri dotyku pôsobí ako teplý materiál a má schpnosť odizolovať chladnejšie časti konštrukcie. Kameň alebo betón sa môžu kombinovať aj s kovovým materiálom.
Lavičky z dreva
Drevenú záhradnú lavičku môžeme urobiť z opracovaných drevených prvkov – dosiek, fošní, hranolov alebo aj z neopracovaných či hrubo opracovaných kmeňov, guľatiny pozdĺžne polenej (sedacia časť) i priečne rezanej (klátiky, rezy na podstavy), zbavenej kôry i s ňou. Kvalitou sa najlepšie hodí borovicové drevo(okrem vejmutovky), ale aj smrekovcové, jaseňové, dubové, jarabinové, brestové drevo a drevo z ďalších listnáčov, okrem mäkkého dreva z topoľa, lipy, brezy.
Pri svojpomocnom zhotovovaní výrobkov z dreva dbáme na konštrukčné detaily, ktoré zabránia vnikaniu vody dovnútra materiálu a umožnia jej zrýchlený odtok z jeho povrchu: zrezané hrany, medzery medzi doskami (0,5 – 1 cm), priebeh vlákien v kolmom postavení na smer zrážok. Tieto konštrukčné opatrenia predĺžia životnosť hotového výrobku.
Drevo bez povrchovej úpravy by vo vlhkom vonkajšom prostredí rýchlo stratilo prirodzenú farbu, začalo by hniť a plesnivieť, preto ho aj pre dočasné použitie v exteriéri treba konzervovať a chrániť vodovzdorným nátermi alebo nátermi na vonkajšie použitie. Nábytok do exteriéru nesmie byť lepený glejom, lebo tento spojovací materiál vo vlhku nedrží. Pri celodrevenej lavičke by hrúbka nosných drevených prvkov mala byť minimálne 10 cm.
Drevená rohová lavička
Drevenú prenosnú rohovú lavičku môžeme umiestniť v rohu terasy, a využiť tak aj miesto na okraji spevnenej plochy na sedenie.
 |  |
Lavičku s kolmým zalomením môžeme zhotoviť zo štandardného reziva. Sedacia časť je široká 46,5 cm a tvoria ju štyri dosky, každá 10 cm široká a 2,5 cm hrubá, ktoré sú dlhé 1,65, 1,55, 1,45, 1,35 m. Druhé rameno lavičky tvoria rovnaké dosky. Spojenie v rohu je urobené tak, že čelo jednej dosky prilieha k strane druhej a v ďalšom rade sa vystriedajú, čím vznikne cik-cakový spoj. Sedaciu časť nesie päť podpier, z ktorých jedna je umiestnená v rohu a po dve na každej strane. Podpery sú urobené z dvoch nožičiek (hranolov s rozmermi 10 × 10 × 40 cm) spojených dvoma priečnikmi 41,5 cm dlhými, 10 cm širokými a 2,5 cm hrubými, upevnenými do hranolov na ich okraje. Na každý spoj treba použiť dve nehrdzavejúce skrutky do dreva. Podpery sa umiestnia 40 cm od seba tak, že v strede bude jedna pod cik-cakovým spojom a po dve na každej strane budú podopierať kolmé časti lavičky.
Dosky sedacej časti sa postupne priskrutkujú k podporným rámom, pričom najlepšie je začať vonkajšou doskou (s dĺžkou 16,5 m), medzi doskami nechávať medzeru 0,5 cm a v mieste spoja na seba kolmých častí lavičky vytvoriť cik-cakový vzor. Sedaciu časť spevňuje okrajový pás zo šiestich dosák (so šírkou 10 a hrúbkou 2,5 cm) pripevnený zvislo na vodorovné sedacie dosky.
Drevené prvky treba natrieť farbou riediteľnou vodou (do vonkajšieho prostredia) pred montážou aj po nej, pričom dbáme na zmáčanie aj okrajov vyvŕtaných otvorov.
Lavičky z betónu
Liaty betón je obľúbeným, trvanlivým, pomerne lacným a veľmi variabilným materiálom pre neprenosný záhradný nábytok. Okrem toho je nevyhnutný pre ukotvenie (základy)konštrukcií a výhodný ako materiál na podstavce. Lavičky z tohto materiálu môžeme urobiť najmä ako pokračovanie záveterných stien z pohľadového betónu, oporných múrikov, ako súčasť obruby jazierka a pod. Používame pritom kvalitne spracovaný pohľadový betón z kvalitného cementu. Podstavce môžu byť z jednoduchého betónu, no pre prečnievajúce dosky lavičiek je vhodnejšia konštrukcia s oceľovou výstužou (železobetón). Sivej farbe sa vyhneme použitím bieleho cementu, farbív do betónu (vhodná je krémová, okrová, žltá, hnedá) alebo náterov. Povrch sa moderne upravuje brúsením, čo dodáva materiálu ušľachtilý, jemnejší vzhľad. Betónové podstavce je veľmi vhodné kombinovať so sedacími časťami (i operadlami) z dreva.
Z betónových prefabrikátov
Veľmi výhodné a ľahko pôsobiace sú sedačky alebo podstavce zo železobetónových prefabrikátov. Sú pevné, variabilné a môžeme si ich urobiť svojpomocne. Dá sa z nich vyskladať viacero tvarov, rovné i zalomené lavičky, jednotlivé sedačky (ale aj zvýšené obruby odpočívadiel či schody). Vhodný je tvar U alebo I.
Optimálne rozmery profilovanej betónovej tvárnice tvaru U sú: výška 50, šírka a dĺžka 40 cm, hrúbka steny 4 – 6 cm. Je vystužená betonárskou oceľou s Ø 5 – 8 mm (používame kvalitný cement). Tvárnice sa ukladajú na štrkovú drenážnu vrstvu do pohľadu uzavretou alebo otvorenou stranou.
Rozmery betónového podstavca tvaru I sú: výška 32 cm (plus 5 cm na drevené fošne sedadla, celková výška je 37 cm), dĺžka i šírka 48 cm, hrúbka steny 8 – 10 cm. Z jednotlivých podstavcov možno doplnením o drevené časti urobiť sedačky, dvojica poslúži na vytvorenie lavičky.
Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka
Zdroj: Časopis Urob si sám
Komentáre