Popínavé rastliny skrášlia zvislé plochy

Popínavé rastliny môžu dodať charakteristický ráz každej záhrade, v ktorej je málo miesta, ale veľa zvislých plôch a vertikálnych prvkov.

Galéria

Hranicu záhrady často tvoria vertikálne plochy domu a múry plotov. Spojenie s krajinou je v mnohých prípadoch možné len cez nebo nad hlavou. Ak by sme porovnali súčasné horizontálne (plocha záhradného pozemku) a vertikálne (fasáda domu a múry oplotenia, záhradný domček, altánok) plochy, dospeli by sme k záveru, že sa spočítanými výmerami veľmi nelíšia, preto vertikálne plochy tvoria významnú možnosť pre vizuálne vnímanie. Fasády, múry a ďalšie vertikálne prvky nemožno síce využiť ako odpočinkové alebo komunikačné, ale sú významným elementom, ktorý možno doplniť, skrášliť a dotvoriť tak, aby nahradil pôsobenie (zakrytej) krajiny. Navyše, so zmenšujúcimi sa plošnými možnosťami rastie dopyt po rastlinách úsporných z hľadiska priestorových nárokov (často aj nenáročných na životné podmienky a následnú údržbu), ale vzhľadovo čo najpôsobivejších. Popínavé rastliny spĺňajú obe tieto požiadavky. Popínavky nie sú osobitnou botanickou kategóriou, sú skupinou rastlín s charakteristickým spôsobom rastu. U nás (v severnom miernom pásme) rastie len málo druhov, domáce sú plamienok plotný, brečtan a zemolez.

Spôsoby popínania
Spôsoby popínania je dôležité poznať, aby sme v záhradnej tvorbe vedeli vybrať pre rastlinu zodpovedajúcu oporu a, naopak, k už postavenej opore (drevená i kovová pergola, altánok) vhodnú rastlinu. Popínavé rastliny využívajú rôzne spôsoby cesty za slnkom: väčšinou sú ovíjavé, časť tvoria úponkaté (pavinič päťlistý, vinič, plamienok), niektoré sú samopopínavé koreňujúce, s priliepavými korienkami (brečtan, hortenzia popínavá), alebo prísavné, s úponkami zakončenými prísavkami (pavinič trojlaločný), a ďalšie – vzpieravé – nemajú osobitné upevňovacie orgány, ale dlhými pevnými konármi sa dokážu o vhodný zvislý povrch oprieť a čiastočne zachytiť napr. tŕňmi alebo ostňami (ruže, jazmín, ostružina). Ovíjavé popínavé dreviny potrebujú oporu, napr. jednoduché zvislé alebo mierne šikmé (max. do uhla 45°) drevené i kovové konštrukcie z latiek, hrubších kolov (pergoly z guľatiny) i rúrok, prípadne aj drôtu a reťazí. Pri úponkatých popínavkách je dôležité, aby bola opora (treláž, plot) z oboch strán pre rastlinu prístupná (napr. vzdialená od steny najmenej 3 až 5 cm alebo 10 až 15 cm), aby mohli úponky obtáčať aj vodorovné prvky. Úponky sú časti listov, bočných stoniek alebo listovej stopky. Samopopínavé dreviny sa pridržiavajú buď drobnými hustými korienkovitými výrastkami na vetvičkách, alebo majú úponky bohato rozvetvené a zakončené prísavnými terčíkmi. Vzpieravé dreviny potrebujú oporu, ku ktorej ich treba priväzovať.

Vždyzelený brečtan v zime		Bršlenovec (celastrus) cez zimu opadáva, pôsobivé sú však aj konáriky s drobnými plodmi.

Okrášľujúce svojím kvetom
V záhradnej tvorbe a záhradnej praxi tvoria popínavky osobitnú skupinu, vyčlenenú podľa spôsobu využívania a konkrétneho použitia. K dispozícii máme opadavé i vždyzelené, ako aj vyžadujúce plné slnko i tieňomilné. Popínavky okrasné sú vďaka svojim kvetom v záhradnej tvorbe mimoriadne efektnou a využívanou skupinou, lebo umožňujú vizuálne pôsobenie farebných (a často veľkých) kvetov – tak ako žiadna iná vegetačná skupina. Ich dlhé a bohato zakvitnuté konáre poskytujú možnosť vnímať bohatosť kvetov v rôznych nezvyčajných polohách, ako sú padajúce kaskády alebo závesy či kvetinové steny, ktoré môže oko prehliadnuť priamo pred sebou v prirodzenom zoskupení. Do tejto skupiny môžeme zaradiť najmä popínavé ruže, veľkokveté plamienky a vistériu. U nás sa pestuje vistéria čínska (Wisteria sinensis) a vistéria kvetnatá (Wisteria floribunda) s voňavými kvetmi. Vistérie sú ovíjavé liany rozšírené v Severnej Amerike a východnej Ázii.

Bohatstvo kvetov veľkokvetého plamienka (clematis) je podmienené pravidelným rezom.		Popínavá ruža na konštrukcii kovového oplotenia

• Ramblery – výhonky týchto ruží dosahujú dĺžku až niekoľkých metrov (odroda ‚Kiftsgate’ dorastá až do 10 m). Môžu sa vysádzať k starým stromom (napr. ovocným), po ktorých sa vyšplhajú do výšky vďaka ostňom. Väčšina ruží tejto podskupiny kvitne len raz, ale neobyčajne bohato. • Climbery – sú to popínavé ruže s hrubými výhonkami. Zvyčajne dosahujú výšku 2 až 3 m. Väčšina odrôd kvitne opakovane v júni a septembri. Sú chúlostivejšie. Z popínavých ruží sa výraznou vôňou vyznačujú odrody ‚Bobby James’, ‚Compassion’, ‚New Dawn’.

Popínavé ruže
Prispôsobené tvaru opory dokážu vytvoriť vodopád kvetov sklonený ponad plot, zakvitnutý oblúk nad vstupom, kvetinový altánok, voňavý baldachýn na pergole alebo kvetmi zakryť nevzhľadnú stenu. Popínavé ruže si vyžadujú slnečné stanovište. Ak ich chceme vysadiť k domovej stene, najvhodnejšia je orientácia na juhovýchod alebo juhozápad. Úpal z južnej strany neznášajú, ani zamokrené pôdy a vlhké polohy. Treba ich pravidelne každoročne strihať, aby bohato kvitli.

Veľkokveté plamienky
Veľkokveté plamienky, vyšľachtené z pôvodných botanických druhov, vynikajú bohatstvom veľkých krásnych kvetov v rozličných farbách od bielej až po tmavofialovú. Všetky druhy a odrody sú jedovaté. Sú svetlomilné, ale horúčavu neznášajú, preto je nevyhnutné chrániť prízemnú časť rastliny napr. predsadbou vyšších trvaliek (prípadne tieňom nižšieho kríka). Aby bohato kvitli, treba ich každoročne zrezať v období vegetačného pokoja. Veľmi obľúbené sú veľkokveté hybridy plamienka, napr. fialovoružová ‚Nelly Moser’,  ružovocyklámenový ,Dr. Ruppel’, tmavofialový ‚The President’. Úponky plamienkov sú jemné a samy sa uchytia len na opore s priemerom najviac 2,5 cm, preto sa na hrubšie pergolové alebo altánkové trámiky musia vyväzovať.

Okrasné listom i kvetom
V tejto skupine popínaviek sú drevité liany okrasné listom i zaujímavé kvetom, ale ich kvet nie je sám osebe taký nápadný ako pri popínavkách okrasných kvetom. Môžeme sem zaradiť vlkovec veľkolistý (Aristolochia macrophylla), dorastajúci do výšky 10 m, s veľkými srdcovitými celistvookrajovými listami. Zaujímavé žltozelené kvety fajkovitého tvaru sú skryté v olistení. Vyžaduje výživnejšiu, mierne vlhkú pôdu, neznáša úpal, ale môže sa použiť aj do tieňa. Je vhodný na mohutnejšie podklady. Trúbkovec koreňujúci (Campsis radicans) dosahuje výšku do 10 m. Olistenie tvoria nepárnoperovité širšie listy s hrubo pílkovitým  krajom. Oranžovočervené kvety sú rúrkovité, v krátkych metlinách, dlhé až 9 cm. Kvitne v júli až septembri. Vyžaduje teplé slnečné stanovište a výživné priepustné pôdy, znáša silnejší rez, ale musí sa vyväzovať. Pohánkovec čínsky (Fallopia aubertii) rýchlo rastie až do výšky 15 m. Kvitne veľmi bohato v lete až jeseni drobnými bielymi kvetmi v bohatých metlinách. Je nenáročný. Hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris) rastie pomaly, ale v priaznivých podmienkach dosahuje výšku až 10 m. Popínavé zemolezy sú ovíjavými drevinami strednej mohutnosti, dorastajú do výšky 3 až 5 m. Listy majú protistojné, celistvookrajové, horné páry môžu byť zrastené. Žltobiele kvety majú rúrkovitú korunu a niekedy voňajú. Domácim druhom je zemolez kozí list (Lonicera caprifolium), zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum) pochádza zo západnej Európy (oba druhy sú u nás otužilé), zemolez Henryho (Lonicera henryi) pochádza z Číny, je chúlostivejší, vždyzelený. Pestujú sa aj ušľachtilé krížence s väčšími kvetmi a dlhším obdobím kvitnutia. Zemolezy vyžadujú polotienisté stanovište a dobré záhradné pôdy.

Okrasné listom
Popínavky okrasné listom dokážu svojím olistením zakryť nevzhľadné miesta, takže sú vhodné najmä na (oporné) múry a steny, kde sa dajú použiť aj ako vegetačné pozadie. Brečtan popínavý (Hedera helix) je naša jediná domáca vždyzelená popínavka. Je to samopopínavý druh, dorastajúci do výšky 10 m. Je nenáročný, vhodný do tieňa i polotieňa (znesie aj znečistené ovzdušie a sucho). Početné kultivary sa odlišujú tvarom a farbou listu (skučeravené i pestrolisté). Je ozdobný aj modročiernymi bobuľami plodov. Je jedovatý. Bršlenec popínavý (Celastrus scandens) dorastá do výšky 8 m, listy má podlhovasto vajcovité, dlhé až 10 cm, kvety sú nenápadné, ale plody veľmi dekoratívne (rozpukavé tobolky s červenými semenami, ktoré sú však jedovaté). Je nenáročný a otužilý, znáša plné slnko i polotieň. Paviniče sú bujne rastúce (do výšky 10 m) popínavé dreviny s krásnym olistením, v jeseni sfarbeným dočervena. Dlaňovito päťpočetné lesklé listy má pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia), strechovito usporiadané olistenie vytvára pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspicata). Obidva sú nenáročné, darí sa im na slnku i v polotieni. Viniče sú mohutné (8 až 10 m) úponkaté popínavky vhodné na pergoly, staré stromy, múry, ploty, verandy. Vyžadujú priepustné pôdy, obľubujú slnko, ale znesú aj mierne zatienenie. Do záhrad na okrasné použitie sa používa vinič pobrežný (Vitis riparia) s nenápadnými rezedovo voňajúcimi kvetmi alebo vinič Coignetovej (Vitis coignetiae) s listami, ktoré sa v jeseni sfarbujú dočervena.

Text: Ing. Ľubica Lešinská
Foto: autorka
Zdroj: časopis Urob si sám