Ružový Plamienok Montana Rubens
Bohato kvitnúci, plne zimuvzdorný druh s extrémne rýchlym rastom.
Popínavé a plazivé rastliny
Popínavé rastliny sú vhodné predovšetkým na olemovanie zábradlí, plotov, ružových oblúkov a pergôl alebo na zakrytie nevzhľadných domových fasád a stien, rovnako aj ako ochrana pred zrakom okoloidúcich.
Pre väčšinu popínavých rastlín potrebujete pružnú mriežku, na ktorej môže rastlina rásť. Viacročné plazivé rastliny potrebujú veľmi stabilnú podporu z napínacích drôtov alebo iného pevného materiálu. U popínavých rastlinách existujú rozdiely medzi úponkovými, ovíjavými, priľnavými a vzpernými druhy.
Úponkové rastliny predstavuje napr. plamienok. Nevytvára žiadne zvláštne úponky ako vinič – sám sa zavinie stopkami listov do podporných zariadení a drží tak veľmi flexibilne. Vinič vytvára úponky, ktorými sa pevne drží na mriežke. Vďaka štruktúre úponkov, ktoré vyzerajú ako špirála, je flexibilný a môže prežiť aj v prípade silného vetra a dažďa. Medzi úponkové rastliny ďalej patrí napr. hrachor. Tieto rastliny preferujú husté, tenké mriežky alebo stavebné mreže. Pokiaľ sú očká príliš veľké alebo materiál príliš silný, nemôžu sa rastliny správne ovinúť a padajú, ak sú staršie a ťažšie.
Ovíjavé rastliny sa ovíjajú skrutkovito proti smeru hodinových ručičiek okolo povrazov, tyčí a pergôl, takže často vyzerajú „zadusene“. Dažďové odkvapy môžu staré a široké výhony dokonca ťažko poškodiť. Pravidelný zostrih je preto nevyhnutný, aby sa zabránilo škodám na podporných múroch alebo stenách budovy. Do skupiny ovíjavých rastlín patrí vistéria, fazuľa, chmeľ a kivi.
Priľnavé rastliny sa prichytávajú na podklad sami vzdušnými korienkami alebo prísavkami. Trúbkovec koreňujúci, brečtan a divý vinič sú samopopínavé. Vytvárajú príchytné korene, ktorými sa pevne držia na drsnejšom podklade (tehly, drevo, betón) a nepotrebujú žiadnu pomoc pri obrastaní základne. Rastliny tvoriace prísavky ako napr. pavinič trojlaločný vylučujú lepkavú hmotu, vďaka ktorej sú schopné udržať sa i na celkom hladkom povrchu.
Vzperné rastliny ako napr. popínavé ruže a ostružiny sa zasekávajú pomocou svojich tŕňov do podpery, napriek tomu sa odporúča mladé alebo mimoriadne ťažké výhonky vyväzovať, čím môžeme tiež ovplyvniť formu rastu.
Pestovanie
Zhruba 25 cm od steny vykopeme jamu hlbokú asi 30 cm do priepustnej pôdy. Popínavé dreviny potrebujú dobrý odtok vody z jamy, preto dno jamy vyložíme kamienkami a nakoniec pridáme kompost. Podpernú konštrukciu umiestnime asi 10 cm od steny. Na jeseň miesto zakryjeme vrstvou kompostu, podľa druhu musí byť zakrytá oblasť koreňov; zamedzíme tým nadmernému odparovaniu vody.
Viac na www.sieberz.sk
Komentáre