Ako si vypestovať ukážkové priesady

Niektoré druhy rastlín s dlhším vegetačným obdobím alebo citlivosťou na chlad musíme predpestovať a až vo vhodnom období vysadiť na hriadky kvalitné priesady.

Galéria

Predpestovať treba viaceré druhy zeleniny, z okrasných rastlín mnohé letničky. Poradíme vám, ako na to.

To, či danú rastlinu treba predpestovať, zistíme celkom jednoducho z vrecúšok s osivami. Obvykle je to zrozumiteľnou formou uvedené na zadnej strane. Vhodné je si to zistiť ešte skôr, v čase, keď plánujeme, čo všetko chceme v najbližšej sezóne pestovať. Predpokladom toho, že získame kvalitné a životaschopné priesady, je totiž správny termín výsevu. Ten býva spravidla pri každom druhu zeleniny alebo letničiek odlišný. Papriky a zeler by sme napríklad mali vysievať vo februári, paradajky stačí vysiať začiatkom alebo v polovici marca. Podobne napríklad z letničiek begónie vysievame v januári, petúnky, lobelky, šalvie vo februári, ale gazánie či netýkavky stačí vysiať v marci.

Skleník alebo parapet

• Kvalitné priesady získame, ak ich predpestujeme vo vykurovanom skleníku, neskôr môžeme výsevy zrealizovať aj v parenisku (nie však v prípade všetkých druhov). K mladým rastlinám v skleníku sa dostáva dostatok svetla zo všetkých strán, sú pevné, rovnomerne vyrastené, bohato olistené a nie vytiahnuté. Tento spôsob predpestovania je nevyhnutný napríklad pre letničky s veľmi jemným osivom a vyššími nárokmi na teplotu, ako sú begónie, petúnky alebo lobélie.
• Ak skleník nemáme, môžeme si vybrať zo širokej ponuky plastových okenných miniskleníkov, prípadne si priesady predpestovať v menšom hrantíku. Z okenného parapetu však nikdy nezískame také kvalitné priesady, ako zo skleníka, ale ak ide o dostatočne svetlý parapet, kde nehrozí prienik chladu zvonka, môžeme sa k tomu priblížiť.
• Výsevné nádoby nemusia byť veľmi hlboké, stačí najviac 10 cm vysoká vrstva substrátu. Každá nádoba, v ktorej plánujeme predpestovať priesady, musí mať na dne otvory na odtok prebytočnej zálievkovej vody. Inak hrozí, že bude substrát trvale premáčaný a priesady budú zahnívať. Často sa zabúda, že nádoby musia byť čisté, vydezinfikované.

Podmienky

Výsevy musia byť vždy na svetle, vyhnime sa však priamemu slnečnému svetlu, ktoré môže na citlivých listoch mladých rastliniek spôsobiť popáleniny. Optimálna teplota je asi 20 – 25 °C. Pri niektorých rastlinách však musíme teplotu prispôsobiť. Napríklad semená papriky klíčia pri teplote až do 30 °C, po vyklíčení je potrebné teplotu znížiť asi na 20 °C, v noci môže byť aj nižšia, okolo 16 –17 °C. Semená rajčiakov klíčia pri teplote asi 25 °C. Ak má rastlina optimálnu teplotu, ale málo svetla, môže sa príliš vyťahovať a lámať. Takáto priesada je potom takmer nepoužiteľná.

Predpokladom rovnomerného klíčenia je aj dostatok vlahy. Výsevy rovnomerne zavlažujeme odstátou vodou. Dávame pozor, aby sme semená zo substrátu nevyplavili, ako aj na premokrenie. Rovnako však nesmieme pripustiť, aby substrát na dlhší čas preschol. Substrát by mal medzi každou ďalšou zálievkou iba mierne preschnúť – je to lepšie, ako keby bol stále premokrený, pretože by hrozila tvorba plesní. Na zavlažovanie výsevov sa osvedčil postrekovač alebo malá krhlička s jemným kropidlom, nie PET fľaša s vodou, pri ktorej hrozí vyplavenie semien. Priestor, kde máme umiestnené mladé rastliny, priebežne vetráme (ale nie v dňoch, keď je mrazivo). Výsevy vždy počas vetrania dávame ďalej od okna.

Klíčenie trvá pri jednotlivých druhoch rôzne. Niekedy semená vyklíčia prekvapivo rýchlo. Inokedy sa však treba vyzbrojiť trpezlivosťou, klíčenie trvá dlhšie, čo môže spôsobiť obavy, či dané semená vôbec vyklíčia. V žiadnom prípade substrát nenarušujme ani nekyprime, ale počkajme.

Ak nedodržíme odporúčaný termín výsevu, nebudeme mať v optimálnom termíne výsadby do voľnej pôdy, čo je začiatok až polovica mája, pripravené vhodné sadenice. V prípade zeleniny to môže spôsobiť neskoršiu úrodu, pri kvetoch neskorší nástup kvitnutia.

Voľba substrátu

V ponuke sú dnes rôzne typy substrátov – dokonca aj priamo určené na predpestovanie priesad. Trendom sú supresívne substráty, ktoré môžu pomôcť zamedziť padaniu klíčnych rastlín. Substrát na predpestovanie zeleniny a letničiek by mal mať neutrálne pH, je lepšie, ak má jemnejšiu štruktúru a nižší obsah živín. V takomto prostredí rastliny klíčia rovnomerne a viac-menej spoľahlivo. Nikdy nepoužívajme zeminu zo záhrady alebo z kompostu, nie je na predpestovanie priesad vhodná, pretože určite obsahuje organizmy nežiaduce pre klíčiace rastliny. Dokonca by sme nemali používať ani substrát z minulého roka. Zemina musí byť sterilná, preparená.

Čerstvé osivo, prípadne to, čo prešlo skúškou klíčivosti, vysievame do debničiek, napríklad do riadkov, ale lepší je výsev naširoko. Nikdy však nesejeme príliš nahusto, skôr redšie, aby mali jednotlivé rastliny počas svojho vývoja dostatok miesta.

Platí tiež pravidlo, že jemnejšie osivá len pritlačíme k substrátu, nezasypávame ich – klíčia na svetle. Väčšie zasypeme tenkou vrstvou substrátu. Hlbšie sejeme osivo uhoriek alebo hlúbovín.

Semená nikdy nepritláčame k pôde. Jemne pritlačíme až povrch substrátu.

Výsevy si nezabudnime precízne označiť, aby sme presne vedeli, kde čo máme. Podľa toho budeme vedieť, či nám daný druh klíči horšie alebo lepšie a pri ktorej rastline treba výsev zopakovať. V rámci jednej nádoby vysievame vždy len jeden druh alebo kultivar.

Supresívne substráty

Supresívne substráty vynikajú pridaným obsahom užitočných húb, presnejšie ich spór. Tie sa v optimálnych podmienkach začnú vyvíjať a následne vo výsevoch obmedzujú rozvoj fytopatogénov a drobného škodlivého hmyzu. Najčastejšie tieto užitočné huby chránia klíčiace rastliny pred padaním klíčnych rastlín – veľmi častý problém pri domácom pestovaní priesad. Jeho pôvodcom je huba pochádzajúca z nekvalitného, neprepareného substrátu.

Pikírovanie

Mnoho záhradkárov zvažuje, kedy začať s pikírovaním, nie vždy zvolia vhodný okamih. Pikírovať by sme mali vtedy, keď majú mladé rastliny dva pravé listy (okrem klíčnych). Pikírovanie je veľmi dôležité – rastliny spevnejú, vytvoria si kvalitný koreňový bal a na hriadke sa neskôr ľahšie ujmú. Pikírujeme veľmi opatrne do menších črepníkov, sadbovačov alebo rašelinových či plastových zakoreňovačov. Naplníme ich kvalitným substrátom, pikírovacím kolíkom opatrne podberieme priesadu z výsevnej misky a prenesieme do pripraveného malého črepníka alebo sadbovača. Vložíme do pripravenej jamky, korienky prihrnieme substrátom a rastlinu zavlažíme. Niektoré druhy sadíme hlbšie, napríklad papriky a rajčiaky, iné takisto, ako boli vo výsevnej debničke. Pri mnohých rastlinách (napríklad zeleri), musíme dať pozor, aby sme nezasypali listové srdiečko.

Prepikírované rastliny si nezabudnime precízne označiť, aby sme vedeli, čo budeme mať pred výsadbou k dispozícii. Rastúce priesady zavlažujeme, môžeme ich dokonca aj prihnojiť slabšou dávkou hnojiva určeného na predpestovanie priesad. Pred výsadbou na hriadky môžeme rastliny začať otužovať. Priestor, kde ich máme sústredené, pravidelne vetráme. Von ich môžeme spravidla vysadiť až začiatkom mája.

Ako správne vysiať osivo na kvalitné priesady?

Budeme potrebovať

• substrát na výsev
• výsevná miska
• osivo zeleniny

Náradie

• záhradnícka lopatka
• menovka a ceruzka
• pravítko
• rozprašovač
• alebo krhla s polievacou ružicou

Pracovný postup

Pripravenú nádobu naplníme substrátom v dvoch vrstvách. Naspodok dáme hrubšiu frakciu a navrch najemno preosiatu.

Do polovice naplnenú misku opatrne utlačíme, v strede aj po bokoch. Dôležité je, aby bol substrát rovný, nesmú v ňom byť preliačiny.

Ešte pred rozbalením osiva si na etikete overíme hĺbku výsevu a nároky na svetlo. Semená, ktoré klíčia na svetle, nezasypávame.

Vysievame buď naširoko, alebo do riadkov. Výsev naširoko je praktický. Vzdialenosť semien v riadkoch má byť. min. 5 cm.

Sejeme rovnomerne a tak, aby sa semená navzájom nedotýkali. Spôsobuje to problémy pri klíčení. Osivo nesejeme príliš hlboko.

Ak sú semená nahusto, môžeme ich v riadku opatrne porozkladať. Priesady budú pevnejšie. Nakoniec osivo jemne zasypeme a utužíme doskou.

Utužený substrát zavlažíme. Použijeme buď rozprašovač, alebo krhlu s polievacou ružicou. Nezavlažujeme prúdom vody, mohli by sme semená vyplaviť, prípadne zmiešať rôzne druhy.

Praktické je, keď si výsevy označíme. V rámci jednej nádoby si totiž môžeme vysiať nielen viac druhov zeleniny, ale aj rôzne odrody jedného druhu. 

Dobré rady

Substrát

Časť substrátu necháme bez úpravy a časť preosejeme. Pozor, používame výhradne substrát určený na výsev a rozmnožovanie! Ide o vyľahčený, vzdušný substrát na báze rašeliny, ktorý je sterilný. Neobsahuje semená burín, spóry húb či zárodky chorôb. Z tohto dôvodu nepoužívame záhradnícky substrát, zeminu zo záhrady či preosiaty kompost.

Osivo

Nakupujeme u osvedčených predajcov. Odoláme ponuke lacného, ale neznámeho osiva, ktoré nemusí mať potrebnú klíčivosť. Rovnaký problém môžu mať akciové balíčky z predchádzajúcich sezón. Vo všeobecnosti sa klíčivosť osív zeleniny pohybuje od 1 do 10 rokov, takže ak nám nejaké balenia zostali z minulého roka, skôr ako sa pustíme do vysievania, je dobré urobiť skúšku klíčivosti. Zopár semien uložíme na navlhčený filtračný papier. Udržiavame ho vlhký niekoľko dní a zistíme, ako semená klíčia. Je dobré vedieť, že najdlhšiu klíčivosť majú strukoviny a plodová zelenina.

Podmienky

Misku s výsevom umiestnime do skleníka alebo na okenný parapet. Optimálna teplota je 15 – 20 °C, pri plodovej zelenine môže byť vyššia. Počas klíčenia nesmie teplota kolísať. Dôležité je aj vetranie počas slnečných zimných dní a svetlo. Ak ho je málo, rastlinky sa vyťahujú, sú krehké a lámu sa. Pri silnom slnečnom žiarení zasa výsevy tienime. Vyrastajúcu zeleninu pravidelne zavlažujeme odstátou vodou s teplotou asi o 2 – 3 °C vyššou, ako je teplota substrátu. Hnojiť netreba, stačí až po jednotení.

Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock, Dano Veselský, istock.com
Zdroj: časopis Urob si sám