Ako si v záhrade vytvoriť kvetinové zákutia

16. júla 2014

Vo všeobecnosti prevláda názor, že najkrajšie záhrady vznikajú na slnečných miestach. No ani prítomnosť stromov nemusí byť prekážkou pri vytváraní ukážkových kvetinových záhonov. Viacerým kvitnúcim rastlinám totiž slnko prekáža. Poradíme, vám, ako sa popasovať s tieňom pod stromami.

Galéria

Určite nie

V záhradách, ktorých súčasťou sú vzrastenejšie stromy, obvykle chýba reprezentatívny trávnik, kvitnúci záhon s letničkami, prípadne kompozícia z okrasných krov. Pod stromami sa nedarí ani ružiam a z praktických dôvodov sa tu nevypláca budovať jazierka a skalky. Vo všeobecnosti ide o najproblematickejší typ stanovišťa, ktorý nájdeme najmä v starších záhradách. Nejde však o neriešiteľný problém.

V tieni stromov potrebujú vysadené rastliny oveľa viac vody.

Intenzita tieňa

Tieň pod stromami môže mať rôznu intenzitu, závisí od hustoty koruny stromu, jej šírky, ale aj tvaru a veľkosti listov. Niekedy je riedky tieň (riedka koruna, menšie listy) prínosný, pretože chráni rastliny pred silným slnkom. Niektoré rastliny zasa pod vplyvom prvých slnečných jarných lúčov začínajú predčasne rozkvitať a tu môže byť riedky tieň nápomocný – zabráni im v tom. Horšou alternatívou je tieň pod stromami s hustejšou korunou a s väčšími, nedelenými listami. Aj toto sa však dá vyriešiť.

Neprajníci

Kameňom úrazu záhonov pod stromami nie je ani tak nedostatok svetla ako skôr nedostatok vlahy. Tú intenzívne odčerpávajú svojimi rozsiahlymi koreňovými systémami stromy, prípadne iné dreviny. Z listnáčov sú to predovšetkým duby, brezy, katalpy, magnólie, orechy, pagaštany, lipy, bresty, z ihličnanov najmä vysoké smreky, ale aj cédre a cyprušteky. Naopak, okrasná jabloň, hruška či jarabina poskytujú pod svojimi korunami oveľa prijateľnejšie podmienky.

Papradka (Athyrium nipponicum ’Metallicum‘)

Odborník radí
Výsadby pod stromami je ideálne zakladať koncom augusta a v septembri.

Záhony vyskladané z jedného druhu pôsobia monotónne. Zaujímavejšie sú kombinované výsadby.

Vhodné rastliny

Pôdopokryvné trvalky a dreviny: zimozeleň (Vinca minor), pachysandra (Pachysandra terminalis), pakost (Geranium macrorrhizum), krpčiarka (Epimedium rubrum), hluchavník (Lamiastrum galaobdolon), kopytník (Asarum europaeum), vajdštajnka (Waldsteinia ternata), brečtan (Hedera helix), rododendrony a azalky (bude potrebná výmena pôvodnej zeminy za rašelinový substrát určený na pestovanie kyslomilných drevín)
Papraďorasty a okrasné trávy: ostrice (Carex), kvitnúca chlpaňa (Luzula nivea)
Kry: vavrínovec (Prunus laurocerassus), krušpán (Buxus sempervirens), skimia (Skimia japonica), zemolez (Lonicera nitida), bršlen (Euonymus coloratus), pieris, hortenzie, brusnice, čučoriedky
Ihličnany: tis (Taxus baccata)
Vresy a vresovce (bude sa im dariť pod riedkymi korunami, kde bude aspoň časť dňa svietiť slnko)
Kvitnúce trvalky: čemerice (Helleborus purpurascens), bergénie (Bergenia cordofolia), náprstníky (Digitalis purpurea), pľúcniky (Pulmonaria officinalis), astilby (Astilbe japonica), zvončeky (Campanula persicifolia), veternice (Anemone hupehensis), alchemilky (Alchemilla mollis), mliečniky (Euphorbia amygdaloides ’Purpurea‘), konvalinky (Convalaria majalis), funkie (Hosta)
Cibuľoviny: narcisy, tulipány, ľalie zlatohlavé (Lilium martagon), scily, snežienky, krokusy, árony

Hortenzia (Hydrangea arborescens ’Annabelle‘)

Kedy vysádzať

Miesta pod stromami vysádzame koncom leta a začiatkom jesene. Stromy už odčerpali najviac vlahy a trvalky jej tak budú mať k dispozícii oveľa viac. Zároveň sa ešte do príchodu zimy stihnú zakoreniť a prežiť ju bez problémov. Na jeseň vysádzame aj cibuľoviny do skupín. Ak chceme, aby sa efekt dostavil rýchlejšie, použijeme hustejší spon (čo je však drahšia alternatíva). Z dlhodobého hľadiska sú však stabilnejšie len porasty založené z riedkeho sponu. Dreviny s koreňovým balom môžeme vysádzať počas celej vegetačnej sezóny.

funkia
Funkia (Hosta montana ’Aureomarginata‘)

Úprava pôdy

Pred výsadbou pôdu prekopeme, nie však do hĺbky, aby sme nepoškodili korene stromu. Vyplatí sa naviezť sem napadané lístie a naň dať vrstvu preosiateho kompostu spolu s kvalitným záhradníckym substrátom. Táto vrstva nesmie siahať až po kmeň stromu. Výsadby je nevyhnutné intenzívne zavlažovať, a to až do konca jesene. Okolie vysadených rastlín môžeme namulčovať drvenou kôrou v hrúbke aspoň 5 cm, vďaka čomu sa v pôde dlhšie udrží vlaha. Inou možnosťou je vyhĺbiť jamy v okolí stromov, ktoré sčasti naplníme kvalitným substrátom, a do nich vysadíme rastliny.

astilba
Astilba (Astilbe x arendsii)

Ako upraviť záhon pod stromami

• vybudovať záhradný domček alebo kompostovisko
okolie možno vysadiť rastlinami, ktorým slnko príliš nesedí, no napriek tomu pekne kvitnú
• vysypať štrkom alebo drvenou kôrou
ide o časté, rýchlo zrealizovateľné a finančne nenáročné riešenie; je vhodné tam, kde sa hrajú deti; problémy môžu nastať pri odpratávaní lístia na jeseň; po čase treba vrstvu doplniť o novú
• založiť výsadbu kyslomilných ovocných rastlín
v tieni, vo vlhšej a kyslej pôde pod stromami sa bude dariť čučoriedkam a brusniciam; tam, kde je príliš sucho, však nebudú veľmi prosperovať
• pestovať rododendrony
rododendrony a azalky doslova milujú miesta pod hlboko koreniacimi stromami; nevyhnutný je kyslý substrát a pravidelný prísun vlahy
• vytvoriť nenáročný pôdny pokryv
trávnik porastie pod stromami veľmi zle, oveľa praktickejšie bude nahradiť ho niektorou z pôdopokryvných drevín či trvaliek, ktoré zakrátko vytvoria hustý koberec
• vybudovať prírodne pôsobiacu mokraď
v prípade vlhkého tieňa možno vytvoriť pod stromom záhony zo špecifických druhov trvaliek, zásadou je kombinovať rôzne druhy
• staviť na trochu romantiky
miesta pod stromami možno vysadiť rôznymi vždyzelenými kríkmi, papraďorastmi, doplniť ich o splaňujúce cibuľoviny a nenáročný brečtan; vhodná je aj vkusná záhradná plastika