Jesenné poriadky v záhrade

Koncom leta až začiatkom jesene vysádzame hľuzy a cibule okrasných cibuľovín – tulipánov, narcisov, krokusov, hyacintov, ľalií a iných. Cibule vytriedime a na výsadbu použijeme len zdravé.

Galéria

Zber ovocia
Jablká na priamy konzum oberáme v konzumnej zrelosti. Plody určené na zimné uskladnenie oberáme v tzv. zberovej (fyziologickej) zrelosti, teda v čase, keď sa stopka plodu dá ľahko oddeliť od plodonoša, semená sú tmavé, plody sú vyfarbené a voňavé. Plody uskladňujeme podľa možnosti jednotlivo pri teplote 4 až –1 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu 85 až 90 percent.

Hrušky oberáme po dosiahnutí správnej konzumnej zrelosti, pretože prezreté vydržia len krátke obdobie. Zimné odrody (Lucasova, Parížanka, Madame Verté a iné) sa uložia na 1 až 2 týždne pri vyššej teplote (10 až 15 °C) a potom pri teplote nad 1 °C.

V mestách možno na prechodný čas ovocie uskladniť na balkónoch v obaloch vystlaných polystyrénom. Plody ukladáme po vrstvách a prekladáme ich papierom.

Pred uskladnením plody starostlivo vytriedime – mechanicky poškodené plody spracujeme a odložíme len zdravé ovocie. Spracujeme aj prezreté ovocie, ktoré už na strome praská, najmä pri zrážkach, plody postihnuté pehovitosťou a tiež silno napadnuté chrastavitosťou. 

Výsadba ozimného cesnaku
V priebehu októbra vysádzame ozimný cesnak. Do príchodu mrazov by mal zakoreniť, ale nevyhnať listy. Strúčiky cesnaku moríme pred výsadbou preventívne proti háďatku cesnakovému 6 až 12 hodín v 5-percentnom roztoku prípravku Sulka. Cesnak často poškodzujú hubové choroby, napríklad penicilínová, aspergilová a fuzáriová hniloba (obr. 8 a 9) alebo helmintospóriové černenie strúčikov. Po morení proti háďatku možno sadivo moriť ešte proti hubovým chorobám v 0,6- až 0,8-percentnom roztoku prípravku Rovral Flo počas 20 minút.

Pri výsadbe cesnaku môžeme zasadiť aj sadzačku cibule na skorý jarný konzum.
Sadíme do sponu 30 až 40 × 8 až 15 cm a do hĺbky 6 až 8 cm. Plytko sadené strúčiky sa v zime pôsobením mrazov vyťahujú na povrch, preto sa po sadení odporúča použiť valec.

Georgíny a mečíky
Na jeseň vyberáme aj hľuzy georgín a mečíkov, pretože by v zime zamrzli. Hľuzy očistíme, zrežeme stonky a vysušíme. V prípade, že sa cez vegetáciu vyskytli na mečíkoch strapky, možno ich už na jeseň namoriť prípravkom ACTELLIC 50 EC. Najnápadnejšou a najrozšírenejšou chorobou mečíkov je baktériová škvrnitosť hľúz. Rozširuje sa veľkými, ostro ohraničenými lesklými jamkami na spodnej strane hľúz. Počas skladovania sa ochorenie nešíri, preto škvrny vyrežeme až na jar a hľuzy necháme voľne na suchom mieste zaschnúť, aby sa rany zacelili. Oveľa nebezpečnejšie sú suché hniloby hľúz, ktoré sa končia mumifikáciou hľúz, zapríčinené hubami Fusarium, Botrytis, Penicillium a ďalšími. Tie odstránime a na jar hľuzy preventívne namoríme napríklad prípravkom Rovral Flo, zároveň možno moriť aj proti strapke mečíkovej prípravkom Actellic 50 EC, ak sme tak neurobili už na jeseň.

Zber a uskladnenie koreňovej zeleniny
Ešte pred príchodom mrazov vyberieme koreňovú zeleninu. Ponechať môžeme časť petržlenu, ktorý na záhone prezimuje a je zdrojom čerstvej vňate. Zeleninu vytriedime, poškodenú spracujeme v kuchyni a na zimu odložíme len zdravé nepoškodené korene.

V niektorých rokoch sa nám stáva, že o zeleninu dopestovanú na zimné uskladnenie prídeme aj napriek tomu, že počas vegetácie jej venujeme rovnakú starostlivosť ako vždy. O kvalite uskladnenej zeleniny rozhodujú jednak poveternostné podmienky v priebehu vegetačného obdobia, jednak podmienky skladovania.

Najvážnejšou chorobou skladovanej koreňovej zeleniny je biela skleróciová hniloba, ktorú zapríčiňuje hľuznatka obyčajná. Je to pôdna huba, ktorá má široký okruh hostiteľských rastlín a aj počas vegetácie môže byť príčinou hnilôb nielen koreňovej zeleniny, ale aj strukov fazule, plodov uhoriek a rajčiakov a iných. Je tiež jedným z pôvodcov vädnutia rastlín, napríklad papriky. Napadnutá koreňová zelenina sa pokrýva bielym hubovým povlakom a vnútorný obsah koreňov sa postupne mení na páchnucu kašovitú hmotu. V podhubí sa tvoria tmavosivé až čierne tvrdé útvary veľké 2 až 5 mm, tzv. skleróciá, ktoré pretrvávajú v pôde aj niekoľko rokov. V pôde sa nachádzajú aj kúsky podhubia, ktoré sa do skladov dostanú so zeminou. Pri skladovaní môže dôjsť k napadnutiu predovšetkým poškodených koreňov, najčastejšie po namrznutí, pri náhlom mraze alebo oneskorenom zbere. Príčinou hniloby môžu byť aj zlé podmienky skladovania, najmä nadmerná vlhkosť, ale aj uskladnenie v použitom piesku so zvyškami starej zeleniny. Preto je veľmi dôležitá dezinfekcia skladovacieho priestoru alebo aspoň výmena piesku, prípadne jeho vyžiarenie slnkom počas leta. Dôležité je tiež udržiavanie vhodnej teploty počas skladovania v rozpätí 2 až 5 °C a vetranie, aby vzdušná vlhkosť bola menej ako 90 percent.

Nebezpečnou chorobou je aj mokrá hniloba koreňov zapríčinená baktériou Erwinia carotovora. Do rastlín sa dostáva najčastejšie cez poranenia. Napadnuté pletivá mäknú, hnijú a menia sa na slizovitú žltkastú masu. Rozvoj choroby podporuje vysoká teplota a nadmerná vlhkosť pri skladovaní.

Zo živočíšnych škodcov sa môže vyskytnúť poškodenie mrkvy muchou – vŕtavkou mrkvovou, ktorej larvy prevŕtajú korene, a niekedy aj drôtovcami. Vo vlhkých rokoch poškodzujú koreňovú zeleninu slizniaky.
Najčastejšími a najškodlivejšími chorobami skladovanej cibule sú botrytídy – pleseň sivá, sivá, mycéliová a skleróciová kŕčiková hniloba. Napádajú pletivá koreňového kŕčika, hniloby prechádzajú do sukníc cibule, cibule zahnívajú, zapáchajú a predčasne vybiehajú. Pleseň sivá vytvára sivastý povlak na povrchu cibúľ a neskoršie aj tvrdé skleróciá. K infekcii dochádza už na poli. Botrytíde predchádza napadnutie cibule plesňou cibuľovou (peronospórou) počas vegetácie pri daždivom počasí. Napadnuté cibule nemajú dobre uzatvorené koreňové kŕčiky, ktoré sú vstupnou bránou na napadnutie botrytídami. Bazálnu hnilobu cibule môže spôsobiť biela skleróciová hniloba, keď huba vytvára biele podhubie a neskoršie aj skleróciá .

Text: Ing. Hedviga Vlčková
Fotografie: autorka