Aký rozdiel je medzi sadrokartónovou, sadrovláknitou a cementovláknitou doskou?

Aký rozdiel je medzi sadrokartónovou, sadrovláknitou a cementovláknitou doskou? Nie je mi to celkom jasné a rád by som sa pre niektorý z týchto materiálov rozhodol, keďže plánujeme výstavbu drevostavby. Juraj, Nové Zámky

Sadrokartónové, sadrovláknité a cementovláknité dosky majú jedno spoločné. Ide o materiály, ktoré sú určené na suchú výstavbu a vďaka svojim vlastnostiam sa výborne hodia aj do drevostavieb. Aj napriek tomu, že majú podobné vlastnosti, je ich oblasť použitia trochu odlišná.

Princíp suchého stavebného systému minimalizuje až odstraňuje vplyv vody a vlhkosti na stavbu. Čím menší je podiel vody v stavebnej konštrukcii, tým menej je náchylná na poruchy vplyvom vlhkosti, ktorá sa do stavebnej konštrukcie vnáša pri výstavbe mokrým procesom. Tieto problémy z veľkej časti odbúrava systém suchej výstavby, kam patria aj konštrukcie na báze dreva. Medzi základné doskové materiály vhodné na suchú výstavbu možno zaradiť aj sadrokartónové, sadrovláknité a cementovláknité dosky.

Oblasti použitia sadrokartónových a sadrovláknitých dosiek sú veľmi podobné. Obidva druhy dosiek možno použiť v systéme suchej výstavby v interiéri. Sú vhodné ako požiarna ochrana konštrukcií na báze dreva. Sadra, ktorá tvorí jadro týchto dosiek, obsahuje približne 20 % chemicky (kryštalicky) viazanej vody, ktorá sa pri požiari po určitom čase odparí, čiže pomáha hasiť. Vzhľadom na objemovú hmotnosť, a teda aj vyšší podiel kryštalickej vody sú sadrovláknité dosky ako protipožiarny materiál lepšie. Sadrovláknité dosky možno použiť ako nový prvok na zabezpečenie pevnosti a únosnosti nosných stien konštrukcií na báze dreva. tieto dosky majú niekoľko pre drevostavbu rozhodujúcich vlastností a funkcií, ktoré iné doskové materiály nie sú schopné plniť zároveň. Patrí medzi ne nízky difúzny odpor, doska dokáže „vydýchať“ zvyškovú vlhkosť v konštrukcii, napríklad z dreva. Tepelnotechnické pomery v drevenej konštrukcii opláštenej sadrovláknitými doskami sú potom lepšie, pretože konštrukcia je suchšia. Samostatnou kapitolou je použitie sadrovláknitých dosiek v exteriéri. Zvuková izolácia stien, stropov a podláh dosahuje bez problémov hodnoty požadované prísnymi európskymi normami. Napríklad pri opláštení ľahkých trámových stropov podhľadovými systémami zo sadrovláknitých dosiek sa zvýši kroková nepriezvučnosť, resp. zníži hladina krokového hluku, až o 35 dB. Ide o hodnotu porovnateľnú s masívnymi betónovými konštrukciami. Pritom systémy suchých podláh sú výrazne ľahšie a zároveň spĺňajú ako statické požiadavky na obmedzenie zaťaženia existujúcej nosnej konštrukcie, tak aj požiadavku na minimálnu konštrukčnú výšku.

Hlavné rozdiely medzi sadrokartónovými a sadrovými doskami sú tieto:
– rozličná technológia výroby – sadrokartón je v podstate sadra, ktorá je obalená papierom, pričom pevnosť sadrokartónu zabezpečuje papierový kartón, zatiaľ čo sadrovláknitú dosku tvorí sadra s podielom celulózových vlákien, ktoré sú do nej zamiešané;
– sadrovláknitá doska je homogénna, to znamená, že v každom bode svojho prierezu má rovnaké vlastnosti, zatiaľ čo sadrokartón nie je homogénny materiál;
– sadrovláknitá doska má vyššiu objemovú hmotnosť 1 100 až 1 250 kg/m³, sadrokartón má objemovú hmotnosť v závislosti od typu 640 až 1 000 kg/m³;
– od objemovej hmotnosti sa odvíjajú lepšie protipožiarne a akustické vlastnosti – čím je vyššia, tým sú tieto vlastnosti lepšie;
– sadrovláknité dosky sú tvrdšie, pevnejšie a odolnejšie proti prerazeniu – sadrovláknitá doska s hrúbkou 12,5 mm má vyššiu pevnosť ako dve sadrokartónové dosky s hrúbkou 12,5 mm a obsahom sklených vlákien.

Svojimi technickými a mechanickými vlastnosťami leží oblasť využitia sadrovláknitých dosiek medzi sadrokartónom a drevotrieskovými, respektíve drevoštiepkovými doskami. Spracovanie a opracovanie sadrokartónových a sadrovláknitých dosiek je pomerne jednoduché a dá sa realizovať aj jednoduchým ručným náradím. Obidva typy dosiek stačí narezať a zlomiť cez hranu, ale na sadrovláknité dosky treba použiť nôž s hrotom zo spekaného karbidu. Dosky možno rezať ručnou, elektrickou okružnou alebo elektrickou priamočiarou pílou.

Cementovláknité dosky sú rovnako vhodné na použitie v konštrukciách na báze dreva. Sú odolné proti vlhkosti, chemickému zaťaženiu, požiaru a nárazu. Možno ich použiť v interiéri aj v exteriéri. Slúžia ako fasádna nosná vrstva pod omietkový systém, ako nosný podklad na lepenie dekoratívneho obkladu (kameňa) alebo na ochranu, napríklad soklov a podhľadov, proti vlhkosti. Používajú sa aj ako prefarbené dosky fasádneho systému.

V interiéri sa cementovláknité dosky používajú na ochranu pred vlhkosťou, napríklad v kúpeľni či v saune. Vďaka sendvičovej štruktúre sa používajú na vytváranie ohýbaných konštrukcií alebo priznaných betónových plôch. Cementovláknité dosky sa používajú aj ako súčasť podlahových systémov a ako integrované prvky do spŕch.

Text: Andrea Dingová v spolupráci s Petrom Šovčíkom a podľa podkladov firiem Murexin a Puren
Foto: Fermacell, Murexin, Puren