Bez prevencie napáchajú veľké škody! Vieme, ako si poradíte s molicami v skleníku

Molice napádajú najmä rastliny pestované v teplom a vlhkom prostredí skleníka alebo fóliovníka. Najväčšie riziko predstavujú pre papriky, paradajky, uhorky, baklažány, kel, brokolicu a karfiol. Do boja proti nim zakročte bezodkladne, no počítajte s tým, že to na prvýkrát nemusí vyjsť podľa predstáv.

Čo sú molice? Nie sú to roztomilé biele „mušky“

Molice sú malým okrídleným hmyzom, ktorý sa živí saním rastlinných štiav. Dospelé jedince sú snehovobielej farby a dorastajú do veľkosti 2 mm. Koncentrujú sa predovšetkým na spodnej strane vrcholových listov. Ak listami pohnete, nad zasiahnutou rastlinou sa objaví biely roj hmyzu.

Tvarom tela sa molice ponášajú na mole. Už jedna samica dokáže počas svojho života naklásť stovky vajíčok. Z vajíčok sa liahnu bezkrídle pohyblivé nymfy, ktoré sa v neskoršom štádiu vývinu stávajú nepohyblivými a k spodnej strane listov pevne priľnú. Po znehybnení prestávajú prijímať potravu, menia sa v pupáriá (pokojové štádium molíc) a postupne dochádza k ich prerodu na dospelé jedince.

V našich skleníkoch sa najčastejšie objavujú molice skleníkové (Trialeurodes vaporariorum), ktorých vývojový cyklus trvá pri teplote 25 °C približne 21 dní a molice bavlníkové/tabakové (Bemisia tabaci), ktoré pri teplote okolo 28 °C prejdú celým vývojovým cyklom už za 18 dní. Stabilne vyššie skleníkové teploty ešte umocňujú rýchlosť ich množenia a vývoja.

Prečo sú molice rizikom?

Okrem toho, že sú molice savým hmyzom (ako dospelé jedince, tak aj nymfy) a z listov odčerpávajú dôležité tekutiny, vylučujú i lepkavú medovicu, na ktorej sa usádza čierna hniloba. Molice tiež roznášajú nebezpečné rastlinné vírusové choroby.

Prítomnosť molíc v skleníku môžete spočiatku prehliadnuť, keďže ich vývojové štádia sú takmer priehľadné a veľkostne pozorovateľné pod lupou. Avšak, už o niekoľko týždňov dokážu napáchať obrovské škody na rastlinách a budúcej úrode. Listy napadnuté molicami sa neprirodzene stáčajú, strácajú zdravú farbu a nové listy rastú deformované alebo zakrpatené. Rastliny chradnú a plodov sa pestovateľ nedočká.

Prevencia molíc v skleníku

Rastliny v skleníku majú síce z aspektu teploty a vlhkosti lepšie podmienky na rast, zároveň sú však uzatvorené pred okolitým prostredím a v tomto vymedzenom ekosystéme môže veľmi rýchlo dôjsť k premnoženiu škodcov z ríše hmyzu. Skleníku preto venujte náležitú starostlivosť a podniknite niekoľko preventívnych krokov.

• Nové rastliny (priesady) vysádzané do skleníka vždy skontrolujte. Aby ste si nepriniesli aj nevítanú návštevu, zamerajte sa na listy zo spodnej strany.
• Z rastlín pravidelne odstraňujte poškodené listy a neprosperujúce časti. Sledujte najmä vrcholové listy rastlín, na ktorých sa molice najčastejšie pohybujú.
• Skleník pravidelne vetrajte.
• Do skleníka umiestnite žlté lepové dosky na hmyz. Sú skvelým spôsobom, ako monitorovať prítomnosť hmyzu v skleníku a pomôžu vám odhaliť ohniská výskytu alebo dynamiku množenia hmyzu.

Biologická ochrana pred molicami

Chemické postreky sú na molice účinné iba sporadicky a ak, tak zasiahnú iba dospelé jedince. Ak sú skleníku tisíce molíc v štádiu nýmf, cicanie listov a šírenie chorôb bude naďalej pokračovať. V súčasnosti sa ako vhodné riešenie javí nasadenie biologickej ochrany v podobe parazitickej osičky Encarsia formosa a dravej ploštice Macrolophus pygmaeus (známa ako klopuška).

• Parazitická osička Encarsia formosa kladie vajíčka do nýmf molíc a larvy osičiek sa neskôr živia ich obsahom. Jedna osička nakladie za život okolo 200 vajíčok. Dovtedy priesvitné pupáriá molíc sa postupne zmenia na tmavé. Ak po nasadení parazitických osičiek objavíte na spodnej strane miniatúrne čierne body, vyvíja sa v nich nová generácia užitočných osičiek. Takéto listy nemusia byť vylamované.
• Dravá ploštica Macrolophus pygmaeus je zase verná svojmu menu. Larvy aj dospelé jedince sa živia voškami, strapkami, roztočcami, no preferujú najmä molice v rôznych vývojových štádiách.

Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com