Ako zakročiť proti škodcom v skleníku

Skleníky a fóliovníky predlžujú pestovateľskú sezónu často na celý rok, takže zdravé zeleninové vitamíny možno konzumovať prakticky bez klimatického obmedzenia. Toto pestovateľsky ideálne prostredie je však zároveň vhodné aj pre mnohé škodce, ktorým by sa vo vonkajších podmienkach záhrady buď veľmi nedarilo, alebo by tam ani neprežili.

Galéria

Keďže v skleníkoch pestujeme i rýchlime väčšinou tú najkrehkejšiu a rýchlozrejúcu zeleninu, nie je veľká šanca používať klasické ochranné prostriedky s dlhšou ochrannou lehotou. Uprednostňujeme teda prírodnejšie postupy ochrany – živočíšnych predátorov, aktívne predátorské huby či rastlinné ochranné výťažky. Medzi najbežnejšie a najnebezpečnejšie škodce skleníkových rastlín patria strapky, vošky a molice.

Biologická ochrana

• Hneď na začiatku pestovania je vhodné vyvesiť modré lepové dosky.
• Na priamu ochranu pred strapkami môžete využiť napríklad: dravé roztoče z rodov Amblyseins a Typhlodromus, dravé ploštice z rodu Orius, zlatoočky, lienky, ale i dravé strapky z čeľade Aeolothripidae.
• Strapky ničia aj entomopatogénne huby z rodov Lecanicillium, Beauveria, Metrhizium, Entomophthora.

Strapky

Tento iba 1,5 – 2 mm dlhý hmyz sa často vyskytuje na spodnej strane listov, prípadne i v kvetoch. Napadnuté časti rastlín sa najprv striebristo lesknú, vidieť drobné čierne hrčky trusu. Neskoršie silno napadnuté miesta nekrotizujú. Skleníkové teplomilné druhy sú schopné sa v skleníkoch množiť celý rok a majú až 12 generácií ročne.

Príznaky: spôsobujú deformáciu listov a plodov, znižujú úrodnosť a kvalitu zeleniny, oslabujú rastliny, ktoré sú potom náchylnejšie na ďalšie ochorenia.

Výskyt: na uhorkách, cibuli, fazuli, hrachu, kapuste, rajčinách i paprike.

Prevencia: pravidelné odstraňovanie odumretých rastlinných zvyškov, dezinfekcia skleníka, hlbšie rýľovanie pôdy, vetranie skleníka, kontrola zdravotného stavu kupovaných priesad.

Vošky

Hoci je to len drobný, 1 – 4 mm dlhý, na pohľad bezbranný cicavý hmyz, predsa len je to veľmi nebezpečný škodca. Je to dané jednak jeho až explozívnym množením sa, a tým i rýchlou selekciou populácie, a jednak jeho odolnosťou proti herbicídom. Nymfy i dospelé jedince vošiek tak intenzívne vyciciavajú rastlinné šťavy, že výrazne oslabia odolnosť napadnutej zeleniny a narušia i rovnováhu rastových látok. Vošky sú dokonca prenášačmi vírusov, ktoré zeleninu znehodnocujú. Masový výskyt vošiek podporuje teplé a suché počasie, ale veľmi horúce leto ich zasa redukuje. Vošky sa môžu vyvíjať na jednom druhu rastlín, ale častejšie majú viacerých hostiteľov, čo tiež podporuje prenos vírusov.

Z prezimujúcich vajíčok na zimných hostiteľoch sa na jar liahnu živorodé bezkrídle samice, ktoré zakladajú aj ďalšie dve až tri generácie bezkrídlych vošiek. Tu sa nakoniec vyvinú aj okrídlené samice preletujúce na letné hostiteľské rastliny (na ovocné stromy, ale aj zeleninu), kde opäť bez oplodnenia a živorodo zakladajú nové kolónie. Koncom leta a na jeseň sa objavia okrídlené pohlavné jedince, ktoré po spárení nakladú na zimné hostiteľské rastliny zimné vajíčka.

Príznaky: zabrzdený rast, deformácie až strata plodnosti či odumretie rastliny.

Prevencia a ochrana: hygiena, odstraňovanie napadnutých, ťažko poškodených a odumretých rastlín, nákup len zdravých sadeníc, žlté lepové tabuľky.

Molice

Tento drobný (asi 2 mm) lietavý hmyz je charakteristický tým, že sa zhromažďuje na spodnej strane listov vrcholových častí rastlín vo forme kukiel, z ktorých pri dotyku prudko vyletujú roje bielych molíc. Na skleníkovej zelenine sa vyskytujú hlavne molica skleníková a molica tabaková (bavlníková). Neškodia len cicaním rastlinných štiav (oslabujú rastliny), ale najviac škody narobia prenášaním rastlinných vírusov.

Výskyt: napádajú hlavne skleníkovú zeleninu ako rajčiny, papriky, baklažány, uhorky, ale i karfiol, brokolicu, kel a ružičkový kel.

Prevencia a ochrana: prevencia je podobná ako pri strapkách. Ako biologický predátor sa využíva osička Encarsia formos.

Text: Jaroslav Pížl
Foto: Jaroslav Pížl, isifa/shutterstock
Zdroj: Časopis Urob si sám