Ako prezimovať v záhrade citrusy

Najväčším problémom pri pestovaní exotických rastlín je ich úspešné prezimovanie, najmä ak máme viac druhov z rôznych koncov sveta, ktoré v zime vyžadujú rozdielne podmienky.

Galéria

Zimovanie exotických rastlín je vždy úspešnejšie, ak pestujeme viac kusov rovnakého alebo aspoň príbuzného druhu. Tak môžeme lepšie navzájom zladiť ich zimné podmienky v spoločnom zimovisku. Možno takto pestovať citróny, mandarínky, pomaranče či grapefruity. Ich chladuvzdornosť, prípadne až mrazuvzdornosť môžeme podporiť naštepením na mrazuvzdorné podpníky, ako sú citrónovníkovec trojlistý, citranže, prípadne bigarádia.

Pomaranč je náročnejší na teplotu ako citrón, neznáša však teplotu vyššiu ako 30 °C, vtedy zhadzuje kvety i plody. Pri raste plodov mu stačí teplota (podľa odrody) aj 20 °C, pri dozrievaní plodov 16 °C. Foto: isifa/Shutterstock

Spôsoby zimovania

Hneď na začiatku nášho „citrusárčenia“ si musíme ujasniť, či a ako sme schopní zimovať tieto rastliny. Musíme si zvoliť spôsob ich zimovania, ktorý môže byť:

• tropický, pri ktorom im vo vykurovanom skleníku celoročne zabezpečíme optimálne podmienky, aby mohli rásť, kvitnúť i plodiť ako v trópoch;

• subtropický spôsob zimovania je tak trochu ani ryba, ani rak; obyčajne ide o zimovanie v panelákových podmienkach, kde je v zime pomerne teplo a sucho a kde sa im snažíme nájsť nejaký kút s nižšou teplotou a primeraným osvetlením, prípadne citrusy presťahujeme na zimu do kôlne alebo garáže, kde nemrzne;

• optimálne je vybudovať citrusom priestor, v ktorom by mohli v lete dobre vegetovať a zimu prečkať bez ujmy, a to s minimálnymi prevádzkovými nákladmi – takýmto riešením sú tzv. záhradné (skleníkové) tranšeje.

Citrónovník sa často a úspešne pestuje v bytoch i skleníkoch, lebo je relatívne nenáročný, má rýchly nástup plodnosti a je remontantný (opakovane rodiaci). K dispozícii je množstvo odrôd, z ktorých si môžeme vybrať práve také, ktoré vyhovujú našim podmienkam. Foto: isifa/Shutterstock

Olistenie citrusov

Listy sú pre citrusy popri koreňoch jedným z najdôležitejších živných orgánov. Ich fotosyntetický potenciál je vysoký a my by sme ho mali vytvorením vhodných tepelných, ale najmä svetelných podmienok čo najefektívnejšie využiť. Aj napriek tomu, že citrusy sú svetlomilné rastliny, zo svetla dopadajúceho na ich listy dokážu využiť, podobne ako väčšina rastlín, len 5 % slnečnej energie.

U nás v priebehu jarných a letných mesiacov citrusom jestvujúca svetelná intenzita postačuje, v jesenných a zimných mesiacoch však majú svetla nedostatok. Aby nenastala metabolická disharmónia, musíme svetelné podmienky zladiť s výškou teploty zimujúceho prostredia.

Vlastnosti a význam koreňového systému

Druhým najvýznamnejším orgánom citrusov sú korene. Väčšinou prenikajú do hĺbky 1,5 m, ale najaktívnejšie sú do hĺbky 50 cm. Dôležitou funkciou koreňov je zásobovať rastlinu v čase sucha vodou a živinami z ich hĺbkovej pôdnej zásoby. Čo poškodzuje korene? Aj zavlažovanie môže nepriaznivo ovplyvniť množstvo kyslíka v pôde potrebného na plnohodnotnú funkciu koreňov. Závlaha by sa nikdy nemala skončiť premokrením, rozbahnením pôdy. Koreňový kŕčok a korene pod obvodom koruny sú najcitlivejšie na mechanické poškodenie – vzniknuté rany môžu byť miestom vstupu chorobnej infekcie, ktorá môže vážne poškodiť rastlinu.
Korene musíme chrániť aj pred namrznutím, často sú citlivejšie ako nadzemná časť stromčeka. Pri chladnom zimovaní to riešime naštepením odrôd na mrazuvzdorné podpníky.

Takisto je dôležité, aby sme korene nepoškodili vysokými dávkami hnojív rozhodených najmä na suchú pôdu, ktoré by ich citlivé pletivá mohli silno popáliť a znefunkčniť. Vhodnejšie je prihnojovať pôdu pod citrusmi kompostom obohateným o živiny alebo nízkokoncentrovanými hnojivými závlahami. Pri výbere stanoviska na výsadbu citrusov si musíme overiť aj výšku hladiny spodnej vody, ktorá by mala byť aspoň 2 až 2,5 m od povrchu pôdy.

Grapefruit je náročnejší na teplo, je odolný proti vysokým teplotám , ale nárazovo znesie teplotu aj -5 °C. Chorobami trpí menej ako ostatné citrusy, jeho plodnosť je vysoká. Foto: isifa/Shutterstock

Otužovanie a príprava na prezimovanie

Citrusy u nás svoju chladuvzdornosť nadobúdajú postupne v procese tzv. otužovania, ale tiež dočasným utlmením životných procesov počas zimného obdobia, teda dormanciou. Otužovanie je aktívny fyziologický proces, pri ktorom vyzrievajú pletivá citrusov, dochádza k vzniku a akumulácii ochranných látok v drevine a znižuje sa obsah vody v pletivách. Otužovanie má fázový charakter, začína sa už koncom leta so skracujúcou sa dĺžkou dňa, zmenou svetelného spektra a postupne prechádza do dormancie. Priebeh otužovania podporíme tým, že už v auguste prestaneme citrusy prihnojovať a na jeseň podľa priebehu teplôt aj sústavne znižujeme objem závlahy. Ak zimujeme citrusy v tranšeji, tak pred zazimovaním nedozreté ovocie oberieme, pretože cez zimu by aj tak väčšina nedozrela a na jar by ovocie opadalo.

Schéma citrusovej tranšeje so šikmými stenami a odnímateľným krytom
p – úroveň pôdy, k – odnímateľný kryt
kresba: Jaroslav Pížl

Vegetačný pokoj

Citrusy pestované u nás umelo uvádzame do vynúteného zimného pokoja – dormancia by mala trvať aspoň 8 týždňov. Teplotu musíme znížiť na 2 až 8 °C – vtedy sú nároky citrusov na svetlo nižšie až o 2/3, takže rastliny obyčajne nemusíme ani prisvetľovať. Tým donútime citrusy znížiť intenzitu všetkých fyziologických funkcií. Počas dormancie citrusy znesú umiestnenie aj v tmavších vetraných miestnostiach, teda aj v ponorených skleníkoch, tzv. tranšejách. Citrusy vtedy nezavlažujeme, len pôdu udržujeme mierne vlhkú, vylúčime aj akékoľvek prihnojovanie. Pred ukončením dormancie môžeme citrusy, ak treba, presadiť.
Návrat do vegetačného stavu sa musí konať veľmi pozvoľne, aby sme sa vyhli šokovaniu rastlín intenzívnym osvetlením i teplom.
Citrusy, ktoré neprekonali zimný pokoj v chladnom prostredí, pomaly pučia, nepravidelne kvitnú a ich rast je pomalý. Počas dormancie nesmie koreňový bal preschnúť, lebo rastliny ani vtedy úplne nespia, len ich aktivita je podstatne znížená. Korene napríklad rastú i cez zimu. Niekedy je vhodné listy rastlín opatrne pokropiť, ale len mierne, aby sme nevyvolali vznik plesní.

Keď listy opadávajú

• Aj keď citrusy sú väčšinou stálozelené rastliny, niektoré z nich, napríklad citrónovníkovec trojlistý, sú opadavé a vyžadujú si pri pestovaní v skleníkoch 150 až 200 hodín dormancie (vegetačného pokoja).

• Mladé listy sú konzumentmi živín, zatiaľ čo staré, vyzreté listy sú aj zásobárňami živín. Preto je neprirodzená, chorobná strata listov pre rastlinu nebezpečná. Stratu potom musí nahradiť na úkor tvorby kvetných pukov, kvetov i plodov.

• Listy citrusov sa v priebehu času obmieňajú, väčšinou na stromoch vydržia jeden až dva roky (to závisí od druhu, napríklad citrónovník ročne obmieňa asi tretinu listov, na pomarančovníku vydržia zasa až tri roky). Toto opadanie postupne prebieha po celý rok, počíta sa však s tým, že namiesto opadaných dorastie až dvakrát toľko nových listov.

• Mierne zvýšené opadávanie listov môžeme pozorovať pred kvitnutím a počas kvitnutia.

• Niekedy môže byť opadávanie listov prirodzeným sezónnym úkazom vplyvom zimného obdobia.

• Neprirodzené, chorobné opadávanie listov môže byť spôsobené najmä suchom, premokrením, chladom či slnečným šokom, stresom vzniknutým pri premiestnení rastliny do iného prostredia. 

• Takisto pri zimovaní pri teplotách nad 20 °C, keď je rastlina provokovaná teplom na rast výhonov, zhodí listy. Tým spotrebuje mnoho zásobných látok uložených v listoch (v našich rastlinách sú uložené v koreňoch), ktoré však pre nefungujúcu fotosyntézu pre nedostatok svetla nemôže nahradiť novými asimilátmi. V takomto prípade je už ohrozený život stromčeka.

• Celkové opadanie listov môže nastať, ak sme rastlinu naštepili na podpník citrónovníkovca trojlistého a nechali ju zimovať v miestnosti s teplotou nad 10 °C.

• Listy môžu opadať aj preto, lebo sú napadnuté chorobami alebo škodcami. Podobný účinok môže mať i veľmi kyslá alebo veľmi zásaditá pôda.

Ako pestovať citrusy v záhrade

Finančná prevádzková náročnosť pri pestovaní citrusov vyplýva z udržania vhodného tepelného aj svetelného režimu pestovateľského prostredia, ktorá je pri bežných skleníkoch ekonomicky veľmi náročná. Veľkú úsporu prevádzkových nákladov, ale aj zjednodušenie pestovateľských postupov dosiahneme, ak naplno využijeme citrusy naštepené na mrazuvzdorných podpníkoch (hlavne pri citrónovníkovci trojlistom) – môžeme ich prezimovať pri teplote 2 až 5 °C. V nižších i stredných polohách zem v hĺbke 2 m počas najchladnejších mesiacov v roku dosahuje priemernú teplotu 7,1 °C (január) a 5,3 °C (február), čo pri vhodnej vrchnej a bočnej tepelnej izolácii do zeme ponoreného skleníka stačí na to, aby sa v ňom udržala teplota nad 2 °C. To na mrazuvzdorné citrusy stačí.

Takisto môžeme využiť skúsenosti z oblastí, kde zimné mrazy dosahujú ešte nižšie hodnoty ako u nás: ľudia tu na pestovanie citrusov využívajú priekopy hlboké 2 až 2,5 m, na bokoch spevnené, primerane široké, do ktorých vysádzajú do kvalitnej pôdy menšie tvary citrusov naštepených na mrazuvzdorných podpníkoch. Pred príchodom jesenných ochladení na 8 až 10 °C prekrývajú priekopy jednoduchou konštrukciou a zvrchu ich tepelne izolujú prírodným tepelnoizolačným materiálom prekrytým ešte aj plachtami. Na jar prekrytie postupne odstraňujú, aby si rastliny pomaly zvykali na vyššiu teplotu a silnejšie svetlo. Počas vegetácie dopestujú v týchto otvorených priekopách, ktoré nazývajú tranšeje, chutné plody citrusov.

Mnohé odrody mandarínok znášajú krátkodobý pokles teploty až na -10 °C. Dobre sa pestujú aj v bytoch a znášajú zimovanie aj pri 0 °C. Foto: isifa/Shutterstock

Vybudujme si záhradnú tranšej

Mnohí pestovatelia subtropických rastlín si už vybudovali tranšeje, ale väčšinou v trochu upravenej verzii. Urobili si tzv. skleníkovú tranšej alebo hlbšie ponorený skleník, neraz s možnosťou odsunutia strešnej konštrukcie na čas vegetácie, riadiac sa pritom miestnymi klimatickými podmienkami. Pri budovaní záhradnej tranšeje musíme zohľadniť základné požiadavky:

• Je vhodné, aby bola budovaná na južnom alebo juhozápadnom, najlepšie miernom svahu, ale nevylučuje sa ani rovina; svojou dlhšou osou by mala byť orientovaná v smere východ – západ, čo umožní až 70-percentné využitie slnečného žiarenia oproti orientácii v smere sever – juh, kde je žiarenie využité len na 40 %.

• Hladina spodnej vody by mala byť aspoň 1,5 až 2,5 m pod úrovňou pôdy v tranšeji.

• Pri stavbe je dôležité vybudovať pevné základy, ako aj pevné, najlepšie mierne smerom von zošikmené bočné steny. Tie už pri budovaní zvonka obložíme tepelnoizolačnými, napríklad polystyrénovými doskami.

• Takisto je v zime na pôdu okolo tranšeje vhodné položiť tepelnoizolačné nenasiakavé dosky z polystyrénu so šírkou aspoň 1,5 m.

• Priesvitná krytina tranšeje by mala byť z pevného, najlepšie tepelnoizolačného materiálu s dobrou svetelnou priepustnosťou, prípadne upravená ako dvojvrstvová.

• Na dno tranšeje navezieme 60 až 80 cm vrstvu kvalitnej pôdy bohatej na humus a upravenej na citrusy.

• Do tranšeje vysádzame 3- až 4-ročné stromčeky, ktoré boli predtým postupne aklimatizované na chladné zimovanie.

• Citrusy menších tvarov sadíme v tranšeji aspoň 0,5 m od bočných stien.

• Šírka vybudovanej tranšeje musí byť taká, aby v nej boli citrusy počas vegetácie vysadené na dobre oslnenom mieste.

• Do tranšeje je vhodné umiestniť aspoň dva teplomery minimum – maximum alebo zapisovacie termografy vo výške asi 20 cm od zeme a v 2/3 koruny stromčekov.

Čo v prípade extrémnych mrazov

• Aj našu skleníkovú tranšej môžeme v prípade potreby prekryť tepelnoizolačnými rohožami, pričom zimné zatemnenie citrusom nijako neuškodí.

• Tepelnoizolačný kryt skleníkovej tranšeje zvýšime aj tak, že ku skleným krycím doskám pripevníme (na vzdialenosť asi 5 cm od nich) rámy s napnutou obyčajnou alebo bublinkovou fóliou.

Pestovateľské výhody tranšejí

• Rastliny pestované v nádobách pri prenášaní na zimovisko a späť na vegetačné stanovisko vždy utrpia tepelný a svetelný šok, ktorý zabrzdí ich plynulý vývoj. V tranšeji pri postupnej a opatrnej aklimatizácii rastlín na vyššie teploty i vyššiu svetelnú intenzitu k takýmto šokom nedochádza. Navyše, ušetríme si námahu s presunom pestovateľských nádob.

• Výhodou je aj celoročné pestovanie citrusov v tranšeji, a to vo voľnej pôde. Toto prispeje aj k zjednodušeniu a skvalitneniu zálievky a prihnojovania rastlín, čo sa prejaví aj na ich zdravotnom stave i úrodnosti.

• Veľkým pozitívom sú minimálne prevádzkové náklady na celoročné pestovanie citrusov v tranšeji.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 11/2016