Husi v záhrade: Čo by ste mali vedieť o správnom chove

Hoci hus nemá zuby, celkom dobre nahradí strážneho psa. Vždy totiž ohlási každého neznámeho návštevníka, nezávisle od toho, či je deň alebo noc. Niektorí ju využijú ako prírodnú kosačku, stihne spásať dvojárový pozemok. Známe je husacie perie. No najviac ju milujú gurmáni.

Galéria

Prehľad úspešných husích plemien

Emdenská hus

Patrí medzi najstaršie ťažké plemená vôbec. Má biele perie. Gunár má hmotnosť 11 – 12 kg, hus 10 – 11 kg, znáška je 40 vajec s bielou škrupinou. Chov si vyžaduje viac skúseností.

Tulúzska hus

Toto ťažké francúzske sivohnedé plemeno s bielym bruchom bolo vyšľachtené na výkrm a pre veľkú lahôdkovú pečeň. Je vhodné pre vyspelých chovateľov. Hmotnosť gunárov je 8 – 12 kg, husí 8 – 10 kg, znáša 20 – 30 vajec s hmotnosťou 160 – 180 g.

Slovenská podunajská hus

Stredne ťažké biele plemeno s hmotnosťou gunára 7 kg, husi 6 kg, znáška 16 – 18 vajec s hmotnosťou 160 g, je vhodná pre drobnochovateľov.

Landeská hus

Stredne ťažké sivohnedé a biele francúzske plemeno dáva veľkú lahôdkovú pečeň (nútený dokrm). Je schopné i v zime spávať na snehu. Hmotnosť gunára je 7 – 7,5 kg, husi 6 kg, znáška v druhom roku je 30 – 35 vajec. Jedince sa dožívajú aj 15 rokov, gunára treba po 5 rokoch vymeniť. Môžeme ich chovať i v pároch. Je vhodná pre drobnochovateľov.

Pomoranská hus

Stredne veľká až veľká sivostrakatá hus patrí k najstarším európskym plemenám. Hmotnosť gunára je 6,5 – 8 kg, husi 5,5 – 7 kg, znáška 20 – 30 vajec. Pri odchove húsat je starostlivá. Dáva tučnú lahôdkovú pečeň. Perie má dobrú kvalitu.

Štajnbašská hus

Je obľúbená u drobnochovateľov, sivohnedé a modrosivé zafarbenie. Hmotnosť gunára je 6 – 7,5 kg, husi 5 – 6 kg, znáška 15 – 20 vajec. Pud sedenia na vajciach je zachovaný. Vhodná pre vyspelých chovateľov aj v drsnejších horských podmienkach.

Kučeravá hus

Patrí medzi stredne ťažké husi v bielej, sivohnedej a strakatej farbe. Hmotnosť gunára je 6 kg, husi 5 kg, znáška je 30 – 40 vajec. Vyznačuje sa bohatým operením a dobrou dispozíciou na výkrm. Pud tzv. kvokavosti sa zachoval.

Ivanská hus

Biely veľkochovný typ vhodný aj pre drobnochovateľov na produkciu mäsa, pečienky i peria. Dosahuje hmotnosť 4,5 – 5 kg, po nútenom dokrme dosahuje hmotnosť 7 – 7,5 kg. Húsatá možno ľahko kúpiť.

Česká hus

Menšie tradičné plemeno bielej farby. Hmotnosť gunára je 5,5 – 6,5 kg, hus 3,5 – 5 kg, znáša len 10 – 18 vajec. Je prispôsobená na mráz, chlad, vlhko, nenáročná na krmivo, stačí jej pastvisko. Môžeme ju použiť ako kosačku na trávu.

Labutia hus (hrboľová)

Veľmi dobrá pastevná hus so živým temperamentom, rýchlo dospieva, plavohnedá a biela. Hmotnosť gunára je 6 kg, husi 5 kg, znáška 40 – 50 vajec.

ČO MUSIA MAŤ HUSI

Jedna z najdôležitejších podmienok chovu husí je dostupnosť vodného výbehu, ale nemala by to byť len malá „mláčka“ na čľapkanie, ale dostatočná vodná plocha na očistu ich kože, peria, ale i na párenie (prebieha vo vode).

Suchozemským pasienkom by mala byť dostatočne veľká zelená plocha trávnika, lúky, najlepšie trochu vlhkejšej (minimálne 150 m² na jednu hus), ktorú vypásame husami najlepšie formou košiarovania.

V prípade husí je veľkou výhodou ich významná odolnosť v lete i v zime, takže ani ich nároky na ustajnenie nie sú vysoké.

Dôležitá je však ich ochrana pred predátormi i dravými vtákmi, hoci by inak radšej nocovali niektoré plemená na zemi či i v korunách stromov.

USTAJNENIE HUSÍ

Podlaha pre odrastenejšie a dospelé husi má byť roštová, pod ňou je tzv. trúsnik s jednoduchou možnosťou čistenia a vrstva slamy, ktorú udržiavame sústavne suchú. Ak budeme odchovávať aj húsatká, tak v stajni urobíme hniezda. Ich šírka by mala byť 60 cm, hĺbka 80 cm a výška asi 1 m. Veľmi dôležité je, aby sediace husi na seba nevideli. Inak sa môže stať, že keď hus, ktorá ešte len sedí na vajciach, uvidí hus s vyliahnutými húsatami, pokojne opustí svoje vajcia a ide za jej húsatkami, lebo ich považuje za svoje. V stajni by mali byť i napájadlá a kŕmidlá, zásadne bezprievanové vetranie, elektrické osvetlenie a okno najlepšie orientované na juh, v lete s možnosťou jeho výmeny za sieťovinu. Najvhodnejším materiálom stajne je drevo. Na dospelú hus počítajme asi 1 m2 podlahy a na odchov húsat vo veku 1 týždňa treba pre 14 mláďat tiež 1 m², ale vo veku 8 týždňov sa ich sem zmestí už len 3 – 5 kusov.

ČO VIEME O HUSIACH?

• pomer pohlaví:
1 gunár a 5 – 6 husí, ale i chov v pároch

• počiatok znášky:
vek 8 – 9 mesiacov

• dĺžka obdobia znášky:
14 – 15 mesiacov

• počet vajec v jednom období znášky: 40 – 45 kusov

• hmotnosť vajec: 160 – 240 g

• čas sedenia na vajciach: 32 dní

• potreba tepla v prvých týždňoch života: 35 °C

• počet husí na 1 m2 plochy tzv. húsnika: 1 – 2 kusy

• plocha výbehu pre jednu hus: 150 – 200 m2

• dĺžka výkrmu vo výbehu:
28 – 32 týždňov

• spotreba krmiva pri konečnom výkrme: 10 – 14 kg

CHOVNÉ VLASTNOSTI

Najlepšiu znášku majú husi medzi 2. a 5. rokom života, i keď na chov sú vhodné i do 10. roku. Gunárov však meníme skôr (v 8. roku). Pred pridaním gunára do kŕdľa je vhodné vyšetriť anatomickú dokonalosť jeho penisu. Husi môžeme chovať v páre.

Štyri týždne pred znáškou zvýšime príjem dusíkatých látok, čo im zvýši aj pohlavnú aktivitu. Pridávame im sušenú lucernu alebo ďatelinové seno, strúhanú kŕmnu či červenú repu, mrkvu, ovos (aj naklíčený). Nezabudnime pridať aj zakúpenú zmes minerálnych látok.

Husi sa pária vo vode väčšinou hneď ráno. Že hus sa chystá na znášku, spoznáme podľa vystielania hniezda perím. Vajcia začínajú znášať vo februári každý druhý deň do hniezda, kde ich zahrabávajú do podstielky. Keď hus odchádza z hniezda, aby sa vyšpinila, vykúpala a nakŕmila, gunár zatiaľ stráži hniezdo a je pri tom dosť agresívny (podobne ako hus) a nebezpečný najmä pre deti. Húsatá sa liahnu po 28 – 33 dňoch zahrievania.

Ak chceme získať viac vajec z jednej znášky, tak pri kladení ich postupne ráno (znášajú ich nad ránom) odoberáme – až na jedno. Uskladníme ich pri teplote 8 – 15 °C a vlhkosti vzduchu 70 % naležato. Každé označíme dátumom a čiarkou, podľa ktorej sa orientujeme pri ich každodennom otáčaní o 180°. Podkladáme ich pod hus, keď začne púšťať perie. Jedna hus podľa veľkosti obsadne 13 – 19 vajec.

Pri niektorých plemenách je potlačená tzv. kvovkavosť – u emdenských, labutích, landeských, nemeckých nosných a u tulúzskych a pomoranských husí, ktoré nesedia na vajíčkach. Vajcia netokavých plemien liahneme v umelých liahňach alebo pod slepačou či morčacou kvočkou. Musíme dbať na to, aby húsatá nezmokli a tiež aby nešli do vody skôr ako až po troch týždňoch od vyliahnutia, lebo až vtedy sa im začne tvoriť maz na premastenie peria, a tak by mohli prechladnúť.

Znesené vajcia bývajú dosť znečistené, a preto ich očistíme veľmi slabým roztokom hypermangánu za pomoci drevitej vlny. Husie vajcia sa zriedkavo využívajú na konzum jednak preto, že ich je vzácne málo, jednak majú olejovú príchuť.

ODCHOV HÚSAT

Po vyliahnutí sa húsatá pohybujú asi 2 dni len v okolí hniezda a až na 3. deň ich hus vyvedie na pašu, prípadne ich nakrátko pustí i do vody. Húsatá majú spočiatku perie premastené od matky. Mali by sa najmä pásť na pasienku. Trávnatý porast výbehu by mal byť zložený najmä z nízkych mäkkých travín (lipnica, psinček) s podsevom ďatelín, obľúbený je najmä nátržník husí. Pri dobrej pastve stačí húsatám od 8. týždňa len zrno na noc. V blízkosti kŕmidla musia mať vždy aj napájadlo.

Správny počiatočný vývoj húsatiek môžeme posúdiť podľa jednotlivých reprezentantov plemenných kategórií:

• česká hus, ľahké plemeno – pri vyliahnutí 90 g, v 4 týždňoch 0,9 – 1,1 kg,

• landeská hus, stredne ťažké plemeno – 115 g, 1,3 – 1,6 kg,

• štajnbašská hus, ťažšie plemeno – 115 g, 1,1 – 1,4 kg.

UMELÝ ODCHOV

Prvé dni malé húsatá udržiavame pod zdrojom tepla 28 – 32 °C a každý týždeň znižujeme teplotu o 2 °C, pričom teplota odchovne by mala byť 20 °C. Po 3 týždňoch je dostatočná teplota 18 °C. Dôležité je, aby húsatá mali vždy suchú podstielku, ktorá je buď z piesku, alebo rezanej slamy. Seno je nevhodné, lebo sa rýchlo znečistí a zvlhne. Na výbeh zvykáme húsatá postupne po 3 týždňoch.

KŔMENIE HÚSAT

V 1. týždni je najvhodnejšia zmes pre húsatá. Potom pridávame obilné a kukuričné šroty, ovsené vločky, varené zemiaky, namočený chlieb, mrkvu, nadrobno nasekanú žihľavu, lucernu, ďatelinu. Vhodným doplnkom je i tvaroh, kyslé mlieko alebo srvátka. Nesmieme zabúdať ani na minerálne a vitamínové doplnky.

KŔMENIE JATOČNÝCH HUSÍ

Dôležitý je predchádzajúci výkrm na pastvine (aspoň 200 m² na hus) s dobrou výživovou kvalitou a večerným dodatkom zrnín či okopanín. Štyri – päť týždňov pred porážkou začneme husi kŕmiť zmesou obilnín s prevahou ovsa a výkrm zavŕšime proteínovým koncentrátom. Pri kupovanom krmive uprednostníme zmes na výkrm moriek s obsahom proteínov 14 – 15 %. Husi v tomto období potrebujú asi 300 – 400 g krmiva denne. Keďže prijímajú potravu i v noci, mali by mať stále plné kŕmidlá i napájadlá a osvetlenie okolo 1 W na m² (stará 30 – 40 W žiarovka). V období konečného výkrmu sa počíta s prírastkom okolo 1,5 kg, na čo sa spotrebuje asi 5 – 10 kg krmiva. Takto získame dobre vykŕmenú hus (5 – 6 kg živej váhy), ktorá nie je pretučnená.

VHODNÁ NA KONZUM

Pri pitvaní nesmieme na jej orgánoch nájsť žiadne nežiaduce znaky a prejavy, opuchy, nádory ani zavodnenie telesných dutín. Nekonzumujeme ani husi po očkovaní alebo liečení skôr, ako uplynie ochranná lehota.

Zabitú a ošklbanú hus necháme najprv dobre schladiť a potom, ak ju budeme spracovávať až na druhý deň, ju uložíme pri teplote okolo 12 °C. Niekoľko dní môže byť uložená aj v chladničke v polyetylénovom obale pod mraziacim zariadením. Na dlhšie hus ukladáme do mrazničky a 3 – 4 dni pred plánovaným použitím ju preložíme do chladničky, aby sa postupne rozmrazila. Pred prípravou ju opláchneme studenou vodou.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 7/2017