Oprava rozbitého okna

oprava rozbiteho okna

Ak máme doma, alebo v susedstve hravé deti, sú naše okná atakované loptou, či dokonca kameňmi častejšie než by sme si želali. Rovnako však sklá našich okien ohrozuje i prievan alebo neopatrná manipulácia.

Hoci príslovie tvrdí, že črepy prinášajú šťastie, radosť z rozbitého okna asi nemá nikto. No ak nám už niektoré z našich okien práve to „šťastie“ prinieslo,. Nezostáva nám nič iné, iba okno odniesť ku sklenárovi. Ale ak niekto trúfa, môže si okno zaskliť aj sám. Potrebuje iba maličkosť – vedieť ako na to. Preto je vhodné ak získa potrebné informácie z najpovolanejšieho zdroja – priamo od sklenára.

Čo potrebujeme
Menšie kladivo, dlátko alebo vysekávač (tento špeciálny nástroj – akúsi menšiu tešličku – môže nahradiť aj väčší zlomený kuchynský nôž), sklenársky git (tmel, prípadne silikónový tmel), zarážky (oceľové sklenárske trojuholníčky) na upevnenie skla, sklenársku nožovú špachtľu (opäť ju môže nahradiť nôž – najlepšie príborový), meter, príložník, štetec, petrolej a to najdôležitejšie – „diamant“ – teda rezač na sklo s diamantový hrotom alebo tvrdokovovým kolieskom.

  

Postup:
Odstránime črepiny 
Z rámu musíme povyberať zvyšky rozbitého skla. Môžeme si pritom pomôcť aj kladivom, ale dávame pozor, aby nás odprskávajúce črepiny neporanili. Chránime sa novinami alebo hrubším igelitom, ktorý pri vytĺkaní skla kladivom prestrieme cez rám okna. Väčšie kusy môžeme vybrať kývavým pohybom, prípadne ich môžeme aj opatrne vypáčiť. Pre istotu však pracujeme v hrubých pracovných rukaviciach.

Očistíme rám 
Keď povyberáme sklo, očistíme rám od zvyškov starého tesniaceho tmelu – sklenárskeho gitu, ktorý vyškrabeme z polodrážok širším dlátkom, alebo radšej vysekávačom.
Pomáhame si ľahkými údermi kladivkom. Pamätáme nato, že približne na troch až štyroch miestach sú v ráme zatlčené zarážky -poistné oceľové sklenárske trojuholníčky.

  

Oprava rámu
Ak je to potrebné môžeme očistený rám ešte pred vložením nového skla zreštaurovať – spevniť rohy kovovými uholníkmi (tie by sa mali zapustiť do vyfrézovaných drážok), celý rám prebrúsiť a ošetriť sanačným a prípadne aj povrchovým náterom.

Meriame a režeme   
Na očistenom ráme presne zmeriame vnútorné hrany a podľa týchto rozmerov (po odčítaní 2 – 3 mm) odrežeme sklenú tabuľu. Sklo narežeme diamantovým hrotovým alebo tvrdokovovým kolieskovým rezačom a prebytočné sklo odlomíme. Potom ho založíme do rámu.

Delenie skla   
Sklo je amorfný materiál, ktorý nemá kryštalickú štruktúru. Preto je rezanie, či presnejšie povedané delenie skla zložitý fyzikálny proces. Zaujímavým spôsobom je napríklad strihanie skla nožnicami. Musí však byť ponorené vo vode a týka sa to iba veľmi tenkých druhov skla.

  

Profesionálne a priemyselné metódy
Sklo sa dá deliť aj množstvom iných spôsobov – diamantovými rozbrusovacími kotúčmi, vodným lúčom, tepelným šokom a pod. Tieto metódy sa však používajú najmä v priemysle. V bežnej praxi sa však udomácnila metóda rezania skla.

Rezanie skla
Sklo režeme buď tzv. diamantom – diamantovým rezačom – alebo, čo je dnes častejšie, rezačom s tvrdokovovým kolečkom. Režeme vždy jediným neprerušovaným ťahom. Rez sa už nedá opravovať, Rovnako je prakticky vylúčené založiť hrot rezača do už skôr urobeného rezu. Pri delení skla rezom postupným pôsobením bodového tlaku rezača vzniká vejár sústredených mikroskopických praskliniek , ktoré sú natoľko jemné, že molekulárna súdržnosť udržiava sklo naďalej pohromade. Prasklinky preto musíme rozšíriť ohýbaním skla na hrane rezu, alebo energickým poklopkávaním zospodu. Otvorenie rezu je dobre viditeľné –čiara striebristo zažiari odrazom svetla.
–>
Rezanie „diamantom“
Používanie rezača z diamantovým hrotom je dnes pomerne zriedkavé. Mal by ním rezať vždy iba ten istý pracovník – platí totiž preň rovnaký princíp ako pre fajku, auto, či ženu – nepožičiava sa. Starý rezač, ktorý vyhrabeme niekde v zásuvke z náradím po dedovi, môžeme radšej rovno vyhodiť. Diamantový rezač musíme nasadiť vždy v rovnakom uhle a musíme presne nájsť rezací hrot. Na hlave rezača je obvykle značka – bodka, jamka, alebo výčnelok, ktorý musíme mať vždy na rovnakej strane rezu (obyčajne vpravo). Režeme jedným plynulým ťahom, rovnomerným a nie s veľmi silným prítlakom. Obvykle režeme smerom k sebe. Diamant vydáva charakteristický zvuk – píska- a zanecháva za sebou bielu reznú stopu. Diamantom režeme vždy a zásadne „NA SUCHO“ – sklo NESMIE BYŤ MASTNÉ!

  

Kolieskové rezače
Tieto, dnes najdostupnejšie rezače, majú kolieska z tvrdokovu, ktoré sú zabrúsené v presnom uhle. Na rezanie skla do 2 mm sú určené kolieska s uhlom od 120°. Uhol 165° je určený pre sklá do 25 mm hrúbky. Obvykle tzv. univerzálny rezač, ktorý dostaneme v železiarstvach s uhlom zabrúsenia 135°by mal byť vhodný na sklá 2 až 6 mm. Máva obvykle drevenú rúčku a 6 výmenných koliesok na otočnej hlave. Ale časté sú aj verzie s tromi, či jedným kolieskom a umelohmotnou rúčkou – predávajú sa bežne na trhovištiach.

Rezanie „kolieskom“
Pred rezaním kolieskovým rezačom je vhodné natrieť miesto zamýšľaného rezu štetôčkou namočenou do petroleja. (Niektorí majstri rezač do petroleja iba omočia.) Kvalitnejšie a drahšie rezače majú v rúčke zásobník petroleja, ktorý pri práci steká a zmáča koliesko. Petrolej po narezaní skla vnikne do rezu a uľahčí jeho otváranie. Aj kolieskové rezače majú na jednej strane hlavy značku, ktorú musíme pri práci mať vždy na tej istej strane (obvykle vpravo – praváci). Ak nie je na rezači značka, otočíme ho otočnou hlavou s kolieskami smerom od príložníka. Rez vedieme smerom k sebe plynulo, bez prerušovania a s malým prítlakom, aby sa neodlupovali ihličky skla. Rez kontrolujeme aj sluchom – vzniká neprerušovaný tichý škrípavý zvuk. Chybné alebo poškodené koliesko sa neotáča pravidelne a zvuk – ale i rez je prerušovaný.

  

Otvorenie rezu
Je niekoľko spôsobov, ktorými si môžeme uľahčiť otvorenie rezu v tabuli skla. Profesionálne sa používajú rozlamovacie kliešte, ktorými zatlačíme na začiatok rezu a tým ho otvoríme po celej dĺžke. Môžeme aj pod začiatok rezu podložiť drevenú guľatinku (napríklad ceruzku). Keď potom zatlačíme na tabuľu po oboch stranách, prasklina sa postupne otvorí po celej dĺžke rezu, až sa tabuľa rozlomí. Väčšiu tabuľu môžeme posunúť rezom na okraj stola, nadvihneme ju a pustíme. Úderom sa prečnievajúca časť oddelí, preto ju musíme zachytiť. Rovnako môžeme oddeliť zamýšľanú časť aj tlakom – prstov zospodu a palcov zhora – akoby sme lámali oblátku. Sklo s reliéfom, farebné alebo zmesové sa obvykle rozlamuje ťažko, preto volíme metódu poklopkávania kovovým predmetom zospodu. Ale vhodné je aj sklo rovnomerne ešte pred rezom ohriať napríklad slnku na asi 50˚C. (Nepoužívame plameň!

Staré sklo
Sklo, ktoré bolo dlhší čas vystavené zmenám teplôt a iným poveternostným vplyvom takzvane „tečie“., Z jeho povrchu sa vyplavujú niektoré chemické látky, sklo oxiduje a mení sa aj jeho štruktúra. Zmeny prebiehajú aj v štruktúre skla, ktoré bolo „odložené“ dlhší čas napríklad v pivnici, či šope. Takéto sklo sa delí iba veľmi ťažko, ba dokonca sa niekedy vôbec rezať nedá.

Zakladanie skla do rámu:
Pri klasickom spôsobe zakladania na vyčistené plochy polodrážok (na ktoré sklo dosadá) nanesieme rovnomernú, asi 3 mm hrubú vrstvu sklenárskeho tmelu (gitu). Sklenenú tabuľu osadíme na git a po celom obvode ju dotlačíme.Pri novšom spôsobe lôžko z gitu nerobíme a sklo kladieme priamo na drevo – spodnú hranu polodrážky. Tabuľu ufixujeme trojuholníkovými zarážkami, ktoré zatlčieme do okraja rámu do hĺbky asi jednej tretiny trojuholníčka kladivkom. Na zarážku udierame takým spôsobom, že položíme kladivo hlavou na sklenú tabuľu a vedieme (šúchame) ho po skle. Zarážky zaisťujú sklo pred vypadnutím. Potom sklo ešte poistíme lištami (tie sa priskrutkujú, resp. pritlčú klincami), alebo ho zatmelíme.

  

Dobrá rada
Sklenársky git (tmel) pred začatím práce dôkladne v rukách prehnetieme aby bol vláčny a netvorili sa v ňom hrudky. Ak je git príliš tuhý resp. „hrudkuje“, pridáme doňho trochu fermeže (v núdzi postačí ľubovoľný olej – hoci aj jedlý). Ak je git príliš riedky, pridáme plavenú kriedu (v čase núdze aj sadru alebo biely cement).

Tmelenie
Git natlačíme do polodrážky až po hranu a našikmo ho stiahneme (zarovnáme) nožovou špachtľou. Zvyšky tmelu odstránime. Aby sa nám špachtľa nazadrhávala a povrch gitu „nezaťahoval“ (nenatrhával sa) môžeme špachtľu trochu navlhčiť mydlovou vodou.

Zakladanie „na silikón“
V súčasnosti sa v mnohých sklenárstvach používa namiesto gitu silikónový tmel tzv. zakladanie „na silikón“. Postup tmelenia silikónom je rovnaký ako pri klasickej metóde zakladania do lôžka zo sklenárskeho gitu.

TEXT: Dušan Brindza
FOTO: Dušan Brindza  v spolupráci s fy. Sklenárstvo Tibor Vajner
ZDROJ: Časopis Urob si sám

Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.