Koľko percent tvorí hrubá stavba z celkových nákladov domu? Ako ju správne načasovať a či by mala aj vymrznúť

Laická verejnosť sa mnohokrát mylne domnieva, že keď majú postavenú hrubú stavbu, stačí dorobiť už len zopár maličkostí a môžu sa nasťahovať. O tom, že opak je pravdou, nám porozprával Ing. Samuel Župa, konateľ architektonického štúdia DEVLEV, s ktorým sme sa rozhodli spoločne bližšie objasniť nielen pojem hrubá stavba, ale napríklad aj pojmy holobyt či holodom, štandard a vyšší štandard.

Ktoré stavebné konštrukcie zahŕňa hrubá stavba?

Hrubá stavba zahŕňa základné konštrukčné prvky budovy, ktoré sú potrebné na jej stabilizáciu, podporu a odolnosť proti vonkajším vplyvom.

Patria sem:

1. Základy. Ide o prvky, ktoré prenášajú hmotnosť stavby na podložie a poskytujú jej stabilitu. Sem patria základové dosky, základové pásky, pilóty alebo iné typy základových konštrukcií.
2. Steny. Hrubé steny tvoria obvodovú štruktúru budovy a poskytujú podporu strešnému systému a ďalším konštrukčným prvkom. Môžu to byť murované steny z tehál, betónové steny alebo pri montovaných domoch to môže byť drevo alebo oceľ. Prípadne iné stavebné materiály.
3. Stropné konštrukcie. Sú zodpovedné za podporu strechy alebo ďalších podlaží a zároveň vytvárajú vnútorný priestor budovy. Môžu to byť betónové stropné dosky, drevené trámy alebo kovové konštrukcie.
4. Strecha. Chráni budovu pred poveternostnými vplyvmi a poskytuje jej potrebnú tesnosť. Môže ísť o šikmú alebo plochú strechu, ktorú tvoria jednotlivé vrstvy strešného plášťa.
5. Okná a dvere. Ide o otvory v stenách budovy, ktoré umožňujú prístup svetla a vzduchu do interiéru. Medzi najčastejšie typy okien patria drevené, platové, hliníkové alebo kombinácia dreva a hliníka.
6. Iné stavebné prvky. Do skupiny iných stavebných prvkov patria schody, balkóny a terasy, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť hrubej stavby.

Tieto konštrukčné prvky tvoria základnú štruktúru budovy a sú dôležité pre jej stabilitu a bezpečnosť. Po dokončení hrubej stavby nasledujú ďalšie stavebné práce, ako sú inštalácia rozvodov, povrchové úpravy a interiérové práce.

Koľko priemerne trvá realizácia hrubej stavby?

To závisí od typu stavby. Bungalovy možno postaviť rýchlejšie, výstavba viacpodlažných domov logicky trvá dlhšie. Pri viacpodlažných stavbách je mnohokrát potrebný stavebný výťah alebo auto s rukou, ktoré dokáže vyložiť materiál na dané podlažie. Pri výškovo väčších stavbách sa používajú žeriavy.

Zhotovenie hrubej stavby bungalovu alebo maximálne dvojpodlažného rodinného domu trvá za ideálnych podmienok približne tri mesiace. Samozrejme, pri zohľadnení predpísaných technologických postupov a prestávok. Z hľadiska celkových stavebných prác, ktoré je potrebné realizovať, to predstavuje asi 30 %.

Aké percento tvorí hrubá stavba z celkových nákladov na dome, ktorý je pripravený na kolaudáciu?

Je to podobne ako pri stavebných prácach – 30 %. Ľudia si často myslia, že keď majú dokončenú hrubú stavbu, sú, ako sa povie, za vodou. Najväčšie výdavky sú však spojené s dokončovaním interiéru. Väčšina sa tak nesprávne domnieva, že na hrubú stavbu vynaložia väčšinu nákladov, opak je však pravdou.

Ako správne načasovať výstavbu domu?

V minulosti, pred 20 až 25 rokmi, teda v čase, keď svoj rodinný dom stavali aj moji rodičia, sa väčšinou pred zimou zhotovila základová doska, ktorá sa nechala počas zimy vyzrieť. Na jar sa vytiahli múry a postupne sa pokračovalo s ďalšími nadväzujúcimi stavebnými konštrukciami. Dnes je trend iný. Každý chce čím skôr bývať, čomu sa snažia prispôsobovať aj výrobcovia stavebných materiálov. Ich zloženie tak umožňuje skrátenie niektorých technologických procesov alebo realizáciu určitých stavebných konštrukcií napríklad aj pri nízkych teplotách. Čo sa však nezmenilo, je potreba hrubú stavbu zakryť strechou, ktorá zabráni degradácii (znehodnocovaniu) použitých stavebných materiálov.

Aj napriek moderným materiálom a technológiám je ideálne postaviť hrubú stavbu pred zimou a počas zimy ju nechať vyzrieť. Prípadne je možné pokračovať s ďalšími stavebnými prácami v interiéri (hrubé rozvody vody, elektriny, kúrenia, plynu a pod.).

Do akej miery sú teda v súčasnosti limitované stavebné práce s ohľadom na ročné obdobie/poveternostné podmienky?

Závisí to predovšetkým od lokality, kde sa stavba nachádza. V Bratislave je napríklad zima za ostatné roky skôr mierna, čiže niekedy je zhotovenie hrubej stavby možné aj počas jedenástich mesiacov kalendárneho roka. Na Liptove a v Tatrách prichádza teoreticky do úvahy pri priaznivom počasí koniec marca alebo začiatok apríla. Ďalším faktorom sú peniaze.

Vo všeobecnosti možno povedať, že súčasné receptúry stavebných materiálov sú určené do –5 °C. Pri výstavbe pri teplotách nižších ako –5 °C je potrebné realizovať dodatočné opatrenia, napr. v podobe použitia rôznych prísad. Predpokladám však, že bežný človek nebude chcieť dobrovoľne svojpomocne stavať počas mrazov.

Keď sme pri mrazoch, prečo by mala hrubá stavba vymrznúť? Ide o podložené tvrdenie?

Nie, toto tvrdenie nie je nijako podložené. Technologická prestávka pre hrubú stavbu je však žiaduca, pretože umožní znížiť jej vlhkosť. Aj tu si síce vie stavebník pomôcť použitím rôznych odvlhčovačov na vysušenie stavby, ale odparenie zabudovanej vlhkosti potrebuje jednoducho svoj čas.

Na čo treba klásť pri realizácii hrubej stavby ešte dôraz?

Na začiatku treba preveriť miestne podmienky, predovšetkým typ zeminy alebo výšku hladiny podzemnej vody, ak tieto parametre nie sú už zadefinované v projektovej dokumentácii. Dôraz treba klásť na dodržiavanie technologických postupov, ako je zrenie betónu či rýchlosť murovania stien. Pri stropných konštrukciách netreba zabúdať na správne podopretie stropu v predpísaných dĺžkach (debnenie a stojky) a pod.

Ak sa nedodržia predpísané technologické postupy a prestávky, aké následky to môže v budúcnosti mať?

Následky bývajú rôzne. Bežne sa stretávame s tým, že keď sa ľudia nasťahujú do nového domu, nevetrajú, aby ušetrili na energiách, čo je príčinou vysokej vlhkosti v interiéri. Tu si treba uvedomiť, že v jednotlivých stavebných konštrukciách a zabudovaných materiáloch, ako sú omietky alebo betónové potery, sa nachádza veľké množstvo vody. A ako už bolo spomenuté, na jej odparenie je potrebný určitý čas. Tento proces možno urýchliť správnym vetraním a vykurovaním interiéru.

Stretávame sa aj s tým, že na stenách vznikajú väčšie praskliny. Tie môžu byť následkom problémov so statikou stavby. Ničím výnimočným nie sú ani nesprávne osadené okná, cez ktoré fučí alebo dokonca zateká. Problémom v v súčasnosti rozšírenej výstavby dvojdomov alebo trojdomov sú nedostatočne uzavreté stavebné konštrukcie z hľadiska akustiky. To má za následok, že ľudia počujú hluk aj zo susedných bytov.

Ako sa prevádza vlastníctvo pri predaji/kúpe neskolaudovanej hrubej stavby?

Na túto otázku by lepšie odpovedal právnik. Ak si však dobre pamätám, hrubá stavba sa na katastri zapíše ako rozostavaná, a teda nový majiteľ kupuje dom ako rozostavanú stavbu.

Aké práce nasledujú po hrubej stavbe do štádia tzv. holodomu?

Po zhotovení hrubej stavby nasledujú práce tzv. profesistov. Ide o už spomínané hrubé rozvody vody a kanalizácie, elektroinštalácie, kúrenia, prípadne vzduchotechniky. Ďalej je potrebné zhotoviť povrchové úpravy, ako sú omietky, betónové potery, ktoré tvoria podklad pre finálnu podlahu, zateplenie obvodového plášťa, tenkovrstvové omietky a pod.

Holodom obsahuje v podstate všetky rozvody sietí v interiéri domu bez koncových zariaďovacích predmetov. Tými sa myslia umývadlá, toalety, sprchovacie kúty, vane či kuchynské linky.

Sú natiahnuté rozvody elektroinštalácie, chýbajú však zásuvky, vypínače, svetlá. Hotové sú aj rozvody podlahového vykurovania a je nainštalovaný kotol. Sú zhotovené rozvody vody a kanalizácie, ale chýba sanita. V kúpeľni zároveň chýbajú obklady a dlažba. Nie sú položené interiérové podlahy. Sú zhotovené potery a sú dokončené povrchové úpravy stien. Fasáda by mala byť zhotovená kompletne aj s omietkou.

V tejto súvislosti by som chcel upozorniť, že niektorí developeri namontujú do holodomov svietidlá či sanitu len dočasne, a to na účely kolaudačného konania, pretože musia preukázať, že svetlo svieti a záchod splachuje. Po kolaudácii ich však väčšinou odmontujú.

Koľko finančných prostriedkov bude musieť investor pri kúpe holodomu vynaložiť, aby mohol začať plnohodnotne bývať?

Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Závisí to od materiálov, ktoré budúci vlastníci preferujú. Táto suma sa môže pohybovať v priemere od 250 do 500 €/m², ale môže byť aj omnoho vyššia. V súčasnosti je k dispozícii obrovská škála materiálov, preto sa táto suma nedá presne určiť.

Pri predaji nového bytu či domu sa možno stretnúť aj s výrazmi štandard a vyšší štandard. Aký je medzi nimi rozdiel a aké práce tieto dva pojmy zahŕňajú?

Štandard je ďalším stupňom holodomu. Súčasťou štandardného vybavenia sú už finálne podlahy, interiérové dvere, zásuvky, vypínače svetla, obklady a dlažby, sanita. Štandard však nezhŕňa nábytok, a teda ani kuchynskú linku.

Vyšší štandard obsahuje rovnaké vybavenie, ale budúci vlastník si ho môže vybrať od prémiových výrobcov.

Text Andrea Dingová, v spolupráci s Ing. Samuel Župa
Foto: Devlev
Zdroj: Časopis Urob si sám