myty a pravdy o zateplovani
Galéria (5)

Mýty a pravdy o zatepľovaní

Už dlhší čas počuť o výhodách a prednostiach zateplenia, ktoré presvedčili nejedného stavebníka. Neexistuje predsa dôvod neuznať výhody lepšej tepelnoizolačnej schopnosti obvodového plášťa domu, ktoré sú podložené odbornými argumentmi a výpočtami. Nový vzhľad je len jedna z výhod zateplenia. Odstránenie plesnivejúcich kútov a ušetrenie nákladov na vykurovanie sú priamym dôsledkom tohto procesu. S postupným narastaním zatepľovacieho boomu sa však začali šíriť aj negatívne ohlasy. Kde je teda zakopaný pes?

Galéria

dom
tepelná izolácia
stavba, zateplenie, materiály, výrobky
tepelná izolácia
Vzhľadom na neustály nárast cien všetkých druhov palív, trvalú udržateľnosť, ale najmä vzhľadom na požiadavku znižovať čerpanie primárnych zdrojov energie, sa pozornosť čoraz viac venuje zlepšovaniu tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií. Zateplenie obvodového plášťa rodinného domu je len jeden z viacerých krokov vedúcich k zlepšovaniu tepelnej ochrany stavieb. Najčastejší spôsob zatepľovania na Slovensku (nielen rodinných domov) je uplatnenie kontaktného tepelnoizolačného systému s použitím tepelnej izolácie na báze penového polystyrénu alebo minerálnej vlny. Požiadavky na minimálne tepelnoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií určuje STN 73 0540-2: 2002. Obvodový plášť obnovovaných a nových budov musí mať maximálnu hodnotu súčiniteľa prechodu tepla UN = 0,46 W/(m2 . K). Pri obvodových plášťoch nových budov sa odporúča dosiahnuť hodnotu UN ≤ 0,32 W/(m2 . K). Tiež pre všetky ostatné deliace konštrukcie medzi vykurovaným priestorom a vonkajším prostredím alebo inými nevykurovanými priestormi budovy sú stanovené tepelnotechnické požiadavky.
Prečo zatepľovať?

Zatepľovanie rodinných domov je logický dôsledok potreby zlepšenia fyzického stavu budov, odstránenia nedostatkov vyplývajúcich zo zanedbania údržby, snahy zabezpečiť technické parametre zodpovedajúce požiadavkám kladeným na stavebné konštrukcie a budovy. Hlavným dôvodom zatepľovania nielen rodinných domov je:
•  zníženie potreby energie na vykurovanie (minimálne o 30 % vplyvom tepelnotechnickej kvality všetkých obalových konštrukcií budovy),
•  odstránenie hygienických nedostatkov (plesne),
•  vytvorenie podmienok tepelnej pohody zvýšením vnútornej povrchovej teploty,
•  zníženie vplyvu teplotného rozdielu pôsobiaceho na nosné konštrukcie.

Uplatnením zateplenia všetkých stavebných konštrukcií, kde vznikajú tepelné straty, t. j. zateplením obvodového a strešného plášťa, vnútorných deliacich konštrukcií medzi nevykurovaným a vykurovaným priestorom, výmenou okien alebo ich úpravou v kombinácií s reguláciou v zásobovaní teplom možno dosiahnuť zníženie spotreby energie na vykurovanie o viac ako 50 %, ale len pri budovách postavených do roku 1983. Pri budovách postavených neskôr sa dá dosiahnuť zníženie spotreby energie približne o 30 až 40 %.


Ak chcete pri zatepľovaní uplatniť aj ekologický aspekt, môžete si vybrať tepelnú izoláciu na báze sklených vlákien, vyrobenú tzv. Ecose technology z recyklovaných materiálov bez použitia formaldehydu a fenolov. (foto: Knauf Insulation)

Skôr než začnete
Zatepľovanie je jedným z viacerých postupov, ako dosiahnuť úsporu tepla. Je to prvá pomoc, ktorá zníži únik tepla z interiéru počas zimy, a súčasne je to ochrana stavebnej konštrukcie aj pred klimatickými zmenami, najmä zmenami teploty. Skôr než začnete so zatepľovaním, je potrebné si pripomenúť zopár faktov:
• treba vymeniť pôvodné okná s nevyhovujúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami za moderné s izolačným zasklením; kvalita osadenia a spôsob realizácie úzko súvisia s požadovanými výslednými vlastnosťami,
• modernizáciu vykurovacieho systému s jeho vyregulovaním treba uskutočniť ešte pred samotným zatepľovaním (je potrebné doregulovanie vykurovacieho systému po zateplení),
• na dosiahnutie dokonalého prerušenia všetkých tepelných mostov je nutné zatepliť aj základové konštrukcie v styku s vykurovaným interiérom,
• pred zateplením strechy je potrebné skontrolovať funkčnosť jednotlivých vrstiev a podľa toho určiť správny postup zhotovenia zateplenia.

Znižovanie spotreby energie má za priamy následok aj zníženie prevádzkových nákladov na vykurovanie rodinného domu, čo v konečnom dôsledku vedie k celkovým finančným úsporám. Zníženie spotreby energie na vykurovanie je výraznejšie pri dosiahnutí rovnakých tepelnotechnických parametrov pri budovách s horšími pôvodnými tepelnotechnickými vlastnosťami.

Ďalší krok prispievajúci k celkovému zníženiu energie potrebnej na vykurovanie je výmena okenných a dverných výplní oddeľujúcich obytnú vykurovanú časť rodinného domu od exteriérovej, prípadne od nevykurovanej časti.

Výsledkom aplikácie celoplošného tepelnoizolačného systému okrem zníženia nákladov na vykurovanie je aj odstránenie hygienických nedostatkov prejavujúcich sa zatekaním, vlhnutím konštrukcie a plesňami. Výskytu plesní možno zabrániť v zásade dvomi opatreniami:
•  zvýšením povrchovej teploty na vnútornej strane konštrukcie,
•  znížením relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnosti.

Zvyšovanie teploty na vnútornom povrchu stavebnej konštrukcie sa deje najmä: zlepšením tepelnoizolačných vlastností stavebnej konštrukcie po ploche a v mieste tepelných mostov, zvýšením teploty vnútorného vzduchu v miestnosti, zvýšením prúdenia vzduchu v blízkosti povrchu stavebnej konštrukcie.

Účinne znížiť relatívnu vlhkosť v miestnosti sa dá zmenou spôsobu vetrania. Rýchla výmena vonkajšieho vzduchu s nízkym obsahom vlhkosti v zimnom období zásadne ovplyvní celkovú vlhkosť vnútorného vzduchu. Zvýšená vlhkosť vnútorného vzduchu je dôsledkom procesov vo vnútornom prostredí, ako je napr. sprchovanie, varenie, umývanie, pranie atď.

Typy tepelnoizolačných systémov

V súčasnosti je na trhu veľké množstvo firiem, ktoré ponúkajú svoje tepelnoizolačné systémy. V zásade ich možno rozdeliť na dve hlavné skupiny podľa typu vytvorenia skladby systému:
•  kontaktný tepelnoizolačný systém (ETICS – skratka anglického pomenovania vonkajšieho tepelnoizolačného kompaktného systému) sa zhotovuje pridaním tepelnoizolačnej vrstvy (penový polystyrén, minerálna vlna atď.), ktorá sa na vonkajšej strane priamo lepí a kotví k pôvodnej obvodovej konštrukcii s povrchovými úpravami z výstužnej malty vrátane výstužnej mriežky, penetračného náteru a povrchovej vrstvy tepelnoizolačného systému. Povrchová vrstva je omietka, ktorá vytvára farebný vzhľad vonkajšieho povrchu zateplenia a súčasne chráni tepelnoizolačný systém pred mechanickým poškodením a klimatickými vplyvmi. Ako povrchovú úpravu možno použiť aj keramické alebo kamenné pásiky. Z dôvodu ich vyššej hmotnosti musí byť zabezpečená aj vyššia pevnosť jej nosiča, preto sa väčšinou používa extrudovaný polystyrén;
•  odvetraný tepelnoizolačný systém sa realizuje suchým spôsobom bez použitia stierok a lepidiel, pričom na fasádu sa ukotví raster s kotvami, na ktorý sa prichytáva obklad z materiálov, ako sú kameň, keramika, hliník, prípadne lacnejšie cementovláknité alebo plastové dosky. Medzi drevené alebo kovové prvky roštu sa kotví tepelnoizolačný materiál na báze minerálnych vlákien. Medzi samotným obkladom a tepelnou izoláciou vzniká odvetraná vzduchová medzera. –>

Najčastejšie používané tepelnoizolačné materiály

Ako tepelná izolácia sa používa materiál, ktorý má dobré tepelnoizolačné vlastnosti a musí spĺňať ďalšie požiadavky na mechanickú pevnosť, priepustnosť vodnej pary, požiarnu odolnosť a prípadné iné.

Všeobecne sa najviac používa špeciálny expandovaný penový polystyrén, ktorý je stabilizovaný proti teplotným a chemickým vplyvom a vyhovuje z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Veľkou výhodou oproti iným dostupným materiálom je jeho nižšia hmotnosť a aj nižšia cena. V prípade požiadaviek na lepšiu priepustnosť vodnej pary (napr. časti s vnútorným bazénom) je dostupný aj v perforovanej verzii od viacerých výrobcov. Samotné použite materiálu je obmedzené hlavne z hľadiska požiarnej ochrany, ale iba pri budovách s požiarnou výškou viac ako 22,5 m. V tých prípadoch sa kombinujú tepelnoizolačné systémy na báze penového polystyrénu so systémami na báze minerálnej vlny.

Ďalším veľmi často používaným tepelnoizolačným materiálom je extrudovaný polystyrén. Dosky sú tvarovo stabilnejšie, majú výrazne lepšie mechanické vlastnosti, vyšší tepelný odpor a najmä nižšiu nasiakavosť. Používajú sa na miestach, kde sú vyššie požiadavky na mechanickú odolnosť a na miestach s požiadavkami na nízku nasiakavosť (sokle, balkóny).

V poslednom čase sa čoraz viac zaznamenáva použitie dosiek z minerálnej vlny. Používajú sa na miestach, kde sa požaduje zvýšená požiarna odolnosť a priepustnosť vodnej pary. Používajú sa dosky, ktoré sú špeciálne upravené na použitie vo fasádnych tepelnoizolačných systémoch tak, aby boli dostatočne pevné.

Postupným vývojom nových materiálov sa paleta použiteľných stavebných výrobkov čoraz viac rozširuje (drevocementové dosky, polyuretán, plynosilikátové materiály, atď.), a tieto výrobky sa neuplatňujú ako súčasť tepelnoizolačných systémov, ale ako tepelná izolácia v skladbe stavebných konštrukcií a vo vytváraní ich detailov. Ich hlavné uplatnenie je pri novostavbách.


Chyby pri navrhovaní a posúdení zateplenia

Celkový výsledok zatepľovania závisí od dostatočnej navrhnutej a aplikovanej hrúbky tepelnej izolácie. Tá má odstrániť všetky tepelné mosty a zvýšiť vnútornú povrchovú teplotu tak, aby sa vylúčilo riziko vzniku kondenzácie a hygienických nedostatkov, ktoré sa prejavujú vznikom plesní.
Chyby pri projektovaní vyplývajú z:
•  nedostatočného tepelnotechnického posúdenia a nesprávneho zohľadnenia okrajových podmienok pri návrhu zateplenia a stavebnej úprave,
•  nesprávne riešených alebo vôbec neriešených detailov.

Najčastejšie mýty o zatepľovaní

O zatepľovaní a o úsporách energie sa popísalo množstvo publikácií a najmä článkov a občas sa na rôznych fórach uvádzajú aj menej pravdivé informácie, ktoré skôr dezinformujú čitateľov (na príčine je slabá odbornosť a poznanie problému).

1. Zateplením stavby vzniknú plesne na vnútorných povrchoch rohov miestností.
Faktom je, že aplikáciou tepelnoizolačného systému z exteriérovej strany podľa správne vypracovanej projektovej dokumentácie dochádza k zvýšeniu vnútornej povrchovej teploty. Tým, že sa zvýši vnútorná povrchová teplota stavebnej konštrukcie, vylúči sa riziko vzniku plesní na vnútornom povrchu stavebnej konštrukcie.

2. Zateplením obvodového plášťa prestane konštrukcia „dýchať“.
Toto je ďalší nie celkom dobre interpretovaný poznatok. V bytových budovách (ale aj v školách či administratívnych budovách) dochádza k zanedbateľnému šíreniu vlhkosti z vnútorného prostredia. Výmena vzduchu sa uskutočňuje vetraním a infiltráciou. Budova teda aj naďalej „dýcha“.

3. Penový polystyrén sa vplyvom času „stráca“.
Táto informácia pochádza z čias jeho používania v paneloch. Vtedy používaný penový polystyrén nebol odolný proti pôsobeniu teploty nad 70 °C ani proti pôsobeniu organických rozpúšťadiel. Keďže sa pri prvých typoch medziokenných vložiek používal aj pod tmavé opaktné sklo a aj na použitie do plochých strešných konštrukcií, hydroizolácia sa lepila na polystyrénové dosky lepidlami obsahujúcimi organické rozpúšťadlá – výsledkom tohto procesu bolo spomínané „strácanie sa“. V súčasnosti je tento problém vyriešený. Použitím retardačnej prísady sa zvýšila teplotná odolnosť polystyrénu a jeho životnosť je porovnateľná so životnosťou ostatných stavebných materiálov.

• Zatepľovanie je súbor technických opatrení, ktoré zabezpečujú tepelnú ochranu budovy a umožňujú zabudovanie prídavných vrstiev stavebnej konštrukcie spravidla na jej vonkajšej strane, ktorých súčasťou je tepelnoizolačná vrstva.
• Tepelný odpor je veličina, ktorá určuje schopnosť stavebnej konštrukcie zabezpečovať tepelnú ochranu. Tepelný odpor konštrukcie je tým väčší, čím väčšia je hrúbka tepelnoizolačného materiálu a čím nižšia je jeho hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti.
Tepelný most je časť stavebnej konštrukcie, kde je v dôsledku porušenia jej tepelnotechnickej homogenity teplota vnútorného povrchu v zimnom období nižšia ako teplota v bežnom mieste vnútorného povrchu konštrukcie.
• Kontaktný tepelnoizolačný systém je prídavná konštrukcia vyznačujúca sa tepelnoizolačnou schopnosťou, ktorej jednotlivé vrstvy sú vo vzájomnom plošnom kontakte.
• Odvetraný montovaný tepelnoizolačný systém je prídavná zväčša montovaná konštrukcia. Vyznačuje sa tepelnoizolačnou schopnosťou. Povrchová vrstva je od ostatných vrstiev, najmä však od tepelnoizolačnej vrstvy, oddelená odvetranou vzduchovou vrstvou.

Nedostatky zateplenia obvodových plášťov

Pri procese zatepľovania obvodového plášťa môže dochádzať k viacerým chybám už v prípravnej fáze a následne aj pri samotnom zhotovovaní. Najčastejšími chybami zateplenia sú:
•  nesprávne kladenie tepelnoizolačných dosiek s nedodržaním vystriedania škár v poli a v nároží a následne vzniknutých medzier vyplnených výstužnou maltou,
•  nepostačujúca výška založenia, prípadne ukončenia tepelnoizolačného systému bez prekrytia tepelného mosta v úrovni stropu nad suterénom alebo medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom,
•  použitie nevhodného tepelnoizolačného materiálu v styku so zemnou vlhkosťou a povrchovou úpravou (nutnosť použiť extrudovaný penový polystyrén),
•  nezateplenie ostenia a nadpražia otvorov,
•  nedostatočné vzájomné prekrývania výstužnej mriežky po ploche obvodového plášťa (dôsledkom nedodržania tohto opatrenia môže byť vznik trhlín),
•  nepostačujúce zatláčanie a následné prekrytie mriežky do výstužnej malty, pričom je potrebné, aby po dokončení práce výstužnú mriežku nebolo vidieť a nesmie sa ani nedotýkať povrchu tepelnej izolácie,
•  nedodržanie technologických prestávok a nerovnomerné nanášanie mált,
•  nesprávne oplechovanie markíz a iných horizontálnych konštrukcií tak, že dochádza k zatekaniu vody do tepelnoizolačného systému.

text: Bc. Miroslav Javorček
foto: JAGA, Knauf Insulation, isifa.com, Knauf Insulation
zdroj: Všetko o úsporách energie, 2011, JAGA GROUP, s.r.o.

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.