Ako riešiť najčastejšie chyby pri zatepľovaní

Chyby, ktoré vzniknú pri zateplení budovy, môžu mať viacero príčin. Riziko vzniku chýb sa výrazne znižuje pri správnom návrhu zateplenia, výbere certifikovaného tepelnoizolačného systému vrátane kvalitného izolačného materiálu a v neposlednom rade pri odbornej realizácii zateplenia.

Pri navrhovaní zateplenia sa treba vyvarovať niektorých základných chýb. Nie je správne zatepliť napríklad len jednu stranu domu. Obvodový plášť domu je potrebné zatepliť ako celok vrátane zateplenia strechy a stropu najvyššieho podlažia. Výmena okien a oprava balkónov sa má realizovať pred zateplením. V projekte na zateplenie by sa malo rátať aj s dostatočnou hrúbkou izolačného materiálu, aby sa maximalizovali úspory energie. V súčasnosti odborníci odporúčajú hrúbku tepelnej izolácie väčšiu ako 10 cm, pričom z dlhodobého hľadiska sa ukazuje optimálna hrúbka tepelnej izolácie na úrovni 15 až 20 cm.

„Ak sa použije materiál s nedostatočnou hrúbkou, môže dochádzať ku kondenzácii a vlhnutiu muriva, čoho následkom bude tvorba plesní. Nielenže sú plesne nevzhľadné, ale obyvateľom domu môžu spôsobiť aj nemalé zdravotné problémy,“ vysvetľuje Richard Klička, odborník z oddelenia stavebnín v projektových marketoch Hornbach.

Dodržanie technologických postupov je základ

Pri realizácii zateplenia je však veľmi dôležité dôsledné dodržiavanie technologických postupov. „Tu treba zdôrazniť, že akékoľvek nedodržanie technologického postupu môže mať za následok zníženie životnosti tepelnoizolačného systému a jeho degradáciu. Zároveň zásadné chyby pri realizácii môžu ohroziť život človeka. Ide o chyby, ktoré súvisia so statickou funkciou systému, ako je jeho prilepenie k podkladu lepidlom a zakotvenie rozpernými kotvami. Lepidlá prenášajú predovšetkým šmykové napätia vyvolané hmotnosťou tepelnoizolačného systému. Ak je tepelná izolácia nalepená na nepripravený a nesúdržný podklad alebo sa lepidlo nanáša nesprávne len po obvode izolačnej dosky alebo výhradne bodovo, vzniká nestabilita a hrozí jeho oddelenie od podkladu,“ upozorňuje Ing. Jozef Horváth, produktový manažér PCI Master Builders Solutions Slovakia, spol. s r. o.

Jednou z najčastejších chýb je nesprávne nanesené lepidlo.

Nesprávny spôsob nanášania lepidla na tepelnoizolačné dosky považuje za veľký problém aj Ing. Slavomír Vician, produktový manažér Henkel Slovensko, s. r. o. Podľa jeho slov ide pravdepodobne o najčastejšiu chybu, ktorá ovplyvňuje funkčnosť a účel tepelnoizolačného systému.

„V praxi sa neustále stretávame s lepením len na niekoľko bodov, tzv. buchiet. Tento spôsob lepenia je nesprávny, lepidlo by sa malo naniesť po obvode tepelnej izolácie a aj do stredu dosky v počte dvoch až troch bodov. Ak sa lepidlo nanesie len bodovo, sú tepelnoizolačné dosky zafixované na podklade nedostatočne, čo zároveň umožňuje prúdenie vzduchu medzi stenou a izoláciou. To je, samozrejme, pri kontaktných systémoch nežiaduce. Zle zafixované dosky sa totiž po krátkom čase dokážu ‚prekresliť‘ cez výstužnú vrstvu do konečnej povrchovej úpravy, kde začnú najskôr vznikať mikrotrhliny, neskôr väčšie trhlinky a tým vzniká vstupná brána pre zrážkovú vodu a vlhkosť. Voda a vlhkosť postupne prenikajú až do tepelnej izolácie. Vieme, že voda je výborný tepelný vodič, ktorý preniknutím do tepelnoizolačných dosiek premení tepelnú izoláciu na tepelný vodič, v dôsledku čoho máme po najdôležitejšom efekte ETICS-u. Zároveň vzniká riziko tvorby plesní a pod.,“ vysvetľuje S. Vician.

V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že nesprávne nalepená tepelná izolácia je staticky zabezpečená len rozpernými kotvami, ktoré prenášajú šmykové napätia len minimálne. A ak sa použijú nesprávne rozperné kotvy s nesprávnou dĺžkou alebo s nesprávnou rozpernou časťou, hrozí pri silnejšom zaťažení vetrom odtrhnutie celého systému, čo môže byť nebezpečné z hľadiska ublíženia na zdraví. „Preto sa odporúča podklad správne pripraviť, dodržiavať zásady pri lepení tepelnej izolácie a pri kotvení systému postupovať vždy podľa vopred schváleného statického prepočtu a kotevného plánu. Tie by mali byť súčasťou každého dobrého projektu,“ dopĺňa J. Horváth.

Na nedostatočný počet rozperných kotiev, nesprávny typ kotiev a ich nesprávnu aplikáciu upozorňuje aj Ing. Jozef Poláček, technický poradca spoločnosti Baumit, spol. s r. o. „Medzi ďalšie chyby patrí nedodržanie maximálnej šírky škár medzi tepelnoizolačnými doskami. Podľa STN 73 2901, ktorá upravuje podmienky zhotovovania vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov (ETICS), sú prípustné škáry do 4 mm, ktoré je potrebné vyplniť tepelnoizolačným materiálom. Škáry nad 4 mm sa nesmú vyskytnúť. Ďalej je to nesprávne vložená sklotextilná mriežka. Sklotextilnú mriežku treba zapracovať tak, aby bola približne v hornej tretine celkovej hrúbky výstužnej vrstvy. Mriežka nesmie byť na povrchu výstužnej vrstvy viditeľná,“ hovorí.

Tepelnoizolačný systém je zároveň potrebné realizovať za vhodných klimatických podmienok. Treba dodržať minimálnu teplotu +5 °C, resp. riadiť sa podmienkami uvedenými v technickom liste konkrétneho použitého stavebného materiálu. „Realizácia zateplenia pri vysokých, resp. veľmi nízkych teplotách predstavuje z hľadiska účelu a funkčnosti tepelnoizolačného systému pomerne vážny problém. Okrem nesprávneho načasovania sa v praxi často stretávame aj s neskorým oplechovaním atiky, resp. osadením vonkajších parapetov. Voda a vlhkosť, ktorá sa v dôsledku toho dostane medzi stenu a tepelnú izoláciu, sa bude dostávať von len ťažko alebo tam ostatne zavretá, čo môže rovnako spôsobovať problémy. Podceniť netreba ani tienenie fasády pri práci so sivým polystyrénom,“ upozorňuje na ďalšie chyby Ing. Vladimír Balent, projektový manažér Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., divízia Isover.

Maximálna šírka škár medzi tepelnoizolačnými doskami môže byť 4 mm.

Zároveň poukazuje aj na chyby pri rekonštrukciách. Medzi najčastejšie patrí nedostatočné odstránenie nesúdržných vrstiev či výkvetov a podcenenie rovnosti podkladu. Či už ide o novostavbu, alebo rekonštrukciu, pred aplikáciou zateplenia sa treba uistiť, že podklad nie je popraskaný, špinavý alebo mokrý. Konštrukcia musí byť dostatočne pevná a súdržná.

„Povrch pred aplikáciou odporúčam najskôr opláchnuť a ošetriť vhodným penetračným prípravkom. Ak sú na ňom výraznejšie nerovnosti, je nevyhnutné naniesť omietku, aby sa tieto rozdiely vyrovnali. Poškodený podklad musíte opraviť s dostatočným predstihom, aby stihol pred montážou zateplenia vyschnúť. Aplikácia na mokré povrchy by vlhkosť v murive uzamkla a to by časom degradovalo tepelnoizolačný systém,“ upozorňuje R. Klička. Riziko stavebných chýb rovnako zvyšujú členité fasády a komplikované strechy. Rámy okien a dverí či okenné lišty sú vstupnou bránou pre vlhkosť a predstavujú riziko vzniku tepelných mostov. „Rohy okolo okien sú mimoriadne náchylné na tvorbu plesní. Tomuto problému sa dá predísť použitím systémových prvkov a ukončovacích profilov. Iba tak zaistíte dokonalú obálku bez slabých miest. Ak pri napájaní zateplenia na okno použijete nevhodné profily, môže dôjsť k vzniku trhlín, cez ktoré bude dovnútra zatekať alebo fúkať,“ upozorňuje R. Klička.

Minerálna vlna verzus polystyrén

Zatepliť môžete hneď niekoľkými materiálmi. Výber toho správneho pre svoj dom zverte do rúk skúseného projektanta. Tepelnoizolačné materiály sa od seba odlišujú vlastnosťami a každý má iné prednosti. Zásadnou požiadavkou je nízka tepelná vodivosť, odolnosť proti mechanickému poškodeniu a požiaru. Treba mať na pamäti, že minimálne do výšky 30 cm je potrebné použiť materiál s čo najnižšou nasiakavosťou. Každá z používaných tepelných izolácií má svoje výhody a zásady pri montáži.

„Tepelnoizolačný systém s tepelnou izoláciou na báze minerálnej vlny má počas zhotovenia svoje špecifiká, ktoré treba dodržať. Určite je to už spomínaný predpísaný spôsob nanášania lepidla, pričom lepidlo je potrebné nanášať v dvoch krokoch a vyššiu prácnosť vyžaduje aj zhotovenie výstužnej vrstvy,“ vysvetľuje S. Vician. „Výstužnú vrstvu určite nemožno zhotoviť v jednom pracovnom kroku. Niektoré realizačné spoločnosti si chcú ušetriť prácu, a preto sa snažia počet pracovných krokov znížiť na minimum. Pri minerálnej vlne preto vyrovnávajú už zhotovenú výstužnú vrstvu ďalšou vrstvou armovacej stierky, čo má za následok ‚utopenie‘ výstužnej mriežky a vznik trhlín. Trhliny v systéme sú začiatkom konca. Pritom sa im dá veľmi ľahko predísť dodržaním správneho technologického postupu,“ dopĺňa J. Horváth.

Tento typ tepelnej izolácie nie je možné vo veľkej miere brúsiť ako polystyrén a tým odstraňovať nerovnosti. Tepelnú izoláciu na báze minerálnej vlny preto treba nalepiť veľmi dôsledne a dôsledne dodržať predpísaný postup pri vytváraní výstužnej vrstvy. Vladimír Balent vidí problém pri tepelnej izolácii tak na báze minerálnej vlny, ako aj expandovaného/extrudovaného polystyrénu v nedostatočnej hrúbke krycej cementovej vrstvy. Nedostatočná hrúbka cementových vrstiev má pritom priamy vplyv na životnosť tepelnoizolačného systému. „Zároveň je pri realizácii tepelnoizolačného systému s tepelnou izoláciou na báze minerálnej vlny dôležité, aby zateplenie bolo chránené pred zatečením zrážkovou vodou (predovšetkým pri atikách vodorovným oplechovaním a pod.),“ uzatvára J. Poláček.

Životnosť zateplenia

Zateplenie by podľa platných slovenských predpisov malo mať životnosť 30 rokov. Podľa metodického predpisu na európske technické osvedčenie majú vonkajšie tepelnoizolačné kontaktné systémy (ETICS) používané v Európskej únii preukázať životnosť minimálne 25 rokov. Životnosť expandovaného polystyrénu či minerálnej vlny je určite dlhšia ako požadovaných 25 rokov. Napr. pri EPS bola laboratórnymi testami preukázaná životnosť 100 rokov.

Na zachovanie funkčného zateplenia je nevyhnutná jeho pravidelná údržba.

Z hľadiska životnosti je veľmi dôležité používanie certifikovaných vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov. ETICS, pre ktorý bolo vydané technické osvedčenie, zaručuje kompatibilnosť a dlhodobú životnosť komponentov vonkajšieho tepelnoizolačného kontaktného systému, ktoré sú vhodne kombinované v ucelenom a odskúšanom systéme od jedného dodávateľa celého tepelnoizolačného systému vrátane záruk jeho kvality a životnosti. Na zachovanie funkčného zateplenia je nevyhnutná jeho pravidelná údržba, ktorú treba vykonať v intervale 10 až 15 rokov. Údržba je potrebná v prípade degradácie povrchovej úpravy pôsobením poveternostných podmienok, v dôsledku mechanického poškodenia alebo zašpinenia povrchu. Pri bežnej údržbe sa podľa zhodnotenia stavu väčšinou nanášajú ochranné nátery a vykonajú sa opravy pri mechanickom poškodení. Pravidelná kontrola zároveň odhalí výskyt prípadných trhlín a netesností.

Výber realizačnej firmy

Na to, aby bolo zateplenie vášho domu kvalitné, sú teda zásadné tieto tri podmienky:

• Dodržanie systémovej skladby certifikovaného výrobku.
• Dodržanie technologickej disciplíny, čo v praxi znamená dodržiavať podmienky, pri ktorých možno výrobok aplikovať.
• Profesionálna montáž realizovaná certifikovanou firmou. Tá by mala byť preškolená od výrobcu a oboznámená s technológiou a s vlastnosťami materiálu. Na Slovensku vydáva licencie na zhotovovanie vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov (ETICS – External Thermal Insulation Composite System) Technický a skúšobný ústav, n. o., v Bratislave. Zoznam firiem s licenciami nájdete na www.tsus.sk . Správny realizačný postup prác zhotoviteľa jednoznačne ovplyvní konečný výsledok kvality zateplenia budovy. Podozrivo nízke ceny za stavebné práce sa vám môžu vypomstiť pri objavovaní následkov neprofesionálnej práce.

Text: Andrea Dingová, odborná spolupráca Združenie EPS SR, Richard Klička, Hornbach, Ing. Jozef Horváth, Master Builders Solutions Slovakia, spol. s r.o., Ing. Slavomír Vician, Henkel Slovensko, s. r. o., Ing. Jozef Poláček, Baumit, spol. s r. o., Ing. Vladimír Balent, Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., divízia Isover Foto: isifa/Shutterstock, Baumit, Henkel
Zdroj: Časopis Urob si sám