Ak nemáte k dispozícii pec na vypaľovanie keramiky, sami si „raketu“ nezhotovíte. Jej výroba je však zaujímavá.
Ako sa vyrába keramická pec?
Na mieste budúcej pece je zavesený výkres na lepenke v mierke 1 : 1, aby boli viditeľné konečné proporcie telesa. | Zdroj: Vladimír InstitorisZáklad pre tvarivanie pece z hliny tvorí kostra, tzv. jadro z polystyrénu, latiek a kartónu, na ktorom sa budú diely formovať. | Zdroj: Vladimír InstitorisNa kartón nalepíme jemný papier. Vytvára oddeľovaciu vrstvu, vyschne spolu s hlinou a v peci počas výpalu zhorí. | Zdroj: Vladimír InstitorisNa „jadre“ sú už nakreslené a rozpočítané jednotlivé kusy (kachlice), ako aj spôsob ich zhotovenia. | Zdroj: Vladimír InstitorisNa kostru sa nakladajú dielce plášťa pece. Musia schnúť pomaly, preto sa balia do fólie a organizovane sa presušujú. | Zdroj: Vladimír InstitorisDielce počas sušenia majú tendenciu sa krútiť. Je potrebné ich postupne priťahovať a upevňovať skrutkami či popruhmi. | Zdroj: Vladimír InstitorisDiely po vypálení priskrutkujeme nazad na kostru. Dielce je potrebné ešte dobrusovať, aby do seba zapadli. Následne sa glazujú a vypaľujú. | Zdroj: Vladimír InstitorisKachlice sa spájajú oceľovými sponami (drôtmi). Okrem vnútorných oceľových spôn sme použili a aj vonkajšie z medeného drôtu. | Zdroj: Vladimír InstitorisDielce ohniska po vyrezaní laserom vyzerajú takto. Ich výroba je veľmi presná a aj drahá. Z nich sa najprv zvarí dno ohniska. | Zdroj: Vladimír InstitorisNa dne ohniska vidieť malý, tzv. štartovací rošt a vyberací kus. Od neho smerom k plášťu bude vložený kus žiarobetónu. | Zdroj: Vladimír InstitorisHotové ohnisko počas striekania farbou odolnou proti ohňu. Otvormi bude prúdiť vzduch z komory do tzv. dolného oplachu skla. | Zdroj: Vladimír Institoris
Komentáre