Ako správne stavať moderný a účinný sporák

image 45612 25 v1

Tento článok nie je návod, ako si ho urobiť. Skôr poslúži odborníkom na zamyslenie a nám laikom, najmä aby sme vedeli „prevetrať“ všadeprítomných ochotných „tiežmajstrov". Pomocou neho si overíte, či vaši peciari stavajú tak, ako treba.

UROB SI SÁM

náročnosť: +++++
čas: 21 dní
náklady: okolo 5 000 €
ľudia: 1
obdobie: celoročne

KONTROLNÝ ZOZNAM

MATERIÁL 3 334 €

• šamotové tehly 300 €
1,50 €/ks, spolu 200 ks
 žiarobetón 90 €
30 €/25 kg vrece, 3 vrecia
• drôty spájacie cca 30 €
boli použité zváracie prúty
• piesok 5 €
zrnitosť 0,2 mm, 50 kg
zrnitosť 0,1 mm, 30 kg
• špeciálne malty 80 €
40 €/vrece , 2 vrecia
• pórobetóny a lepidlo 18 €
• hlina
kopaná na mieste, inak sa objednáva, 10 €/20 kg
 drobný materiál 15 €
„hmoždinky“, skrutky, úchytky
 izolačné dosky 75 €
3 ks, 25 €/ks
• izolačný papier 15 €
• kovanie 2 700 €
autorský atyp

Pozn.: Náklady na materiál závisia od špecifických podmienok a reálne sa pohybujú okolo 5 000 €.

NÁRADIE

• profesionálne vybavenie
píla na šamot chladená vodou
iné náradia
bežné stavebné náradia​

AKO NA TO

1. ZÁKLAD SPORÁKA
Tvoria ho 2 nohy a zadná pevná podstena s pôdorysom v tvare asymetrického „U“. Stienka udržuje stabilitu a nôžky sú namáhané iba priamym tlakom. foto Vladimír Institoris

2. PODSTENA
Je vyhotovená z plynosilikátových tvaroviek (pórobetónu) a omietame ju 2-krát.

3. OMIETKA
Dôkladne ju zatláčame do povrchu. Pre výtvarný zámer mäkko, nepravidelne. 

4. VYROVNANIE ŠTETCOM
Ešte mäkkú omietku vyrovnávame štetcom, ktorý máčame vo vode zmiešanej s penetračným náterom (Duvilaxom riedeným v pomere 1 : 3). 

5. DREVENÉ DEBNENIE
Je určené na hlavnú platformu. Nohy sú zospodu prizvárané do armatúry. Aby sa nezlepili drevo a betón, použili sme ako oddeľovaciu vrstvu alobal. 

6. ZHOTOVENIE DEBNENIA
Debnenie je z lát, pásky a plastov. Kúskami polystyrénu v rohoch získame oblý tvar. Po bokoch a vzadu je dilatačný predel z alobalu a minerálnej vaty.

7. VYBETÓNOVANÁ DOSKA
Debnenie je zaliate betónovou zmesou zo žiarobetónu. V strede debnenia vidieť podoprenie z materiálov dostupných na stavbe.

8. PRIESTOR POPOLNÍKA
Vľavo je bočná stena do výšky popolníka. Vpravo je tiež naznačená druhá vnútorná stena. Po okrajoch sú drobné odrezky pripravené na dno ohniska.

9. SKLADANIE
Pokusne je uložený blok dvierok v dolnej časti. Na úrovni popolníka možno ešte použiť aj tepelnoizolačný materiál pórobetón (plynosilikát).

10. DNO A ROŠT
Postupne uložíme steny popolníka a na ne tehly, ktoré vytvoria dno ohniska s liatinovým roštom. 

11. ULOŽENIE ROŠTU
Rošt je položený na 2 liatinových tyčkách získaných odrezaním z iného roštu.

12. S RÁMOM SPORÁKA
Uložený je aj rám sporáka. Stredná priečka z pórobetónovej tvarovky označuje komoru ohrevu (poličku). Tá siaha asi do 1/2 hĺbky pece.

13. „NA SUCHO“
Ukladáme rám, dvierka. Vytvára sa priestor ďalšej ohrevnej dutiny. Tá už je vyhotovená zo šamotových tehál, uložených do kovových L-profilov. 

14. ULOŽENIE DVIEROK
Prikladacie dvierka sú zvnútra chránené kovovou tzv. štítovou doskou. Tú možno podľa potreby vymeniť. Uloženie rámu umožňuje jeho dilatáciu.

15. PODOPRENIE TEHÁL
Tehly na dne ohniska sú zo spodnej hrany podopreté uholníkom. Takto vydržia aj namáhanie, úder kutáčom a pod. 

16. MURUJE SA OHNISKO
Príliš úzke priestory, do ktorých nie je možné rezať tehlu, sa vyplnia tzv. žiarobetónom. Pozor, sú v ňom zaliate nosníky roštu. 

17. VYMUROVANÉ OHNISKO
Zhora vidieť nábehy, ktoré usmerňujú palivo, aby padalo na rošt a bolo ovievané prúdom vzduchu. Tak sa zvýši výkon sporáka.

18. STIENKA POLIČKY
Muruje sa uzatváracia stienka druhej komory – poličky. Stienka či skôr stienky vytvárajú komôrky, ktoré ponesú dná budúcich ťahov.

19. ZA OHNISKOM
Medzi zadnou stenou ohniska a stenou budovy je vrstva 10 cm tepelnej izolácie z kúrenárskeho materiálu nazývaného Superisol. foto Vladimír Institoris

20. KLINY
Pri murovaní si pomáhame klinmi vyrezanými zo šamotu alebo červených tehál. Trčiace časti klinov po zatvrdnutí muriva jednoducho odrazíme. foto Vladimír Institoris

21. VYROVNANIE RÁMU
Aj pri osadzovaní sporákového rámu si pomôžeme systémom klinov. Umožní nám takmer dokonale trafiť vodorovnú rovinu. 

22. ZADNÉ STENY
Ohnisko i ťahy sú oddelené od priľahlej steny kúskami tepelnej izolácie. Tu sme využili aj zvyšky – odrezky. 

23. SKRUTKAMI
Kým lepidlo zatvrdne, plynosilikáty, ako aj tepelnoizolačné dosky spevníme či uchytíme pomocou skrutiek do dreva. 

24. OMIETANIE POLIČKY
Omietku zadnej steny druhej komory (poličky) pohodlne zhotovíme predtým, ako ju prekryjeme či zastropíme. 

25. PREKRYTÁ POLIČKA
Pohľad zhora na dno kobky (ohrevnej komory). Tadiaľto bude prúdiť teplo k rúram. Tvoria ho šamotové tehly. Pórobetón je už zakrytý tepelnoizolačnými doskami. 

26. OČKÁ NA PLETIVO
Pletivo nesúce omietku je zavesené na takýchto očkách. Na omietanie myslíme už počas murovania a očká zakladáme pomedzi tehly. 

27. NÁROŽNÉ STĹPIKY
Jednotlivé kusy tehál sú do seba zakliesnené a stužené sponami. Na nárožiach sa používajú špeciálne kútové tvarovky tvoriace nárožné stĺpiky. 

28. MUROVANIE STENY
Muruje sa ľavá stena kobky (výhrevnej komory) s čistiacimi otvormi. 

29. OCEĽOVÝ PREKLAD
Ľavá stena kobky je položená na preklade z oceľového L-profilu. V popredí je vytvarovaný základ sedla zo šamotových tvaroviek.

30. SPÁJANIE TEHÁL
Šamotové tehly zvyčajne spájame drôtenými sponami. 

31. PÁSIKOM OCELE
Tam, kde nie je možné spojenie tehál pomocou drôtenej spony, použijeme prúžok plechu.

32. DNO KOBKY
Vľavo je vytvarované sedlo. Jedna polovica je z tepelnoizolačného materiálu, druhá zo šamotu. Vpravo je nábeh ťahu k pravej zvislej stene kobky. V pozadí sa tvaruje zadný slepý ťah. 

33. IZOLAČNÝ NÁTER
Tepelnoizolačné materiály ochránime pred účinkami spalných plynov náterom z hliny a vodného skla. Náter niekoľkokrát opakujeme (2- až 4-krát).

34. ZADNÁ STRANA DOSKY
Na provizórne upevnenie izolačných dosák na stenu použijeme „koláče“ (terče) z hlinenej malty. Po stabilizovaní dosku ukotvíme do postranných stĺpikov. 

35. PRIPEVNENIE IZOLÁCIE
Izolačné dosky sa navzájom spájajú pomocou skrutiek. Stabilitu si udržiavajú kotvením do výklenkov (zárezov) v rohových stĺpikoch (sponami, drôtmi a pod.). 

36. RÁM RÚRY
Takzvaný osadzovací rám rúry na pečenie je vybavený dlhými maticami. Do týchto matíc sa osadí samotná rúra pomocou skrutiek. 

37. ZAMUROVANIE RÁMU
Osadzovací rám je uchytený do muriva kobky zabetónovaním. Ako debnenie sme použili polystyrén. Rámu rúry však treba umožniť dilatovanie. foto Vladimír Institoris

38. DILATAČNÉ PÁSIKY
Sú vyhotovené z minerálneho papiera (tzv. sibralový papier). Pri používaní ho ešte zabalíme do alobalu.

39. RÁM S PÁSIKMI
Osadzovací rám rúry je osadený pomocou prúžku minerálneho papiera. Pri zahriatí má rám miesto, kam sa roztiahne. 

40. PRED VSUNUTÍM RÚRY
Zadnú časť rúry podopiera rektifikačná stolica. Nastaví sa pomocou vodováhy. 

41. Rektifikačná stolica
Je položená na dne kobky a vďaka skrutke umožní presné osadenie rúry na pečenie. 

Upevňovanie izolačných dosiek

Konštrukcie z týchto materiálov majú byť koncipované tak, aby sme mohli dosky cez montážne otvory vymieňať, kontrolovať a pod. Preto je potrebné ich len voľne ukladať, poprípade prichytiť skrutkami.

dobré rady

NOHY VERZUS PODSTIENKA
Sporák stojí na silných kovových nohách, ktoré prenášajú zvislé zaťaženie. Všetky bočné sily pôsobiace na sporák preberá podstienka. Sporák sa nezvrtne, nespadne. Zároveň stienka jemne zmenší priestor pod sporákom, ktorý by mal hĺbku asi 80 cm. Takýto priestor je už neobsluhovateľný, zle čistiteľný. Za optimum sa považuje hĺbka 60 cm.

OMIETANIE PODSTIENKY Z PÓROROBETÓNU
Podklad omietky je 6-milimetrovým hrebeňom natiahnuté lepidlo (tiež „flexkleber“) a potom naň ide obyčajná interiérová omietka vylepšená lepidlom Duvilax. Je potrebná tvrdá omietka, lebo tu uskladníme košíky s drevom. Obyčajnú či hlinenú omietku by sme rýchlo odrali, oškreli.

ZÁKLADNÁ ŽIAROBETÓNOVÁ DOSKA
Je zhotovená zo žiaroželezobetónu. Pri zhotovení debnenia je veľmi dôležité dilatovanie z minerálnej vaty a alobalu, lebo zabráni nepekným trhlinám popri stene. Popri stene je debnenie utesnené kachliarskou hlinou. Betón tak nepretečie poza stenu a ostáva vo vymedzenom priestore. Debnenie je potrebné zhotoviť tak, aby bolo aj demontovateľné. Naša konštrukcia má viacero dielcov navzájom zoskrutkovaných. Pri demontáži sa povolia skrutky a alobal umožní ľahké oddelenie debnenia od hotovej konštrukcie. Mokrá betónová zmes je pomerne ťažká a dokáže prehnúť debnenie aj na mikrostavbe, akou je sporák. Preto sa snažíme debnenia podopierať.

KOMORA OHREVU (POLIČKA)
Táto komora sa využíva na udržiavanie jedál pri vlažnej teplote. Možno si sem dočasne položiť kuchynské náčinie alebo kvasiť cesto. Komora (polička) siaha len do 1/2 plochy. Ak by mala maximálnu hĺbku, t. j. 75 cm, bola by už nečistiteľná, čiže nepraktická. Trochu tepla sme teda obetovali. Nie však priveľa. Komora potrebuje mať proporciu, aby bola obsluhovateľná a prehľadná. Preto siaha iba do hĺbky asi 45 cm.

AKO PREKONTROLOVAŤ SPORÁK?
Ak ste majiteľom hoci aj pomerne nového sporáka, pred vykurovacou sezónou treba vykonať jeho revíziu a údržbu. Kontroluje sa stav sporáka aj komína.

KONTROLA SPALINOVEJ CESTY
Počas prevádzky sa každý sporák zanáša sadzami, popolčekom, niekedy aj dechtom. Popolček tvorí jemné nezhorené palivo, ktoré prúdiace spaliny odnesú do spalinovej cesty sporáka, kde sa usadí. Sadze sa viac usadzujú vo vyšších častiach sporáka, v spojovacej rúre a v komíne. Nevyčistený sporák či komín stratí ťah, čím výrobok nepracuje efektívne – spotrebuje viac paliva. Na každom sporáku by mali byť vyhotovené čistiace otvory alebo úpravy umožňujúce čistenie (presný počet čistiacich otvorov je napísaný v návode na obsluhu). Pri čistení sporáka vyberáme popol spod varnej dosky a z priestoru okolo rúry na pečenie.

PREHLIADKA VÝMUROVKY OHNISKA
Ohnisko je najviac namáhanou časťou sporáka. Často je pre poškodené ohnisko potrebné rozobrať celý sporák a vykonať generálnu opravu. Aj stav muriva v ohnisku treba kontrolovať, v prípade, že sa drobí, ihneď ho opravujeme, lebo deštrukcia by sa mohla rýchlo rozšíriť a vážne poškodiť obmurovku i vnútornú konštrukciu ohniska. Poškodené miesta opatrne odstránime sekáčikom, pričom murivo iba škriabeme a jemne páčime oslabené časti. Povrch opravenej diery uhladíme štetcom namočeným do roztoku vodného skla. V kachliarskych obchodoch dostať aj moderné kvalitné opravárenské zmesi na báze cementov odolných proti ohňu. Pracuje sa s nimi rýchlo a jednoduchšie. Opravené steny ohniska možno považovať za provizórne. Vydržia obvykle 2 vykurovacie sezóny.
Text a foto: THORMA Výroba

AKO TO UROBIŤ?

POPOLNÍKOVÝ PRIESTOR
Na sucho sme postavili (zostavili) popolníkový priestor. Ak by bol postavený z mäkkých tvaroviek, pri používaní by sa nepekne odieral, drobil. Preto použijeme šamotové tvarovky (krok 12.).

ULOŽENIE RÁMU DVIEROK
Kovy sa rozpínajú inak ako murivá. Preto je rám dvierok oddilatovaný minerálnym papierom odolným proti teplu (zaužívaný názov je sibralový papier) obaleným v alobale.

TEHLY NA DNE OHNISKA
Zospodu ich podopiera oceľový uholník. Ak sa náhodou prelomia či prasknú, rámik z uholníkov ich udrží. Tehly dna ohniska majú byť uložené tak, aby ich bolo možné vymeniť. Ukladáme ich preto na sucho alebo len do kachliarskej hliny. Pri výmene hlinu vyškriabeme. Ak by sme použili moderné cementové lepidlá, tehla by sa musela vysekávať a poškodil by sa aj sporák.

ROŠT OHNISKA
Jeho nosníky sú zaliate žiarobetónom. Aby nedošlo k trhaniu konštrukcie, nosníky sú zabalené v alobale, čo umožní ich drobný pohyb teplom (dilatáciu).

KONŠTRUKCIA OHNISKA
Je uspôsobená tak, aby palivo neustále horelo plameňom. Len v menšej časti je rovinka, kde palivo môže horieť pomaly a pomáha tak akumulácii tepla. V našom prípade občasne obývanej chalupy však akumulovanie tepla a pomalý výkon nie sú žiadané.

VODOROVNÁ PLATŇA
Je dôležité, aby varná platňa bola vo vodorovnej rovine. Nie je nič nepríjemnejšie, ako keď pri smažení omastok steká do kúta panvice a časť pokrmov sa pečie „na sucho“, prihára, kým sa zvyšok obsahu panvice premasťuje.

POMOCOU SKRUTIEK
Pri lepení nám pomôžu skrutkované spoje izolačných dosiek, pórobetónu a pod. Jednak nemusíme dlho čakať, kým stvrdne lepidlo, ale zhotovíme tak aj časti, ktoré kú konzolovité, teda trčia do priestoru, a nebolo by možné ich zlepiť.

dobré rady

ROHOVÉ TEHLOVÉ TVAROVKY
Sú subtílne, ide skôr o stĺpiky. Stĺpiky sú v pôdoryse v tvare „L“ a majú väčšiu stabilitu a nižšiu váhu. Hoci je stĺpik položený iba „na kant“, vďaka svojmu tvaru a previazanosti s ostatnými tehlami pomocou oceľových prvkov je vysokoúčinný a pevný.

VÝHREVNÁ KOMORA
Nazývame ju aj kobka. Skladá sa zo spodnej časti (dolná komora s rúrou na pečenie) a vrchnej (horná komora s rúrou na sušenie, ohrievanie). Spaliny z ohniska prúdia cez kobku, pričom odovzdávajú teplo rúram zasunutým do kobky. Jej šamotové dno ešte odovzdá teplo do dolného priestoru smerom do poličky. V zadnej časti kobky už nie je potrebné odovzdávať teplo nadol, preto je dno zaizolované izolačnými doskami, ktoré dobre znášajú teplo. Dno komory je tvarované pomocou tzv. sediel a klinov tak, aby uľahčovali obtekanie, resp. prúdenie spalín a zabraňovali usadzovaniu pevných častíc (popolčeka) v kútoch.

IZOLÁCIA VÝHREVNEJ KOMORY
Steny kobky pri styku sporáka so stenou domu sú izolované sivými izolačnými doskami Superisol. Pripevňovať ich lepidlom vzhľadom na dilatáciu nie je spoľahlivé. Radšej ich kotvíme do výklenkov, ník a pod.

Text, foto, realizácia: Ing. arch. Vladimír Institoris
Zdroj: časopis Urob si sám 11/2017

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.