Prekurujete novopostavený dom? Možno máte príliš silný kotol

Obľúbené peterky, klubovky, novšie kanadské kachle sú stále obľúbené a zažívajú renesanciu. Prečo? Naše domy neustále zatepľujeme a vylepšujeme, aby ani kúsok tepla neunikol zbytočne von. A tak nám stačia menšie zdroje tepla.

Galéria

V ÚSPORNÝCH DOMOCH

V nezateplených domoch bola potrebná pec s výkonom 4 kW v každej izbe obvyklej veľkosti 4 × 5 m. Ak mala krbová vložka vykúriť celý dom, dosahovala výkon aj 12 kW. V súčasnosti však prechádzame do doby úspornej. Pri tzv. pasívnom dome už pre celý objekt postačí piecka či spotrebič s výkonom 3 kW. Hľadá sa nový typ spotrebiča s minimálnym výkonom. Malá piecka, ktorá v minulosti ledva stačila pre pomocnú izbietku, odrazu vykúri celý dom. V dobre zateplenom dome zasa vydrží dokurovať i prikurovať až do obdobia veľkých mrazov. V úsporných až pasívnych domoch sa zase zjavujú staré dobré peterky alebo účinnejšie, moderné, no slabo výkonné piecky. 

TRANSPORTNÝ SPOTREBIČ

Je ním zväčša piecka, ktorá sa hotová dovezie, zapojí na komín a môže sa kúriť. Tu však vznikajú problémy. Veľké krbové vložky i stavané pece robia profesionáli. Kompletne spotrebič dokončia, zapoja do komína. Zavolajú „svojho“ kominára, ktorý vydá potrebný certifikát o spôsobilosti spo­trebiča a komína k používaniu. Malé spo­trebiče kúpime v obchode alebo ich dovezie prepravca a – zákazník, staraj sa! Zapojenie spotrebiča do komína určuje vyhláška. 401 zb./2007 čiastka 173. a normy STN EÚ. Vyhláška je rámcová a nemá vykonávacie predpisy (dodnes sa mi nepodarilo k nim dostať). Vyhláška tiež stanovuje, že zapojiť spotrebič do komína môže iba osoba oprávnená. No vyhláška nestanovuje, kto je oprávnený tieto osoby oprávniť. Vyhláška je verejne prístupná na internete. Naopak normy, hoci sú platné, musíte zakúpiť a vzťahujú sa na ne autorské práva. Celý systém predpisov tak možno prirovnať k povestnej hlave 22. Bežnému smrteľníkovi je nedostupný a nezrozumiteľný. Pokúsime sa niektoré detaily objasniť a vysvetliť.

Transportné spotrebiče sa predávajú ako piecky, peterky, krbové kachle, sporáky a pod. Ich spoločnou črtou je malý výkon a jednoduchá možnosť premiestniť ich či odpojiť/zapojiť ku komínu.

AKO VYHOVIEŤ PREDPISOM

… alebo aspoň logicky postupovať a nevy­horieť? To sa teraz pokúsime vysvetliť. Budeme citovať a rozoberieme niektoré časti vyhlášky.

ZOSTAVENIE DYMOVODU

Dymovod musí by zostavený a upevnený tak, aby sa náhodne a samovoľne neuvoľnil. Rúry, ktorých spoje nie sú zaistené, sa zasúvajú do seba aspoň na 0,4-násobok priemeru, minimálne však na 60 mm. Hĺbka zasunutia rúr, ktorých spoje nie sú zaistené, sa určí podľa technickej normy. (§ 18 ods. 3, pod odsekom sú citované STN EN 13842, STN EN 1020, tieto sa ale týkajú ohrievačov).
Tenkostenné rúry sú vyhotovené tak, že rúra je (by mala byť) na jednom konci užšia a zasunutie je bezproblémové. Niekedy však rúra nepasuje a nejde ani z jedného konca. Všakovaké ohýbanie, nastrihávanie a natĺkanie je nevhodné, lebo pokrútené konce plechov znemožňujú istenie, na prekážke sa rýchlo usádzajú sadze, tepelná rozťažnosť urobí tiež svoje. Počas kúrenia sa postupne rúry začnú rozťahovať, krútia sa, sústava sa samovoľne rozpadne. Preto treba rúry do seba náležite zasunúť. Ak to nejde, vyhotovíme jednoduchú manžetu. Hrubostenné rúry sa zväčša zasúvajú do seba len na cca 50 mm. Zaistíme ich preto vždy trhacím nitom alebo skrutkou s maticou.

ZUŽITKOVANIE TEPLA V DYMOVODE

Dymovod pripojený ku komínu s prirodzeným komínovým ťahom musí by pripojený najbližším smerom so stúpaním najmenej 10 % v smere prúdenia spalín (§ 18 ods. 4).
Dymovodné rúry vydávajú ešte zužitkovateľné teplo. Pri prevádzke sa zahrejú aj na 250 °C. Bolo by škoda toto teplo púšťať do komína. Do kvalitného komína stačí dostať spaliny so vstupnou teplotou asi 110 °C. Pri tejto teplote sa nezrazí (nekondenzuje) vlhkosť a komín nedechtuje, nevyteká z neho „močka“. Výrobcovia spotrebičov toto neriešia a uvedená výstupná teplota spalín na konci spotrebiča je aj 250 °C. Máme tak k dispozícii ešte 130 °C, ktoré možno zužitkovať. V tepelnom výkone je to neraz aj 1 kW. Urobíme tak dodatkovým výmenníkom alebo predĺžením dymovodu. Niekedy nás aj dispozícia domu núti osadiť pec a montovať dlhší dymovod. Striktné dodržanie vyhlášky by viedlo k neestetickým alebo „teplom mrhajúcim riešeniam“. Stúpanie spalín v rúre smerom hore minimálne 10 % je logické. Pri rozkurovaní spotrebiča nemajú chladnejšie spaliny dostatočnú energiu na to, aby vytlačili studenší stĺpec vzduchu v komíne. Na druhej strane – v zateplenom dome a zateplenom komíne už skoro vôbec nevzniká efekt studeného ranného komína. Táto požiadavka stráca na aktuálnosti. Komíny a spotrebiče sa v zateplených a pasívnych domoch správajú inak, ako sme boli zvyknutí v budovách staršieho energetického štandardu.

ZBYTOČNÉ VŔTANIE DO KOMÍNA

Dôvodom na dlhší dymovod je aj hotový komín. Pri zadovážení si malého spotrebiča komín už zvyčajne stojí. Ešte počas stavby sa zvykne montovať sopúch, odbočka do komína, vo výške asi 180 cm. Stále sa však uvažuje s veľkovýkonným masívnym spotrebičom. V kachliarskej praxi, ktorú dlhé roky vykonávam, je pomerne nové, že po dokonalom zateplení domu búrame mohutné obstavby vložiek aj veľké stavané pece a nahrádzame ich malými pieckami. Malá piecka má výšku iba asi meter. Ak by mal byť dymovod „normálny“, bolo by potrebné zhotoviť na komíne nový sopúch. Do moderného tzv. systémového komína nie je jednoduché navŕtať dieru a zapojiť spotrebič. Je to možné, ale veľmi komplikované. Obvyklé a oveľa jednoduchšie je prispôsobiť sa dymovodom danému stavu. Pri zámene spotrebiča nie je reálne urobiť z komína „ementál“.

ZATEPLENIE DYMOVODU

Dymovod z rúr, ktorý je dlhší ako 2 000 mm, musí by pevne zakotvený. Ak je dymovod dlhší ako 3 000 mm, jeho tepelný odpor je najmenej taký ako tepelný odpor plášťa komína, na ktorý sa tento dymovod pripája (§ 18 ods. 5).
Ukotvenie dymovodu od malého spotre­biča je jasné. Malá piecka je ľahká, dá sa do nej drgnúť. Ukotvenie možno riešiť objímkami do steny, podobne ako sa upevňujú vodovodné potrubia, a tiež ukotvením o komínové teleso aj vzájomne o seba. Vyhláška nedefinuje, akej sile majú odolať kotvy. Spoliehame sa len na logiku. Horšie je to s tepelným odporom. Aby ho dymovod dosiahol, musí byť zateplený, čo ho robí prakticky nehybným. A tu je problém. Treba mať na zreteli, že sústavu potrebujeme z času na čas vyniesť von, vyklepať a vyčistiť kefami. Vykonávať tieto práce v interiéri by bola hotová domáca katastrofa. Na rozdiel od krbových vložiek i stavaných pecí sa kovové rúry malých spotrebičov zanášajú sadzami intenzívnejšie. Zateplenie veľkej dĺžky nad 3 m dymovodu je potrebné, aby neprišlo ku kondenzácii spalín. To je dané predpisom, ktorý má logiku. Riešením by bolo, keby sa určil na dymovode bod, kde by mohla nastať kondenzácia a zateplenie dymovodu by sa začalo až od tohto bodu s určitou rezervou. Jeho poloha sa však nedá jednoznačne určiť. A tak máme predpis, ktorý nás chráni a zároveň nám uberá teplo. Tu si vyberme radšej menej tepla, ale zato zdravie a život.

ČISTENIE A PREVÁDZKA

Komín a dymovod musia by vyhotovené tak, aby sa v nich mohla vykonávať kontrola a čistenie (§ 14 ods. 3).
Sadze vznikajú, usádzajú sa a doslova rastú v koláčovitých i hubovitých útvaroch. Čím je sadzí viac, tým rýchlejšie a intenzívnejšie sa usádzajú. Počiatočné bafkanie piecky sa o pár dní môže zmeniť na „pecový infarkt“. Množstvo sadzí narastie tak prudko, že sa náhle upchá dymovod. Inokedy sa sadze môžu uvoľniť a spadnú do tzv. obratísk. „Pecový infarkt“ môže skončiť otravou bývajúcich. Zmontovať rúry dymovodu „na fest“ a bez čistiacich otvorov je prvý krok k tejto pecovej samovražde. Celá zostava by mala byť jednoducho demontovateľná na dielce, ktoré môžeme čistiť. Jedno čistenie by malo byť pred vykurovacou sezónou a raz až dvakrát počas sezóny, podľa kvality paliva a iných okolností. Napríklad časté kúrenie v podchladenej miestnosti, dielni a pod. vyprodukuje viac sadzí ako v temperovaných priestoroch, kde sa kúri stále, napr. v byte, kde stačí čistiť menej.

VÝBER DYMOVODNÉHO POTRUBIA

Na pripojenie spotrebiča ku komínu používame dymovodné rúry. Dodávajú sa tzv. tenkostenné, s hrúbkou 0,5 mm a priemerom od 100 do 150 mm, ďalej hrubostenné (1,5 a 2 mm, priemer 120 – 250 mm), antikorové (0,5 až 0,6 mm, priemer 80 do 350 mm). Veľké alebo naopak malé priemery sú tiež v predaji, ale na zvláštnu objednávku, nie vždy sú na sklade. Ponuku nájdeme aj pod názvom „dymovina“ aj v zásielkových internetových obchodoch. V ponuke je množstvo kolien, redukcií, priechodiek. Žiaľ, jednotliví výrobcovia sa dodnes vzájomne nedohodli, a tak nie je možné rúry rôznych výrobcov navzájom kombinovať. Prax sa ťažko skĺbi s predpismi a ak sa to aj podarí, riešenie je nevzhľadné alebo sa zníži účinnosť spotre­biča. V odborných kachliarskych obchodoch nájdeme obvykle veľký sortiment rúr a iných komponentov. Vždy si najprv odmeriame situáciu a až s náčrtom a rozmermi kupujeme. Ak nie sú komponenty od rovnakého výrobcu, zostavujeme ich priamo na predajni. Internetový obchod je síce lacnejší, lebo ochota predavačov v odbornom obchode stojí pár eur navyše, no kamenný obchod ušetrí čas a nervy.
Pokiaľ vzniknú pochybnosti, odporúčame konzultáciu s kachliarom aj kominárom.

Čo je to, keď sa povie…

Odborne tepelný spotrebič, ľudovo pec, je prístroj zapojený do komínového prieduchu pomocou dymovodu a zaústený v sopúchu. Dym, odborne spaliny vyprodukované horením postupujú od ohniska v peci až do komína a odtiaľ do vonkajšieho priestoru. Trasa, ktorou spaliny postupujú, sa nazýva spalinová cesta. 

Najkratšia spalinová cesta

Podľa vyhlášky má byť spalinová cesta čo najkratšia. Piecku by sme teda mali zapojiť šikmou rúrou do komína alebo sa vybúrať do komína čo najkratšou cestou. Jedno riešenie považujeme za neestetické a druhé nie je reálne vyhotoviť. Okrem toho nie každý spotrebič sa odporúča napojiť čo najkratšie. Do komína sa dostanú zbytočne horúce spaliny. Vykúrime tým komín, ale nie miestnosť.

Spotrebič s bezpečným stojatým výmenníkom

Veľký výmenník tepla sa používa pri výkonnejších spotrebičoch. Dodáva sa napríklad ako doplnok krbových vložiek. Upravený typ by bolo možné napojiť aj k malému spotrebiču. V každom prípade má byť a aj je vybavený čistiacim otvorom a priamoťažnou zakurovacou klapkou. Sadze sa usádzajú v dolnej časti výmenníka, no tu je vytvorená dostatočná priestorová rezerva na voľnú spalinovú cestu. Pri náležitom čistení je nebezpečenstvo upchatia minimálne. Vzniká len problém s výkladom vyhlášky, lebo nie je jasné, či je výmenník súčasťou spotrebiča a spolu tvoria jeden celok alebo ide o svojvoľné predĺženie dymovodu, ktoré by bolo v rozpore s vyhláškou. Logické riešenie je jednoduché – ak nedochádza ku kondenzácii vo výmenníku ani v komíne a ak je zabezpečený náležitý ťah komína a výmenník je čistiteľný aj kontrolovateľný, zostava je bezpečná. Výrobcovia to neriešia, to len platná vyhláška má krivé paragrafy. 

Nebezpečné predĺženie dymovodu

V snahe navýšiť výkon spotrebiča bol dymovod neodborne predĺžený do takejto formy. Vznikajúce sadze môžu spadnúť zo zvislej rúry nazad do spotrebiča, odkiaľ ich pohodlne vyberieme alebo zhoria. V komíne padajú na jeho dno, odkiaľ sa vyberú pomocou vymetacích dvierok. Ale v rúre tvaru U spadnú dolu a dymovod upchajú. Takéto riešenie je životu nebezpečné. Používame výmenník napojený na jednu zvislú rúru dymovodu. 

Text, foto a kresby: Ing. arch. Vladimír Institoris, PhD. v spolupráci s firmou Krbex
Zdroj: časopis Urob si sám 11/2015, JAGA GROUP, s.r.o.