Montáž radiátora

Najrozšírenejším spôsobom vykurovania miestností je vykurovanie pomocou vykurovacích telies. V súčasnosti sa na trhu stretneme najčastejšie so štyrmi typmi radiátorov – oceľovými rebríkovými, oceľovými panelovými, hliníkovými alebo bimetalovými a liatinovými. Okrem toho existujú aj iné typy, väčšinou sú však netypické dizajnové, ich predaj sa však ráta skôr na jednotlivé kusy ako na tisícové série.

Galéria

Spôsoby zapájania
Pripojenie radiátorov na vykurovací systém a rozvod vykurovacej vody sa v dnešnej dobe rieši najmä nízkoobjemovými potrubnými rozvodmi. Najčastejšie používané sú rozvody z medi alebo vrstveného plastu (PEX-AL-PEX). Z ekonomických dôvodov sa aj dnes ešte využívajú aj rozvody oceľové alebo plastové. Pri voľbe materiálu rozvodu je potrebné zvážiť nielen všetky komponenty zapojené do vykurovacieho systému, ale aj tlakové pomery v systéme (závislé napr. aj od počtu podlaží), druh teplonosného média a požadovaný spôsob zapojenia celej sústavy.

Pri novostavbách rodinných domov, resp. pri rekonštrukciách, ale aj v bytových domoch sa používa nútený obeh vykurovacieho média pomocou obehového čerpadla, takže s rozvodmi s priemerom 5/4 „alebo dokonca 2“ sa už nestretávame. Na zníženiu obsahu vody v potrubných rozvodoch (nevyužívajú sa na odovzdávanie tepla do obytného priestoru) sa používajú rozvody s malým priemermi DN15, DN20 a pod., a to väčšinou z medi. Všetky rozvody s malými priemermi musia byť dobre tepelne zaizolované na zamedzenie strát pri doprave teplonosného média. Je ním spravidla voda, často doplnená o inhibítory korózie, prípadne nemrznúca zmes (najmä do sezónne vykurovaných objektov). Radiátory možno využiť aj v systémoch s kombináciou tepelných zdrojov, napríklad kotla v spolupráci s niektorým z moderných zdrojov tepla (splynovací, resp. pyrolýzny kotol, solárny systém, tepelné čerpadlá). Pri týchto systémoch sa teplo zo zdroja neodoberá priamo, ale využívajú sa akumulačné nádoby – výmenníky tepla, ktoré absorbujú a akumulujú nárazovo dodávané teplo z jednotlivých zdrojov a plynule ho odovzdávajú do rozvodu.
–>
Rozmery radiátora
Pri určovaní veľkosti radiátorov a ich počtu vychádzame z projektu. Projektant vypočíta tepelnú stratu každej miestnosti a na základe toho stanoví veľkosť vykurovacej plochy. Zo skúsenosti – odhadom – avšak nepresne to dokáže aj montážna firma.

Vyhrievacie telesá sú situované pod oknom a ich rozmer (pri rešpektovaní požadovaného výkonu) sa vyberá podľa rozmeru okenného otvoru. Približne 15 cm (minimálne však 5 cm) voľného priestoru necháme medzi podlahou a spodným okrajom vykurovacieho telesa, 5 cm medzi stenou a zadným okrajom radiátora a 10 cm (najmenej 5 cm) medzi parapetom a horným okrajom radiátora. Výnimkou je situovanie radiátorov v kúpeľniach a predsieňach – tu sa využívajú vysoké, úzke a ploché vyhrievacie telesá zaberajúce čo najmenej miesta.

Montáž radiátorov
Väčšinou nie je náročná a spočíva v upevnení radiátora na jeho mieste a v pripojení k potrubiam. Pred upevnením treba na radiátor namontovať záslepky, odvzdušňovacie zátky a ventily. Montáž vykurovacieho telesa je vhodné zveriť odbornej kúrenárskej firme nielen z dôvodu záruky, ale aj pre skúsenosti a bezproblémovú realizáciu.

Štandardne sa radiátory vešajú na stenu pomocou rôznych typov konzol skrutkovaných na stenu rozperkami a skrutkami. V prípade nedostatočne únosných stien, najmä pri liatinových radiátoroch alebo ak chceme inštalovať radiátor do voľného priestoru, môžeme využiť najrôznejšie typy podstavných montážnych súprav (nôžok). Typ a počet konzol závisí od veľkosti vykurovacieho telesa a býva uvedený v návode na inštaláciu. Návod je súčasťou dodávky radiátorov aj montážnych konzol. Niektoré radiátory majú vlastné nôžky ako súčasť svojej konštrukcie.

Pri vlastnej montáži radiátora je okrem uvedených pravidiel situovania vykurovacích telies pri okenných otvoroch nutné dodržať aj priečny sklon radiátora (približne 1 °) smerom od odvzdušňovacieho ventilu nadol. Inak by nebolo možné radiátory riadne naplniť vykurovacím médiom a dôkladne odvzdušniť.
Na pripojenie k potrubiam sa používajú priame alebo rohové závitové spojky (nesprávne šróbenia). Dotiahnutím matice na spojke priskrutkujeme radiátor k potrubiu. Na utesnenie závitových spojok je výhodné použiť moderné vláknové materiály. Na rozdiel od teflónu je možné spätné otáčanie matice závitovej spojky pri inštalácii a na rozdiel od konope nedochádza k stlačeniu tesniaceho materiálu a tlakovému namáhaniu skrutkového spojenia.

Text: Ing. Robert Juřeník
Foto a kresby: autor, Jaga NV, Henkel, Korad, Ravak, Viadrus, ŽDB Bohumín
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur