Ako sa starať o kozubovú vložku

ako sa starat o kozubovu vlozku

Aj kozubové vložky starnú. Morálne i fyzicky. Spotrebič na tuhé palivo, či už stavaná pec, sporák, alebo kozubová vložka, vydrží bez údržby asi 5 – 10 vykurovacích sezón. Pri správnej údržbe a obnove niektorých častí oveľa dlhšie.

Únava a starnutie

Postupom času sa poškodzuje výmurovka, starnú liatinové časti, unavia sa zvary plechových vložiek. Únava materiálu sa neprejaví okamžite. Neprejaví sa hneď, ale až keď už je neskoro. Údržbe kozubovej vložky preto treba venovať náležitú pozornosť. Začíname sa ňou zaoberať veľmi vážne asi po troch až piatich vykurovacích sezónach.

Niektoré vložky sa dodávajú aj s čistiacimi pomôckami.

Obhliadky a údržba

Údržbu a základnú diagnózu kozubovej vložky zvládne aj zdatný domáci majster. Treba sledovať jednotlivé časti či dielce vložky alebo vykurovacieho systému. Až keď zistíme závažnejšie poškodenie, voláme odborníka, ktorý iste ocení, ak mu presne opíšeme typ poruchy, aby sa mohol na úkon pripraviť. Ušetrí sa tým čas aj peniaze. Návšteva majstra stojí aj 120 € len za prehliadku, nie za opravu.

Fyzické opotrebovanie
Oheň, spaliny a dym sú agresívne. Dokážu za 2 až 4 roky poškodiť či úplné zničiť šamotovú výmurovku vložky, izolačné obklady ohniska i liatinové ochranné bloky, poškodiť zvary plechových vložiek a pod. Reč je teda o životnosti spotrebiča.



Škrtiaca klapka je jednou z najnamáhanejších častí vložky. Kontrolujeme mechanické časti a poklopom zistíme, či je celistvá.


Obstavba

Na možnosti údržby treba myslieť už pri stavbe teplovzdušného kozuba. Obstavba vložky by mala byť riešená tak, aby sme mohli kontrolovať a čistiť plášť vložky, kontrolovať stav spojenia dymovodu s komínom a stav tepelných izolácií. V prípade vložiek s teplovodným tepelným výmenníkom treba zabezpečiť prístup k pripojeniam, resp. ventilom ohrevu vody.

Plášť vložky

Liatinové alebo oceľové (plechové) plášte podliehajú únave materiálu a môžu mať aj skryté chyby, napr. bublinky v liatine či zvaroch. Zvary môžu prasknúť, teplotou sa zasa odtrhnú úchyty skrutiek, rôzne čapy a drážky liatinových dielcov. Tesniace materiály v dilatačných spojoch starnú, drobia sa alebo sa doslovne vymrvia pohybom častí.

Hlavné časti kozubovej vložky, ktoré kontrolujeme pri údržbe
1 – zaústenie do komína – pružnosť a tesnosť
2 – sopúchová rúra – čistota a priechodnosť
3 – škrtiaca klapka – funkčnosť a pevnosť
4 – vložka – zvary, úchytky, spojovacie prvky plášťa
5 – deflektor – pevnosť, celistvosť, vyberateľnosť
6 – uchytávacie prvky výstelky ohniska
7 – výstelka ohniska – celistvosť
8 – výstelka dna ohniska
9 – mechanika prívodu a priechodnosť exteriérového vzduchu
10 – kanáliky oplachu skla – priechodnosť
11 –rošt – celistvosť a kvalita
12 – uchytenie skla
13 – tesnenie dverí
14 – povrch vložky – čistota

Kontrola zvarov
Nedá sa vykonať laicky, a nieto ešte v ohrevnej komore, kde ledva dovidieť. Zvary a všetky kovové časti možno kontrolovať poklepom ľahkým kladivkom do 75 gramov – vtedy jasne počuť, či konštrukcia znie, alebo hrkoce. To, čo už je takzvane načaté sa aj pri ľahučkom poklepaní odlomí. Takúto vložku je už bezpodmienečne nutné vyradiť z prevádzky. Zváranie, nitovanie a podobné úpravy už unavených materiálov neprinesú želaný efekt.

Revízny otvor
Samozrejmá je možnosť čistenia tzv. spalinovej cesty. Znamená to, že pri čistení komína možno vyčistiť aj spojovací kus dymovodu s komínom. Ak sa to nedá, obstavbu je nevyhnutné otvoriť a zhotoviť revízny otvor.

Historické a cenné
Starožitné kozubové vložky sa ešte oplatí opraviť, aj keď sú vážne poškodené. Vložku možno opatrne spevniť skrutkami a príložkami. Skrutkovaný spoj je výhodnejší, lebo pri zváraní sa vzhľadom na teplotu poškodia – vyžíhajú už aj tak poškodené kusy a prasklina sa objaví vedľa. Problematika je však oveľa širšia a patrí do rúk odborníkov.

Výstelka ohniska

Ohniská vložiek by mali byť vyložené šamotom, tepelneizolačnými doskami alebo odnímateľnými liatinovými kusmi. Tieto časti majú najkratšiu životnosť a treba ich meniť.

Šamotová výmurovka ohniska
Zostarnutá vyhorená šamotová vymurovka je drobivá, láme sa. Niekedy sú jednotlivé kusy zlomené, rozpadnuté, ale ešte držia zakliesnené o zvyšok výmurovky. Práce so šamotom sa netreba obávať, zvládne ju každý, kto sa nebojí uhlovej brúsky.

Upozornenie !
Pozor, výmurovka pracuje, teda rozťahuje sa v teple inak ako kovové časti plášťa vložky. Preto nesmieme tehly či kusy do plášťa vložky nasilu vtláčať.

V kachliarskych i stavebných obchodoch je dostatok šamotov, tmelov a lepidiel.



Mnohé typy vložiek majú vlastné atypické rošty. Ako náhradný diel však nie sú vždy k dispozícii. Ak ich nahrádzame typizovaným roštom, dbáme na dodržanie veľkosti plochy privádzajúcej vzduch do ohniska. –>

Uloženie s medzerami
Medzi tehlami a kovovým plášťom vložky má byť vzduchová medzera, najmä na bočných stranách. Na vytvorenie medzery sa vo výrobe aplikuje minerálna vata určená na použitie pri vysokých teplotách. Pri malej oprave použijeme vlnitú lepenku, ktorá po čase vyhorí.

Zámkové tehly
Väčšina vložiek má výmurovku urobenú takzvane na sucho. Tehly sú do seba rôzne povkladané a môžu sa rozťahovať podľa teploty individuálne. Používajú sa na to rôzne zámkové tehly s žliabkami, drážkami a perami a pod. Ak nie je k dispozícii tzv. zámková tehla, tmelíme, resp. lepíme prvky len miestami, aby nevznikol monolitický zlepený kus.
 
Nebezpečné vykurovanie

V poškodenej kozubovej vložke možno kúriť ešte nejaký čas, zväčša jednu až dve sezóny. Prejaví sa to iba vyššou spotrebou paliva a občasným zápachom v miestnosti. Deštrukcia či kolaps je náhly a môže spôsobiť požiar alebo únik spalín do obytného priestoru a tak zapríčiniť dokonca aj smrť užívateľov.

Rošt

Rošt je najviac namáhaný diel vložky, ako aj každého ohniska. Niekedy vydrží iba dve až tri sezóny. Preto vždy musíme mať v zásobe rezervný rošt. Najlepšie urobíme, ak si spolu s vložkou hneď doobjednáme aj ten rezervný. Rošt musí byť celistvý a nepoprehýbaný. Nesmie byť ani prasknutý, polámaný či poskladaný z viacerých častí. Prevádzkovať vložku s poškodeným roštom je nebezpečné.

Veľkosť roštu
Je stanovená tak, aby pri sa horení dostávalo optimálne množstvo vzduchu do ohniska. Ak je rošt väčší alebo z neho časť chýba, dostáva sa do ohniska veľa vzduchu, palivo horí intenzívne, neúsporne a s vysokou teplotou, ktorá môže poškodiť pec aj komín.

Výmena
Ak sa už nedá zohnať pôvodný rošt, najmä do starších vložiek, treba vymeniť celú dnovú výstelku ohniska a uložiť nový. Vždy sa snažíme použiť pôvodnú plech roštu. Do plochy roštu zarátame len čistú plochu privádzajúcu vzduch.

1
2

3

4


1 V tejto kozubovej vložke sa kúrilo aj po značnej deštrukcii výmurovky. Na snímke jasne vidieť vyžíhanú – teplom poškodenú zadnú stenu. Dlhodobé používanie vložky s poškodenou výstelkou môže zapríčiniť prehorenie kovového plášťa, únik spalín do obytného priestoru, dokonca aj smrť.

2 Zvyšok šamotovej výmurovky s pripečenými zvyškami paliva. Vznikajú nesprávnym používaním palív a zlou obsluhou pecí. Spekance obmedzujú prenos tepla, materiál popraská a je neestetický. Možno ich krátkodobo odstrániť sekáčikom, no je to naozaj iba provizórna úprava. Výstelku (výmurovku) treba vymeniť čím skôr.

3 Opotrebovaná výmurovka ohniska sa drobí, vylamuje, má veľké škáry. Len málo chýba k jej deštrukcii. Provizórna oprava je možná, no vydrží iba jednu-dve vykurovacie sezóny. Výmena je nevyhnutná.

4 Ohnisko kozubovej vložky vyložené novými šamotovými plátkami

Napojenie na komín

Napojenie na komín musí byť pružné a tesné. Zvyčajne sa robí pomocou tesniacej šnúry navinutej na rúre ústiacej do komína. Tesniaca šnúra sa môže časom uvoľniť, začne sa odmotávať a jeden koniec môže visieť na dymovode. Tu sa naň zachytia sadze a postupne vzniká hruda sadzí priamo v spalinovej ceste. Preto kontrolujeme pohľadom zvonku a štetkou priechodnosť pripojenia na komín. Na novších konštrukciách vyrobených po roku 2005 sa už používajú tzv. zdery, ktoré nedovolia, aby sa tesniaca šnúra zvliekla.

Staršie spojenia
Vložka sa ku komínu pripevňovala murárskou technológiou – napevno. V tomto prípade treba vymeniť pevné spojenie za pružné, aj keď sa zdá, že je v poriadku. Pri preventívnej prehliadke zistíme stav tesnenia a zvážime prípadnú výmenu koncových kusov za bezpečnejšie.


Teplovzdušný systém

Zväčša nie je poruchový, ale usádza sa v ňom prach. Čistenie je problematické. Prach síce nie je škodlivý, ale pre osoby trpiace na alergiu obťažujúci. Prachové filtre zasa brzdia tok vzduchu, preto ich treba vysávať. Snažíme sa povysávať vysávačom aj vnútro rúr, samozrejme, ak je to možné.

Dvierka a sklo

Dvierka vložiek sú vybavené sklom, pričom ako tesnenie obvykle slúži šnúra. Aj sklo je uložené v lôžkach z tesniacich povrazcov alebo prúžkov plochej tesniacej vaty a znútra býva prichytené príložkami, rámikmi a podobne. Teplom aj pohybom dvierok sa môže tesnenie dverí i lôžok uvoľniť.

Oplach skla
Novšie vložky majú vzduch do ohniska privedený tak, že prúdi okolo skla, ktoré sa menej znečisťuje od sadzí (tzv. oplach skla). Systém prívodu vzduchu by mal byť demontovateľný. Vysajeme ho vysávačom so zúženou sacou hubicou.

Sklo v rámoch vložky je uchytené príchytkou a oddelené povrazcom. Kontrolujeme pripevnenie skla, či je medzi sklom a príchytkou tesniaci materiál. Ak by sa sklo dotýkalo kovu na oboch stranách, môže sa nebezpečne prehriať, dokonca až prasknúť. Sklo má byť uchytené pevne, tesne, ale nie veľkou silou, aby sa mohlo rozťahovať vplyvom tepla. Kovy sa rozťahujú inak ako sklo a vznikajú pnutia. Najväčšie riziko je pri oblých sklách. Sklo je vhodné občas vybrať, povrazce povysávať. Drobný popolček padá medzi sklo a tesnenie. Dilatačnými pohybmi sa doslovne nasáva do škáročky medzi sklom a povrazcom. Dokáže ju tak utesniť, že sklo stratí možnosť pohybu, vznikne jeden pevný celok s rámom dvierok a sklo pukne.
Na jednoduchších vložkách je sklo uchytené iba príložkami. Môže sa z nich uvoľniť izolačná podložka, niekedy sa vplyvom tepla stratí pružnosť plechu. Príložky a utesnenie treba pravidelne kontrolovať. Preventívne treba hýbať skrutkami v závite, aby sa nezapiekli. Skrutky a iné pohyblivé časti sa odporúča mazať grafitovým práškom (grafitovým sprejom na zámky alebo nastrúhame tuhu z ceruzky).

Deflektor

V hornej časti vložky je uložený deflektor. Odráža teplo nazad do ohniska, brzdí plamene i horenie, pomáha úspornému a účinnému spaľovaniu. Oheň horí pomaly, teplo neunikne hore komínom. Deflektor v novších typoch vložiek, asi po roku 2005, je vyberací alebo otočný. Treba skontrolovať jeho celistvosť a aj to, či sa dá vybrať. Deflektory môžu byť z kovu alebo z izolačných materiálov. Kovové sa neraz ohnú, liatinové zase praskajú a deflektory z nových materiálov sa môžu vydrobiť. Poškodený deflektor musíme vymeniť za nový – provizórne opravy rozhodne nie sú namieste. Ak sa už nedá zadovážiť pôvodný typ deflektora, vyhotovíme ho z izolačných dosák.

Vložka bez deflektora
Prevádzkovať vložku bez deflektora je síce možné, ale neekonomické, ba až nebezpečné. Komínové napojenie sa totiž môže nekontrolovane prehriať, rúra sa môže odtrhnúť alebo môže prasknúť šamotová vložka.

Text: Ing. Vladimír Institoris, PhD.
Foto a kresby: autor v spolupráci s firmou Krbex
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. liatinova vloyka ma netesny spoj v telese. je potrebne vlozku rozobrat alebo sa to da aj bez demontaze?

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.