Aj vás trápia holuby na balkóne? Odborník radí, čo na ne naozaj platí

Problém mestských holubov a ich hniezdenie v ľudských obydliach je potrebné riešiť komplexne. Účinným spôsobom znižovania populácie holubov sú napríklad mestské holubníky. Aké možnosti majú bežní ľudia a ktoré z nich sú účinné? O tom sme sa porozprávali s Mgr. Jánom Gúghom, PhD.

Galéria

Holuby na Slovensku

Aké druhy holubov žijú na Slovensku?

Na Slovensku sa prirodzene vyskytujú dva druhy holubov: holub plúžik (Columba oenas) a holub hrivnák (Columba palubmus). V urbanizovanom prostredí je bežný aj holub domáci, ktorého ferálne (zdivené, voľne žijúce) mestské populácie nazývame aj mestskými holubmi (Columba livia f. domestica).

Ktoré z nich žijú v blízkosti ľudských obydlí?

Urbanizovanú kultúrnu krajinu čoraz viac kolonizuje holub hrivnák. Proces jeho synantropizácie sledujeme už niekoľko desaťročí a za posledné roky sa stal početným vo všetkých sídlach na Slovensku. V niektorých krajinách sa v blízkosti človeka celoročne vyskytujú a hniezdia aj holuby plúžiky. U nás je tento druh zatiaľ bežný v lesnom prostredí. V blízkosti ľudí žijú, samozrejme, aj zdivené ferálne holuby, ktorých populácie sa vytvorili z holubov domácich, ktoré unikli z chovov.

Ktoré z týchto druhov sú chránené?

Zákonom chránené sú druhy holub plúžik a holub hrivnák. Mestské holuby nie sú zákonom chránené, týka sa ich však Trestný zákon, ktorý definuje pojem týranie zvierat a nehumánne zaobchádzanie so živočíchmi. Keďže ide o živé tvory, zaobchádzanie s nimi musí byť adekvátne a v žiadnom prípade nesmie dochádzať ani k týraniu nechránených živočíchov. Za zmienku stojí aj morálny aspekt.

Prečo vymenili tieto druhy holubov život vo voľnej prírode za život v mestách?

Spomedzi uvedených troch druhov holubov môžeme v tejto súvislosti u nás hovoriť o výraznej zmene hniezdneho prostredia a prechodu z kultúrnej poľnohospodárskej a lesnej krajiny na vyslovene urbanizované prostredie pri holubovi hrivnákovi. Holub plúžik hniezdi v lesoch a zimuje vo voľnej poľnohospodárskej krajine na nížinách. Mestské holuby sú potomkami domácich holubov, čiže pre nich je mestské, vidiecke prostredie a blízkosť človeka historicky prirodzená. Holub hrivnák však postupne kolonizuje urbanizovanú krajinu a stáva sa početným hniezdiacim a dokonca aj zimujúcim druhom našich sídiel. To, prečo sa to deje, má viacero vysvetlení a hypotéz.

1. Zmena pôvodného prostredia, najmä kultúrnej poľnohospodárskej krajiny, v ktorej došlo za posledné desaťročia k zániku mozaikovitej poľnohospodárskej krajiny, kde si dokážu holuby hrivnáky nájsť dostatok potravy. Súvisí to najmä s veľkoplošnými a miestami až priemyselnými formami poľnohospodárstva, ktoré je typické pestovaním rozsiahlych monokultúr plodín. Takéto územia sú v dôsledku intenzívneho hospodárenia chudobné na potravné možnosti nielen pre holuby hrivnáky. Zanikajú lúky a pasienky. V nížinatej krajine chýba extenzívne pasenie a miesta, ktoré aj nie sú využívané na poľnohospodársku činnosť, výrazne zarastajú, čo tiež nie je vyhovujúci stav. Naopak, v mestskom prostredí je stále dostatok zelených plôch, trávnikov, parkov a záhrad, kde si holuby dokážu vyhľadávať dostupnú potravu.
2. Menej predátorov a bezpečnejšie prostredie na hniezdenie, výchovu mláďat.
3. Nižší tlak zo strany človeka, paradoxne, aj napriek prítomnosti ľudí, avšak bez výkonu poľovníctva v urbanizovanej krajine.
4. Viac hniezdnych príležitostí na vzrastlých stromoch v parkoch, záhradách a inej stromovej vegetácii, prípadne aj na technických prvkoch na budovách.

Antipatia k holubom

Mnoho z nich hniezdi dokonca priamo na balkónoch ľudí, pre čo nemajú všetci pochopenie. Čo je hlavnou príčinou tejto antipatie k holubom?

Na balkónoch väčšinou hniezdia mestské holuby, ktoré si na rozdiel od holuba hrivnáka nestavajú hniezda na stromoch vôbec, ale svojím hniezdením sa podobajú skôr na svojho predka holuba skalného, ktorý si príznačne staval hniezda pred domestifikáciou na skalných útvaroch a bralách. Mestské, resp. ferálne holuby si stavajú hniezda na balkónoch, pod mostmi, v podkroviach domov so sedlovou strechou a v zásade všade tam, kam sa dostanú a nájdu krytú rímsu alebo výklenok, kde si vedia postaviť svoje hniezdo. Antipatie asi spočívajú v tom, že holuby na rozdiel od iných vtáčích druhov (napríklad mnohých spevavcov) neodnášajú trus mláďat, ktorý sa hromadí okolo hniezda, a dokážu znečistiť svoje prostredie. K antipatiám prispieva určite aj také zľudovelé prirovnanie holubov k lietajúcim potkanom, čo si však holuby určite nezaslúžia.

Do akej miery sú opodstatnené obavy z možnej nákazy a aké choroby by mohli reálne prenášať?

Bežným kontaktom na ulici, alebo ak holuby zahniezdia v našej blízkosti, sa určite nenakazíme žiadnou chorobou a netreba sa ničoho obávať. Ohrození sú skôr chovatelia holubov alebo osoby pracujúce na miestach s vysokou a dlhodobou koncentráciou hniezdnych kolónií holubov na opustených podkroviach. Chorobou prenosnou z holubov na ľudí je ornitóza alebo tzv. psitakóza, ktorej pôvodcom je baktéria Chlamydophila psittaci. Holuby, podobne ako aj iné zvieratá, majú svoje ďalšie choroby, ktoré pre ľudí nie sú nebezpečné.

Aké ďalšie škody môžu holuby spôsobovať?

Trus holubov môže poškodiť povrch fasády budov alebo pamiatok. Sú známe aj menej bežné prípady, keď kŕdle holubov sadajúce na elektrické vedenia spôsobili skraty a výpadky prúdu.

Aká je v súčasnosti ich populácia, je nevyhnutné ju regulovať?

Veľkosť populácie záleží vždy od úživnosti prostredia, t. j. koľko holubov si na danej ploche nájde dostatok potravy, aby uživili seba a dokázali vychovať svoje mláďatá. V mestskom prostredí to často ovplyvňuje aj neporiadok a prítomnosť potravinového odpadu, ktorým sa holuby v mestách živia alebo sú často aj prikrmované, zväčša aj nevhodne pečivom a inými ľudskými potravinami. Lokálne sa tak môže koncentrovať viac holubov a citlivejší ľudia, ktorí sa nechajú strhnúť zbytočnými obavami, môžu mať požiadavky na ich reguláciu. Vždy však treba uprednostniť prevenciu a opatrenia, ktoré zamedzia vzniku veľkých kolónií, a to najmä: obmedziť prístup ku komunálnemu odpadu, neprikrmovať, zabezpečiť budovy v havarijnom stave, aby v ich podkroviach nevznikali hniezdne kolónie, prípadne používať technické zábrany proti zosadaniu holubov. Odchyt a eutanázia holubov, resp. ich prenášanie a vypúšťanie na iných lokalitách, je len mrhanie financiami. Odchytené holuby sú rýchle nahradené inými, ak sa neodstránia primárne príčiny ich prítomnosti.

Regulácia holubov

Aké sú humánne spôsoby na túto reguláciu?

Jedným z najefektívnejších riešení sú pri dôkladne vypracovanej koncepcii a systematickej práci mestské holubníky. Koncept mestských holubníkov funguje tak, že sa holuby pravidelne kŕmia, priestory sa dezinfikujú a ich vajíčka sa nahrádzajú umelými. Populácia postupne starne. Staré jedince uhynú, alebo ich ulovia dravé vtáky. Populácia sa začne znižovať napríklad na miestach, kde sú kultúrne historické pamiatky. Koncept mestských holubníkov funguje už vo Viedni aj v niektorých ďalších európskych mestách. Sú situované na strechách vysokých budov alebo v podkroviach.

Ako a kedy by mal bežný človek zasiahnuť, aby sa mu neuhniezdili na balkóne?

Najintenzívnejšia aktivita hniezdenia je na jar, avšak v mestskom prostredí a počas miernych zím môžu holuby hniezdiť počas celého roka. Ideálne je zamedziť zosadnutiu a prístupu na balkón/loggiu. Ak nemáme alebo nechceme balkón zaskliť alebo umiestniť iné zábrany proti príletu (žalúzie, vhodné siete a i.), skúsime vyložiť predmety, ktoré sa mechanicky pohybujú a holuby plašia, na takéto si však vtáky postupne zvyknú. Platí to aj na siluetu dravca či atrapu krkavca. Najúčinnejšie je bezpečne zamedziť ich príletu na balkón.

Aké obdobie je z tohto pohľadu najrizikovejšie?

Najrizikovejšie sú jarné a letné mesiace, ako som však už povedal, počas miernych zím môžu ferálne holuby hniezdiť celoročne, ak majú dostatok potravy.

Holubie hniezda

Čo ak sa už na balkóne zahniezdia, ako treba postupovať v tomto prípade?

Odporúčame odstrániť hniezdo a vydezinfikovať miesto čistiacimi prostriedkami s použitím bežných ochranných pomôcok v domácnosti. Treba to však stihnúť pred tým, ako holuby nakladú vajcia a vyliahnu sa holúbätá. Potom je už neskoro. Ostáva len počkať, kým mláďatá vyrastú a potom miesto vyčistiť. Vyhadzovať mláďatá do kontajnerov, ako sa to často robí, je nehumánne.

Aké sú ich ďalšie obľúbené miesta na hniezdenie, ktoré by mali ľudia v čase hniezdenia kontrolovať?

Hrantíky a kvetináče, väčšie vetracie otvory a prieduchy na stenách, rohy okien kryté strechou alebo rímsou a v zásade ľubovoľné časti budov, kde je dostatočne veľký krytý priestor na stavbu hniezda.

Aký je predpoklad, že sa holuby vrátia na to isté miesto aj ďalší rok?

Platí to všeobecne, že ak úspešne vychovajú na danom mieste mláďa, budú mať tendenciu sa na to miesto vracať opätovne.

Účinné a neúčinné metódy proti holubom

Ktoré z dostupných metód a prostriedkov sú naozaj účinné?

Bezpečne zamedziť príletu na balkón, t. j. spomínané zasklenie, inštalácia žalúzií, vhodných sieťok, ktoré nespôsobujú zamotávanie holubov, ale aj iných vtákov a netopierov.

Prečo napríklad hlasové odpudzovače nefungujú?

Na púšťanie výstražných hlasov iných vtákov alebo dravcov si holuby postupne zvyknú, keďže sa naučia, že za daným hlasom nepokračuje žiadne nebezpečenstvo. Podobne neúčinné sú siluety dravcov, umelé atrapy krkavcov, sov a iných predátorov holubov. Nebezpečné sú hroty, ktoré môžu spôsobiť zranenie, a to nielen holubom, ale aj iným chráneným druhom vtákov či netopierom, ktoré sa vyskytujú v blízkosti ľudských obydlí. Podobne nebezpečné sú nevhodné siete, do ktorých sa vtáky a netopiere môžu zamotať a uhynúť.

Zároveň by som chcel upozorniť na umiestňovanie otráv, prípadne látok spôsobujúcich sterilitu holubov. Ide o veľmi nebezpečný postup, ktorý ohrozuje aj chránené živočíchy (hrdličky, holuby hrivnáky). Jed môže v rámci potravinového reťazca zároveň ohroziť dravé vtáky, ktoré mestské holuby lovia, napríklad sokoly rárohy, sokoly sťahovavé alebo orly kráľovské. Otráveného holuba môže skonzumovať aj pes či mačka. Takéto extrémne riešenia sú, samozrejme, nelegálne a v žiadnom prípade nie sú prijateľné. Nebezpečné sú v konečnom dôsledku aj z hľadiska zdravia ľudí.

Text: Andrea Dingová v spolupráci s Mgr. Jánom Gúghom, PhD., mediálnym a projektovým manažérom SOS/BirdLife Slovensko
Foto: shutterstock.com, SOS/BirdLife Slovensko
Zdroj: Časopis Urob si sám