Aké mýty kolujú okolo vzduchotesnosti stavby a prečo je dôležité, aby boli domy vzduchotesné?

Ak chcete, aby bol dom energeticky hospodárny, je dôležité splniť viaceré kritériá. Jedným z nich je požadovaná vzduchotesnosť obálky domu. Prečo a ako ju dosiahnuť, nám prezradila architektka Zuzana Kierulfová, členka neziskovej organizáce ArTUR.

Galéria

Prečo je dôležité, aby boli stavby vzduchotesné?

Vzduchotesnosť je dôležitá preto, aby sa do domu alebo do konštrukcie obvodovej steny nedostávalo nekontrolované množstvo vzduchu. Nechceme to z niekoľkých dôvodov. Vietor v zime cez netesnosti vyfúka teplo z domu, takže musíte viac kúriť, čo je neekonomické. V zime je studený vánok v dome nepríjemný a môžeme aj prechladnúť. Navyše nechceme, aby sa do obvodovej obálky domu dostal vlhký vzduch, ktorý môže viesť ku kondenzácii vody v konštrukcii. Zároveň je potrebné spomenúť, že pri nekontrolovanej infiltrácii v zime sa môže vzduch v interiéri príliš vysušiť.

Keď to zhrnieme, obmedzenie vzduchovej priepustnosti – vzduchotesnosť môže prispieť ku komfortu a zdraviu, môže predĺžiť životnosť konštrukcie a pomôže ušetriť energiu a peniaze.

Popri vzduchotesnosti treba vždy zabezpečiť vetranie buď oknami, alebo vetracou jednotkou. Vetranie oknami v zime vyvolá značné tepelné straty v porovnaní s vetracou jednotkou, ktorá tepelné straty vetraním, naopak, zníži.

Ako veľmi môžu/by mali byť stavby vzduchotesné? Nemala by byť predsa len zachovaná určitá prirodzená infiltrácia vzduchu?

Prirodzenú infiltráciu vzduchu nevieme kontrolovať. Je to infiltrácia netesnými prepojeniami stavebných prvkov a môže spôsobiť všetky javy opísané vyššie, ktorým sa práve snažíme vyhnúť. Pre neodbornú verejnosť je niekedy ťažké rozumieť rozdielu medzi vzduchovou priepustnosťou a paropriepustnosťou.

Sú to dva odlišné javy: môžeme to pre predstavu prirovnať k oblečeniu z materiálu Goretex, ktorý nás chráni pred vetrom (vzduchotesnosť), ale prepustí pary, keď sa potíme (paropriepustnosť, resp. difúzna otvorenosť). Je veľmi vhodné, aby boli konštrukcie otvorené parám, teda paropriepustné.

Ako možno dosiahnuť, aby bola stavba vzduchotesná?

Za vzduchotesný povrch sa považuje súvislá omietka, monolitické hutné konštrukčné materiály ako betón, ubíjaná hlina, potery alebo pri drevostavbách to môže byť vzduchotesná (paropriepustná) membrána alebo aj OSB dosky, prelepené v spojoch vzduchotesnou páskou. Najťažšie je zvládnuť vzduchotesné prepojenie a zrealizovať inštaláciu tak, aby neporušila celistvosť vzduchotesnej obálky. Vzduchotesnosť sa vopred plánuje a vyznačuje sa aj v detailoch projektu.

Predstavte si napríklad stavbu z dierovanej tehly, do ktorej spravíte elektrickú zásuvku. Vzduchotesnosť pri murovanej stavbe zabezpečujete omietkou, ale na mieste zásuvky je prerušená. Môže tam vzniknúť netesnosť, ktorou sa vzduch pri podtlaku spôsobenom pri vetre dostane do celej konštrukcie. Vzduchotesnosť spojov pri inštaláciách, napojení konštrukcií/plôch stropov stien a podláh, okien a dverí treba zabezpečiť vzduchotesnými páskami, lepidlami alebo špeciálnymi prechodovými manžetami.

Sú tieto princípy použiteľné aj pri rekonštrukcii?

Áno, sú, ale kritérium nie je také prísne, lebo niekedy je veľmi náročné dodatočne vylepšiť vzduchotesnosť. Pri rekonštrukcii je preto pre pasívny štandard kritérium zmiernené. Povoľuje, aby sa nekontrolovane za hodinu vymenil maximálne dvojnásobok objemu vzduchu v dome, pri simulácii vetra (50 Pa).

Ako sa zisťuje/meria vzduchotesnosť stavby?

Jediný energetický štandard, ktorý sa skutočne zaoberá vzduchotesnosťou a zohľadňuje ju aj vo výpočtoch je pasívny štandard. Kritérium povolenej vzduchotesnosti je číslo 0,6 za hodinu, čo znamená, že pri vetre 50 Pa (simulácia tlakovej záťaže, ktorá vzniká pri pôsobení vetra s rýchlosťou asi 10 m/s) sa nekontrolovane vymení viac ako polovica objemu vzduchu v dome. To, či je dom takto naozaj postavený, sa pri pasívnych domoch aj kontroluje Blowerdoor testom. Robí sa ešte pred dokončením finálnych povrchov, aby sa mohli realizovať nápravy a zabezpečila sa potrebná kvalita obálky domu.

Ako zabezpečiť vetranie takejto stavby?

Využívajú sa vetracie jednotky so spätným získavaním tepla (a niekedy aj vlhkosti). Dostupné sú rôzne typy týchto jednotiek vrátane centrálnych, decentrálnych a kompaktných. Tieto zariadenia nielenže zabezpečujú vetranie, ale môžu obsahovať aj tepelné čerpadlo, ktoré dokáže v zime vykurovať dom, v lete ho ochladiť, a dokonca zohrievať teplú vodu.

Táto nová technológia núteného vetrania s rekuperáciou bola pre ľudí spočiat-ku trochu náročná na pochopenie a prijatie. Je to však pomerne jednoduchý a užitočný systém, ktorý dokáže zabezpečiť stály prísun čerstvého vzduchu bez veľkej straty tepla. Toto je obzvlášť užitočné v zime, keď je vonku mráz a nechcete nechať otvorené okno celú noc.

Prečo sú obavy z obmedzeného vetrania oknami v takýchto stavbách neopodstatnené?

Praxou a meraniami je dokázané, že ľudia obyčajne v zime dostatočne oknami nevetrajú. V súčasnosti sú väčšinou nové stavby vybavené kvalitne zabudovanými a tesnými oknami. Bez adekvátneho vetrania sa však môže vlhkosť vzduchu v interiéri postupne zvyšovať, a to najmä pre ľudské dýchanie, varenie či sprchovanie.

Ak má stavba nedostatočne riešené tepelné mosty alebo ide o staršiu stavebnú konštrukciu s oslabenou tepelnou izoláciou, existuje vysoké riziko kondenzácie vlhkého vzduchu. To potom môže vytvárať ideálne podmienky pre rast plesní. Takže je dôležité, aby bol v budovách zabezpečený dostatočný prísun vzduchu, aby sa predišlo takýmto problémom. Pri každej rekonštrukcii starého domu, kde sa menia okná, treba zároveň myslieť na zabezpečenie vetrania.

Predpokladám, že nepostačuje, aby bola stavba len vzduchotesná. Aké ďalšie opatrenia je potrebné prijať, aby sa dosiahla rovnováha medzi kvalitou vnútorného prostredia a energetickou hospodárnosťou stavby?

Áno, je to tak. Ak chcete dosiahnuť energetickú efektivitu, je dôležité sústrediť sa na niekoľko kľúčových faktorov. Prvým z nich je kvalitné zateplenie budovy bez vytvárania tepelných mostov, teda bez miest, kde teplota rýchlo prechádza cez izolačnú obálku domu. Druhým je utesnenie budovy, aby sa predišlo neželaným únikom tepla. Tretím je vetranie, ktoré by malo byť efektívne a zároveň využívať teplo z odchádzajúceho vzduchu.

Kvalitné okná zohrávajú tiež významnú úlohu. Optimalizáciou ich veľkosti a orientácie na juh môžete maximalizovať príjem slnečného tepla. Počas leta je však dôležité chrániť dom pred prehrievaním, napríklad pomocou presahu strechy.

Vďaka kombinácii týchto opatrení bude potrebné len minimum energie na prevádzku domu, ktorú môžete pokryť pomocou tepelného čerpadla a čistých (nefosílnych) zdrojov energie.

Okrem toho je dôležité venovať pozornosť aj kvalite životného prostredia vnútri budovy. Použité materiály, estetika, harmónia priestoru a farieb – všetko prispieva k celkovému pocitu pohodlia. A nemali by sme zabúdať ani na funkčnosť, tepelný a svetelný komfort. Všetky tieto faktory majú významný vplyv na kvalitu bývania.

Vyvraciame mýty

Fakt: Vzduchotesnosť neznamená, že dom je hermeticky uzavretý a nemá žiadnu vzduchovú priepustnosť. Naopak, vzduchotesné domy sú navrhnuté tak, aby mali obmedzenú vzduchovú priepustnosť na požadovanú hodnotu, čo znamená, že vzduch môže stále prechádzať cez štruktúru budovy, ale na kontrolovanú úroveň. Toto pomáha zlepšiť energetickú efektivitu a komfort v domácnosti.

Fakt: Vzduchotesné domy s vetracou jednotkou môžu mať otvorené okná. Ak  však otvoríte okná počas zimy, môžu sa vytvoriť väčšie tepelné straty, ako bolo pôvodne plánované, a môže to preto presiahnuť kapacitu vášho vykurovacieho systému.

Fakt: Tento mýtus pravdepodobne vychádza z nepriaznivých skúseností s klimatizačnými jednotkami, nie s vetracími jednotkami. Vetracie jednotky sú navrhnuté tak, aby fungovali ticho. Potrubia, ktorými sa privádza vzduch, nie sú ideálnym miestom pre rast mikróbov, ak sa správne udržiavajú. Pravidelné čistenie a údržba filtrov vo vetracích systémov zabezpečuje, že sú čisté a bezpečné na použitie.

Článok je súčasťou projektu „Žiť zodpovedne so zmenou klímy“, podporeného z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR. Praktické riešenia pre stavbu a bývanie je možné vidieť v sídle združenia ArTUR v Hrubom Šúre. Na ekologickom „minidome“ vo výstavbe sa môže verejnosť priamo zoznámiť s rôznymi prírodnými stavebnými materiálmi a technologickými postupmi šetrnými k prírode.

Rozhovor pripravila: Andrea dingová
Foto: Zuzana Kierulfová, ArTUR
Zdroj: Časopis Urob si sám špeciál