Výhody hlinenej omietky a postup jej nanášania
Hlina je tradičným prírodným stavebným materiálom, ktorý nás sprevádzal tisícročia a ešte dlho bude. Čoraz častejšie sa využíva v novostavbách v podobe krásneho interiérového povrchu alebo akumulačných priečok, ktoré sú súčasťou konceptu zdravého bývania. Zároveň je hlina ako stavebný materiál šetrná k životnému prostrediu počas jeho celého životného cyklu.
Galéria
Hlinená omietka v interiéri zapadá do zdravého konceptu bývania. Spolu so slamenou izoláciou a drevom ponúka riešenie steny, ktorá pôsobí priaznivo na naše zdravie. Hlina je totiž zložená z neškodlivých prírodných materiálov a pomáha v interiéri udržiavať stabilnú teplotu aj vlhkosť. Je to lokálny prírodný materiál, ktorého máme hojnosť takmer na celej Zemi, a naša história je s ním pevne spätá.
Hlinená omietka je vhodná nielen do tradičných domov, ale práve aj do moderných novostavieb, bytov, reštaurácií, administratívnych budov, firemných priestorov atď. Využíva sa často aj ako dizajnérsky prvok interiérov pre jej krásne harmonické farby a nekonečné možnosti povrchovej a dekoratívnej úpravy. Hlinený stavebný materiál môže byť trvácny stovky rokov, po demontáži sa dá vrátiť späť do prírody, neškodí prírode ani človeku.
Nazýva sa aj ílová omietka. Je to zmes hliny a piesku/štrku, ktoré sú navzájom spojené najmenšími časticami hliny – ílovými minerálmi, ktorých veľkosť je mikroskopická, takže čiastočky ílu nemôžeme vidieť voľným okom, lebo sú menšie ako 0,002 mm. Tieto ílové minerály majú dobrú schopnosť absorbovať vzdušnú vlhkosť, ak je jej nadbytok (napríklad pri varení, sprchovaní atď.), a vedia ju odovzdať do prostredia, ak je vzduch suchší. Čím viac ílových minerálov zmes obsahuje, tým lepšie pracuje so vzdušnou vlhkosťou.
Vrecované hlinené omietky si môžete kúpiť (cez e-shop) alebo si ju môžete namiešať aj z hliny, ktorá sa nachádza pod ornicou a má vďaka obsahu ílov dostatočnú súdržnosť. Hlina sa zmieša s vodou a primieša sa piesok/drobný štrk podľa toho, ktorú vrstvu omietky idete robiť, či hrubú, jemnú, alebo dekoratívnu. V niektorých prípadoch sa primiešava aj vláknina, napríklad slama, no pri použití tejto omietky treba zabezpečiť podmienky na rýchle schnutie.
Postup omietania slamenej steny
Hlinenú omietku môžete nanášať na rôzne vhodne pripravené podklady. Napríklad aj na zarovnané slamené baly, ktoré tvoria steny domu. Postup je jednoduchý a jej aplikáciu určite zvládnete aj sami.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
Vedeli ste?
Nekonečné možnosti použitia
Hlina má možnosť nekonečného opätovného použitia, lebo netvrdne chemickým procesom, ale iba schnutím. Pridaním vody sa stáva plastickou a znovupoužiteľnou. Netreba však do nej primiešať vápno ani cement.
Dá sa aplikovať na takmer všetky povrchy, treba len vedieť správne pripraviť podklad. Vďaka prírodnej farebnosti hlín a možnosti pridania pigmentov použitie náteru nie je potrebné, ale je možné. Ak použijete náter, nemal by obmedziť difúzne vlastnosti omietky. Hlinená omietka sa však bez dodatočnej úpravy a ochrany neodporúča v exteriéri a na vodou ošplechovaných stenách.
Zabudovanie inštalácií do slamenej steny
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Vyvraciame mýty
Mylné predstavy (a prečo sú nesprávne)
1. Hlinená omietka nie je pevná a sprašuje sa.
Zmes na omietku musí mať správny pomer spojiva (ílu a plniva), prachu, piesku, štrkopiesku. Vtedy je pevná a neotiera sa. Vrecované omietky majú tento pomer správny, no ak si robíte zmes sami, musíte pomer najskôr otestovať.
2. Hlinená omietka ja drahá.
Kupovaná zmes na omietku je cenovo porovnateľná s inými. Drahšia je však práca, ak sa omietka nanáša ručne. Prácnosť závisí aj od množstva potrebných vrstiev alebo od požadovanej povrchovej úpravy.
3. Hlinená omietka smrdí a plesnivie.
Hlinená alebo hocijaká iná omietka môže plesnivieť len v domoch, kde sú tepelné mosty a obyvatelia domu nevetrajú. Vtedy sa môže nadmerná vlhkosť zrážať na chladných miestach steny v rohoch. Nemá to nič spoločné s hlinou, ale so zlým projektom alebo zlou realizáciou.
4. Hlinená omietka praská.
Hlina s väčším obsahom ílu sa pri schnutí zmršťuje, preto sa do hlinenej omietkovej zmesi pridáva práve toľko piesku, aby trhliny pri schnutí omietky nevznikali. Vďaka tomu, že omietka absorbuje vlhkosť zo vzduchu a potom ju zase uvoľní, trhliny nevznikajú.
5. Hlina nemôže úplne vyschnúť, inak nebude pevná.
Aby bola hlinená omietka pevná, musí vyschnúť, ak je vlhká, je plastická a nie je tvrdá. Na molekulárnej úrovni hlina nevyschne na takú úroveň, že by íly prestali plniť úlohu spojiva.
Článok je súčasťou projektu „Žiť zodpovedne so zmenou klímy“, podporeného z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR.
Text: Zuzana Kierulfová, ArTUR
Foto: archív autorky
Zdroj: časopis Urob si sám
Komentáre