Aj s hlinou dokážete vytvoriť peknú a funkčnú podlahu, dokonca z hliny vykopanej na vašom pozemku!
Hlinená podlaha síce nie je v súčasnosti bežná, ale pri dostatočnej zručnosti a predchádzajúcej skúsenosti s hlinou dokážete vytvoriť peknú funkčnú podlahu, a to dokonca z hliny vykopanej na vašom pozemku.
Galéria
Hlina nachádza uplatnenie aj pri podlahe. V minulosti predstavovala lacný a bežný spôsob využitia, vyžadovala však pravidelnú údržbu. Dnes sú požiadavky na kvalitu, odolnosť a trvácnosť podláh úplne iné, preto sa používajú stabilizačné povrchové úpravy, ako sú ľanové oleje a olejové vosky.
Realizácia hlinenej podlahy
Realizácia hlinenej podlahy nie je taká jednoduchá ako realizácia hlinenej omietky a vyžaduje určité skúsenosti s hlineným materiálom. Odporúčame spoluprácu s profesionálom alebo absolvovanie kurzu pred realizáciou. Treba rátať s tým, že hlinený poter schne niekedy aj pár týždňov a v tom čase nie je pochôdzny. Spodná vrstva sa dá zhotoviť ako ubíjaná, môže sa tak ušetriť čas potrebný na schnutie.
Hlinená podlaha dáva zmysel najmä vtedy, ak je skladba podlahy jednoduchá. Možná je napríklad aplikácia priamo na penové sklo. Takáto zateplenú hlinenú podlahu bez hydroizolácie, avšak s prerušením vzlínajúcej vlhkosti, možno použiť iba v miestach, kde nie je vysoká spodná voda. Táto skladba je vhodná aj pri obnove starých tradičných domov. Pocitovo je hlina na dotyk chladnejšia ako drevo, a preto, ak chcete teplý povrch, môžete na ubíjanú hlinu uložiť rošt s drevenou dlážkovicou natupo alebo tenkú kročajovú izoláciu s drevenou plávajúcou podlahou.
Prečítajte si tiež
Použitie lokálnej hliny
Ideálne je, keď máte hlinu na pozemku pod ornicou a môžete si na mieste, kde ju vyťažíte, vybudovať jazierko, čističku či pivnicu. Lokálnu hlinu je potrebné najskôr spoznať – otestovať ju poľnými skúškami na zloženie (či obsahuje íl, ktorý spája a drží hlinenú zmes pokope, a akú zrnitosť majú väčšie zložky), nasiakavosť, zmrštivosť a potom vyskúšať rôzne pomery plniva (piesku a štrku) a konzistenciu variovaním obsahu vody.
Ak je lokálna hlina hrudkovitá, musíte ju najprv spracovať. Na ubíjanú vrstvu ju treba v suchom stave rozdrviť. Na hlinený poter je možné hlinu a hrudy rozmočiť v dostatočnom predstihu, prípadne ju namokro preosiať od veľkých kameňov. Zmesi sa tvoria pridaním piesku, štrkovej drviny a vody. Nie je vhodné pridávať ani vápno, ani cement, pretože oslabujú ílovú väzbu, sťažujú opravu materiálu a znemožňujú opätovné použitie hliny. Na ubíjanú vrstvu podlahy je potrebné plnivo všetkých frakcií, ale aj s väčšou zrnitosťou (od 0,1 až po 1 cm). Piesok a drobný štrk by mali byť ostrohranné. Potrebné je pripraviť aj skúšobné vzorky.
Ak nechcete použiť lokálne vyťaženú hlinu, môžete si ju kúpiť v suchom práškovom stave. Zmes na ubíjanie by mala byť polosuchá, taká, aká je zemná vlhkosť. Pevnosť zmesi a zlepenie ílu sa dosahuje hutnením. Na hrubú maltovú zmes na podlahu je vhodné plnivo 1 až 4 mm. Zväčša platí, že hrúbka malty je 3-krát hrubšia ako najväčšie zrno. Íl v malte sa aktivuje primiešaním vody a miešaním zmesi. Tvrdne schnutím. Na jemnú vrchnú maltovú zmes sa použije plnivo frakcie od 0 až 2 mm, prípadne od 0 až 1 mm. Do hlineného poteru sa dá uložiť elektrické alebo teplovodné vykurovanie, ktoré sa môže uchytiť na voľne položenú sieť kari.
Podlahové vykurovanie
Komentáre