Chalupu po starých rodičoch začali rekonštruovať v hodine dvanástej. Dnes je z nej krásny vidiecky dom plný spomienok

Pani Simona zdedila dom po starých rodičoch. Jej starý otec ho v mladosti postavil vlastnými rukami a ako sa jeho rodina rozrastala, pribúdal aj počet miestností. Po smrti starkých začal dom chátrať, no rodina sa ho nechcela vzdať.

Galéria

Dom sa začal rekonštruovať v hodine dvanástej. Jedna z nosných stien padala pod vlastnou váhou, bolo ju treba v základoch podoprieť a pripevniť ku komínu. Keďže bol dom roky neobývaný, bolo nutné rekonštruovať úplne všetko – od podláh a omietok cez strechu po kúrenie a elektrické vedenie. Vďaka tomu mohla pani Simona povoliť uzdu svojej predstavivosti a vytvoriť si domov podľa svojho gusta.

Otvorený priestor pre kuchyňu aj obývačku

Do domu sa vstupuje cez predsieň, z ktorej sa dá dostať do spálne majiteľky a do kuchyne. V pôvodnej kuchyni a spálni, ktoré tvorili srdce domu, sa vybúrala priečka, čím vznikol veľký otvorený priestor pre kuchyňu, jedáleň aj obývačku. Na kuchyňu sa napájala špajza a kúpeľňa. Z kúpeľne sa však stala chodba vedúca do spálne, zo špajze kúpeľňa a z kurníka, ktorý bol opretý o špajzu s kúpeľňou, spálňa pre syna.

V tejto izbe sa nachádza pôvodná kamenná stena s malým oknom, na ktorom sedávali sliepky. Kameň izbu zútulňuje a zaujme už na prvý pohľad. Za spálňou sa dnes nachádza technická miestnosť. Vďaka tomu získal dom pôdorys v tvare písmena L.

Pôvodné trámy zostali

Škvarové podlahy sa odvlhčili a nahradili betónom s podlahovým kúrením, na ktorý sa položila plávajúca podlaha verne imitujúca drevo. Do obývačky by mali čoskoro pribudnúť aj kachle, pretože rodina má veľmi rada zvuk pukajúceho dreva a oheň. V kuchyni a obývačke sa podarilo zachovať pôvodné trámy. Na posilnenie celkového dojmu sa takto upravili aj stropy ostatných miestností.

Pani Simona mala na dom veľa spomienok, obľúbila si ho a predsavzala si, že ho dá do poriadku.

Hlinené steny sa takisto podarilo zachrániť, no bolo nutné podrezať murivo a zaizolovať ho. Na povrch stien sa naniesla špeciálna hlinená omietka potretá kazeínovými farbami. Dom neupúta len náročnou a inšpiratívnou prestavbou, ale aj interiérovým dizajnom.

Vášeň pre starý nábytok

Veľkou vášňou pani Simony je rekonštruovanie starého nábytku. Dom chcela mať zariadený vo vidieckom štýle a neváhala preto chodiť po bazároch a sledovať ponuku internetových búrz. Okrem troch skríň, stolíka a niekoľkých stoličiek pochádza všetok nábytok odtiaľ. Ten kupovala často v žalostnom stave a následne opravovala. Farbila ho predovšetkým v odtieňoch bielej, sivej a tyrkysovej, jej obľúbených farbách.

Zároveň veľmi často menila funkciu už nepotrebných predmetov. Z okenných špaliet sa stali čelá postele, zo starých dverí zrkadlo, z informačnej tabule požiarnej stanice z roku 1900 fotografická nástenka členov rodiny. Inšpiráciu čerpala z anglických časopisov o vidieckom bývaní, internetových stránok a zhromažďovala obrázky, ktorých štýl sa jej páčil.

Prepája tradíciu s ďalekými cestami

Inšpiráciu hľadala aj počas dovoleniek, z ktorých si nosila najrôznejšie suveníry. Truhlica z Malajzie, ozdobné kachličky z Turecka, cementové dlaždice z Maroka či látkové poťahy z Číny zapadajú do celkového charakteru domu. S každým predmetom, ktorý sa v ňom nachádza, sa spája nejaká spomienka. Šálky, poháre, taniere a mlynčeky, ktoré v kuchyni možno vidieť, používala ešte jej babička. Porcelán je pamiatkou na dedove cesty do Viedne. Pani Simona tak vo svojom dome prepája tradíciu a vidiecku estetiku s ďalekými cestami.

Dom stavaný na cintoríne

Dom je pre ňu výnimočný hneď z niekoľkých dôvodov. Nielenže v ňom strávila ako dieťa všetky letné prázdniny so svojimi milovanými starkými, ale tento dom bol pravdepodobne stavaný na pôvodnom morovom cintoríne. Pani Simona to nepovažuje za strašné, naopak, zo svojho pozemku cíti sálať pozitívnu energiu a vždy, keď príde, má pocit, že na ňu niekto dáva pozor a je hrdý, že tento dom zachovala.

Text: Katarína Orviská
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Urob si sám