Zakladáme parkety na pôvodnej podlahe

Drevené podlahy z veľkoplošných dielcov prešli určitým vývojom, ktorý uľahčil ich ukladanie. Namiesto zámku pero - drážka, pri ktorom sa vytváral spoj pomocou lepidla, sa používajú špeciálne tvarované zámky vyrábané s vysokou presnosťou, ktoré umožňujú jednoduchú svojpomocnú a pritom presnú montáž s minimálnym množstvom náradia.

Galéria

Vďaka presnosti výroby na zloženej podlahe nie sú viditeľné škáry a rýchlosť ukladania sa zvýšila. Netreba čakať na zaschnutie lepidla, doťahovať zvierky či napínacie pásy a pod. Ihneď po montáži možno podlahu zaťažiť. Nevzniknú nepekné škáry, ktoré by bolo potrebné opravovať.

Konštrukcia
Podlahu skladáme z dielcov s dĺžkou 1 až 1,3 m (zriedkavejšie 2 m) a šírkou do 19 – 30 cm (bežne predávané parketové dielce). Podlaha sa ukladá na podložku z mäkšieho materiálu, ktorá slúži ako izolácia proti krokovému hluku. Kvôli prenosu hluku cez steny musíme podlahu oddeliť aj od stien miestnosti. Ak chceme podlahu s dlhšou životnosťou, zvolíme si veľkoplošné parkety, ktoré majú na povrchu dyhu z tvrdého dreva. Minimálne raz ich možno prebrúsiť a znovu nalakovať.

Podklad
Podklad, na ktorý sa podlaha ukladá, musí byť dostatočne únosný, tvrdý, dokonale rovný, suchý, zbavený prachu a nečistôt a v prípade potreby napenetrovaný. Maximálna nerovnosť na meter môže byť asi 2 mm. Na vyrovnanie podkladu použijeme samonivelizačnú stierku. Pred kladením podlahy ešte raz celú plochu prekontrolujeme a zametieme alebo starostlivo povysávame. Malý zabudnutý kamienok by mohol dlážku viditeľne poškodiť. Okrem cementových poterov sú vhodné ako podklady rôzne typy konštrukčných dosiek (sadrokartón, cementotrieskové dosky, drevoštiepkové dosky) alebo aj staršie drevené podlahy s rozličnými druhmi nášľapných vrstiev.

Na pôvodnej podlahe
Pri rekonštrukcii môžeme pôvodnú doskovú dlážku, ktorá je v zachovalom stave využiť ako roznášaciu vrstvu alebo ako podklad pod ňu a vytvoriť nad ňou novú podlahu, ktorá môže byť tepelne izolovaná. Podlahu natrieme prostriedkom proti škodcom, plesniam a hubám. Na ňu položíme tepelnoizolačné dosky (túto vrstvu nad vykurovanými priestormi môžeme vynechať), ktoré izolujú aj proti hluku. Nasleduje roznášacia vrstva z konštrukčných dosiek (cementotrieskových, drevoštiepkových alebo sadrokartónových) vo dvoch vrstvách s prekrytím škár. Dve vrstvy dosiek je potrebné zlepiť alebo zoskrutkovať. Podklad môžeme vyrovnať stierkou, napenetrovať a nalepiť keramickú dlažbu alebo položiť plávajúcu podlahu. Treba však urobiť opatrenia, ktoré by umožňovali vetranie pôvodnej drevenej konštrukcie (použitie lepenky alebo fólie zaručujúcej prestup vodných pár).

Montáž

• Pri ukladaní drevených parkiet ako prvú položíme izoláciu proti vlhkosti – parozábranu. Na to využijeme fóliu z polyetylénu, ktorú ukladáme v pruhoch so šírkou 1,5 m. Pruhy kladieme s presahom 5 cm a po uložení v mieste styku ich vzduchotesne prelepíme širokou lepiacou páskou. Na drevených stropoch (podkladoch) použijeme radšej lepenku prípadne paropriepustnú fóliu.
• Na zníženie krokového hluku použijeme tenkú penovú rohož z penového polyetylénu (na drevených stropoch paropriepustnú podložku z textílie). V pruhoch ju uložíme na vrstvu parozábrany. Keďže rohož má niekoľkomilimetrovú hrúbku, pruhy kladieme k sebe tesne na zraz, nesmú presahovať cez seba, lebo výškový rozdiel by sa viditeľne prejavil na hotovej podlahe.
• Môžeme ukladať dielce podlahy. Prvý rad parkiet pospájame na kratších stranách dielcov pomocou tzv. zámkov – vyfrézovaných drážok na okrajoch dielcov. Začať môžeme na ľavej strane a postupujeme smerom doprava. Dielec (parketu) trocha nadvihneme a jeho nižší koniec vsunieme do zámku na predchádzajúcom dielci. Môžeme si pomôcť poklepom dreveného kladiva. Ak použijeme obyčajné kladivo, na lamelu udierame cez podložku z dreva, resp. kúsok parkety. Po zaskočení dielcov do seba spoj pevne drží.
• Dĺžku poslednej lamely odmeriame a odrežeme tak, aby celý rad bol o 3 cm kratší ako je vzdialenosť protiľahlých stien. Používame ručnú alebo elektrickú pílu s jemnými zubami. Na meranie môžeme použiť meter, ale ľahšie je meranú lamelu zrkadlovo otočiť a primerať ju k nedokončenému koncu radu. Dĺžku voľného miesta nanesieme na parketu. Využijeme ten koniec, na ktorom je zámok. Na montáž posledného dielca v rade, ale aj posledného radu pri opačnej stene, použijeme doťahovací hák. Túto pásovinu v tvare písmena Z jedným koncom priložíme k parkete, po druhom udierame kladivom, kým drážky zámkov nezaskočia do seba.
• Keď máme prvý rad hotový, odsunieme ho od stien, aby medzi stenami a prvým radom vznikla medzera so šírkou asi 1,5 cm. Medzera bude umožňovať voľné rozťahovanie a sťahovanie podlahy vplyvom vlhkostných a teplotných zmien. Polohu prvého radu zabezpečíme viacerými vymedzovacími drevenými alebo plastovými klinmi, ktoré vsunieme do medzery.
• Nepoužitým odrezkom z konca prvého radu začneme ukladať druhý rad (opäť zľava). Potom prikladáme celé kusy a na konci druhého radu použijeme skrátený kus. Nepoužitým odrezkom z posledného opäť začíname ďalší rad a pokračujeme ďalej. Takto sa minimalizuje množstvo odpadu. Dielec nadvihneme a jeho nižšie položený okraj vkladáme do zámku na predchádzajúcom, už položenom dielci podlahy. Musíme dávať pozor, aby priečne spoje v susedných radoch neboli blízko seba. Ideálne je, ak sa priečny spoj nachádza pri strede dielca, ktorý je v susednom rade. To znamená, že dielce sú navzájom previazané ako tehly pri pohľade na tehlové murivo. Najmenšia prípustná vzdialenosť medzi priečnymi škárami dvoch susediacich radov je 25 – 35 cm.
• Najťažšie je urobiť prvé dva-tri rady. Potom má uložená podlaha dostatočne veľkú hmotnosť na to, aby sme k nej ľahko mohli pripájať ďalšie dielce.
• Na lepšie rozvrhnutie podlahy môžeme pred začatím práce niekoľko dielcov položiť bez spájania, aby sme odhadli, aké dlhé budú odrezky na koncoch radov. Ak sú krátke, treba začať polovicou parkety. Ak dielce rozložíme v opačnom smere, možno zistíme, že posledný rad bude príliš úzky. V takom prípade začneme miestnosť radšej pozdĺžne rozpíleným radom lamiel.
• Medzi posledné fázy montáže patrí olemovanie podlahy (najlepšie drevenými) lištami, ktoré montujeme k stenám miestnosti. Drážkou na rubovej strane lišty môžeme viesť anténne, telefónne či počítačové káble. Lišty je najlepšie montovať na špeciálne príchytky buď mechanické, alebo so suchým zipsom. Drobné chyby, škáry a pod. vyrovnáme trvalo pružným tmelom vhodnej farby. Medzeru medzi podlahovými lištami a stenami vyplníme akrylátovým tmelom. Na miestach prahov, resp. pri styku podlahy s inou nášľapnou vrstvou je vhodné použiť hliníkové, tzv. prechodové lišty. Na potrebnú dĺžku ich skrátime pomocou pílky na železo. K podlahe ich pripevníme pomocou rozperiek.

Text: Stanislav Botur
Foto: bauMax, Berthold, Bona, DLH Nordisk, Henkel, Knauf Insulation, Kronospan, PAM, Parador, Rigips, Sika