Odstraňovanie vlhkosti obvodových stien

Odstraňovanie vlhkosti zo stavebných konštrukcií patrí k dôležitým činnostiam pri rekonštrukciách starých budov i pri novostavbách. Ak materiál dosahuje vlhkosť 6 až 9 %, začínajú rásť plesne, pri 10 % sa množia baktérie, ktoré spôsobujú závažné ochorenia.

Galéria

Príčiny vzniku vlhkosti
Vlhkosť je voda obsiahnutá v póroch a kapilárach jednotlivých materiálov. Jej množstvo závisí od vzdušnej vlhkosti, teploty, pórovitosti, množstva solí viažucich vodu a prípadne pri vonkajšom murive závisí aj od smeru prevládajúcich vetrov s dažďom. Vlhkosť stien a interiéru spôsobuje degradáciu stavebného materiálu, stratu pevnosti stien, znižovanie súdržnosti omietok a ich následné vydúvanie a odpadávanie, na stenách vznikajú zasolené mapy, zvyšujú sa tepelné straty budov. Obývanie takýchto vlhkých priestorov sa stáva pre ľudí zdraviu škodlivé až nebezpečné.

Ak chceme vlhkosť eliminovať a vlhkú stenu opraviť a dostať ju do ideálneho stavu, musíme najskôr zistiť príčinu vzniku vlhkosti. Keďže ide o veľmi širokú stavebnotechnickú oblasť činnosti, prieskum na zistenie súčasného stavu musí byť dobre naplánovaný, aby zosumarizoval všetky dôsledky vzniku a pôsobenia vlhkosti. Cieľom tohto prieskumu je potom aj správne navrhnúť riešenie opravy a jednotlivých fáz opravy tak, aby celá budova fungovala čo najprijateľnejšie, ako aj jej estetická hodnota. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že málokedy je spoľahlivé použiť len jedno riešenie, výsledok je kvalitný, ak použijeme kombináciu viacerých spôsobov nápravy odstránenia poruchy a následne odstránenia vlhkosti.

Pri sanačných prácach dochádza často k chybám, ktoré sa síce dajú odstrániť, ale zvyšujú náklady a vyžadujú si čas navyše. Preto je nutné po dokonalom preskúmaní a naplánovaní jednotlivých postupov tak, aby sme v závere mohli skonštatovať spokojnosť s odstránením nedostatkov aj pocítiť satisfakciu pri pohľade na estetické dielo.

Vlhkosť presakuje cez celú plochu fasády z vonkajšieho povrchu ako zrážková voda

Riešenie: V minulosti sa používali ako fasádne omietky tradičné vápennocementové a cementové, prípadne vápenné malty, ktoré prepúšťajú vlhkosť. Na zvýšenie odolnosti proti vode sa hydrofobizovali vodným sklom alebo Lukofobom. Ak sa povrch fasádnej omietky nenatrel vodoodpudivým materiálom, vlhkosť z atmosférickej – zrážkovej vody – vsakovala do omietky a muriva. Po čase tieto materiály strácali pevnosť a začali sa rozpadávať.

Ak je omietka v takom stave, že odpadáva od povrchu nosného múru alebo betónu, treba ju odstrániť obúchaním murárskym kladivom alebo búracím kladivom. Povrch dokonale očistíme od uvoľnených častí oceľovou kefou a zhotovíme novú omietku s prímesou disperzných lepidiel – silikónovú, silikátovú, akrylovú, ktoré odolávajú vode i vlhkosti. Stačí použiť akúkoľvek v súčasnosti používanú na trhu dostupnú fasádnu omietkovú zmes. Ak omietame očistené tehlové murivo, podklad bude tvoriť tradičná malta, aby sme dokonale vyrovnali a vyhladili povrch, a na takto zhotovený podklad nanesieme tenkovrstvovú fasádnu omietku.
–>
Ak ide o omietku, ktorá ešte nie je poškodená, ale po každom daždi trvá niekoľko dní, kým vyschne – spoznáme to podľa tmavšieho sfarbenia – na očistený povrch natiahneme tenkú fasádnu omietkovú vrstvu, ktorá zaručí vodoodpudivosť. Dnes nám výrobcovia dokonca ponúkajú aj samoumývateľné omietky, ktoré sa vplyvom dažďa samé čistia.

Odstránenie vlhkosti vznikajúcej vplyvom vsakovania dažďovej vody je jedno z najrýchlejších a najjednoduchších riešení, postačí nám lešenie, murárske náradie a suchá omietková zmes. Ak by sme sa ropzhodli pre takéto riešenie, treba dopredu zvážiť, či nie je vhodné zatepliť celú fasádu niektorým z tepelnoizolačných systémov, pretože tým neskôr ušetríme aj energie pri vykurovaní.

Vodorovná a zvislá izolácia proti vode a zemnej vlhkosti bola porušená (alebo úplne chýba) a voda vzlína z terénu nad okolitý terén

Riešenie: Práve tento nedostatok sa opravuje najťažšie, najnákladnejšie a najzdĺhavejšie. Máme na výber niekoľko čiastočných riešení a jedno úplné. Čiastočné riešenia len obmedzia časť vody, ktorá vzlína murivom, ale najdokonalejšie je úplné odizolovanie pomocou vodorovnej a zvislej dodatočnej izolácie (v závislosti od toho, či je objekt podpivničený), čím vodu úplne odstránime. Jedným zo spôsobov čiastočného obmedzenia vlhkosti je aj dodatočné zhotovenie drenáže okolo pôvodných základov. V zahraničí sa veľmi často používa drenáž pred začatím stavby. Skôr, ako sa zhotovia základy, sa celý pozemok pod budúcou stavbou odvodní systémom vyspádovaných drenážnych rúrok, ktoré sa pospájajú a končia v šachte. Nahromadená voda potom odteká do trativodu alebo ústi do kanalizácie. Tento systém je vhodný pre nepodpivničené objekty a jeho časť sa dá aplikovať aj pri poruche izolácie alebo ak izolácia úplne chýba. Keďže sa nedostaneme pod stavbu, drenážne rúrky sa osadia do pripraveného výkopu len okolo stavby tak, aby dno novej jamy bolo nižšie ako starý základ objektu. Od päty základu sa výkop svahuje k spodnej časti drenážnej ryhy, rúrky vložené do výkopu sa vyspádujú a napoja na šachtu, z ktorej voda odteká ďalej. Drenážne rúrky môžu byť novodurové alebo z iných plastov a môžu byť obalené filtračnou minerálnou vrstvou geotextílie, aby sa zemina neodplavovala. Drenážne rúrky sa nakoniec zasypú a dažďová voda v tesnom okolí objektu potom odteká týmto systémom od objektu a nevzlína murivom v takom rozsahu ako pred tým. Ale je to len čiastočné riešenie.

Vlhkosť sa dostáva do muriva počas obdobia dažďov, kvapky sa odrážajú od okolitých plôch chodníkov do sokla budovy

Riešenie: Veľmi dôležité je zhotoviť vodonepriepustnú vrstvu na sokli budovy a zároveň vyspádovať odkvapové chodníky alebo chodníky smerom od budovy. Vhodným materiálom je fasádna omietka soklov, ako aj keramický obklad, kamenný, či sklený obklad. Pri fasádnej soklovej omietke dbáme na vodonepriepustnosť, pri obklade používame špeciálne škárovacie malty na to určené. Ak ide o presolený sokel v dôsledku roky trvajúceho vzlínania vody a prskania soli z chodníka počas zimných mrazov, najvhodnejšie je použiť špeciálnu sanačnú omietku. Princíp fungovania sanačnej omietky je v jej neschopnosti transportovať soli obsiahnuté vo vode. Vďaka veľkosti a rozmiestneniu pórov omietka transportuje len vodnú paru, pričom jadro omietky má schopnosť soli ukladať a zabraňuje ich vyzrážaniu na povrchu. V minulosti sa sanačné omietky zhotovovali minimálne vo dvoch vrstvách, pričom prvá vrstva neutralizovala soli podkladu a druhá tvorila priedušný povrch. Ak sa v minulosti na vlhký podklad naniesla vodonepriepustná omietka, po čase určite vplyvom vodných pár popraskala a odpadávala. Sanačná omietka umožňuje povrchu dýchať a uvoľňovať vodné pary. Soli sa ukladajú pod povrchom a neprestupujú vo forme neestetických máp na povrch. V súčasnosti je možné zhotoviť sanačnú omietku aj ako jednovrstvovú špeciálnu omietku. Hrúbka sanačnej omietky kombinovanej s jadrom je 15 – 20 mm pri samotnej aplikácii.

Text: Ing. Želmíra Kováčiková
Fotografie: archív vydavateľstva, Baumit, Xella, Porfix
Zdroj: Časopis Urob si sám