Ošetrujeme betónové podlahy a vonkajšie povrchy
Betón je v mnohých ohľadoch jedinečný materiál. Hoci má mnoho výhodných vlastností a vďaka relatívne nízkej cene sa využíva naozaj často, určite nie je všemocný. Aby dlhodobo plnil svoju funkciu a efektívne odolával aj vonkajším poveternostným vplyvom, potrebuje primeranú ochranu.
Galéria
Betónovým objektom, ktoré sú vystavené poveternostným vplyvom a ďalším podmienkam agresívneho okolia, hrozí potenciálne riziko, že sa na nich vyskytnú korozívne poškodenia. Základom na vznik takýchto deštruktívnych javov je pórovitosť betónu, presnejšie cementového kameňa. Cez póry totiž agresívne látky z vonkajšieho prostredia prenikajú do betónu. Steny pórov tvoria veľkú plochu, kde môžu prebiehať nežiaduce chemické procesy medzi vonkajšími agresívnymi substanciami a produktmi hydratácie.
Exteriérové betónové plochy
Korózii armatúry môžeme predísť pomocou dostatočne hrubej vrstvy krycieho betónu správnej konzistencie, ktorý musí byť bez mikroprasklín, a použitím hydrofóbnych silikónových impregnácií a záverečných náterov. Silikónové impregnácie sa vyznačujú výbornou odolnosťou proti vode a ďalším vonkajším vplyvom, zároveň však nechávajú póry betónu otvorené, takže neblokujú prestup vodnej pary a plynov. Záverečné nátery rovnako odolávajú absorpcii vody, poveternostným vplyvom i slnečnému žiareniu. Na rozdiel od silikónových impregnácií však tvoria povrchový film, ktorý pôsobí ako blokáda pre plyny, napríklad pre CO2.
Vnútorné betónové povrchy
Napriek tomu, že na vnútorné podlahové betónové povrchy nepôsobia také agresívne vplyvy, ako vo vonkajšom prostredí, v posledných rokoch čoraz častejšie ošetrujeme aj tie. Dôvodov je viacero – ošetrením povrchu zabránime prašnosti betónu, uľahčíme si čistenie podláh, ochránime betón pred agresívnymi látkami, ako sú kyseliny, alkálie, rozpúšťadlá či oleje, a v neposlednom rade môže mať náter i dekoračnú funkciu. Na ochranu mechanicky a chemicky namáhaných podlahových povrchov (napríklad v laboratóriách, dielňach a skladoch) sú vhodné dvojzložkové epoxidové a polyuretánové nátery. Tieto nátery sa vyznačujú výbornou mechanickou a chemickou odolnosťou. V obytných budovách sa dnes často natierajú podlahové plochy v kotolniach, komorách, práčovniach, garážach a pod. Hoci ide o povrchy v domácom prostredí, ktoré nie sú až také exponované ako priemyselné podlahy, vyžadujú si veľmi kvalitný, pevný a rýchlo zasychajúci náter odolný proti mechanickým vplyvom i chemikáliám (motorové oleje, benzín, roztok solí, ocot a pod.). Bez ohľadu na to, či natierame povrchy v interiéroch, alebo exteriéroch, pri správnej ochrane a dekorácii betónových plôch musíme dodržať určité zásady, ktorými dosiahneme kvalitnú ochranu a dlhodobú stálosť náteru.
Príprava nepoškodených povrchov
Keďže podlahové plochy môžu byť vystavené vysokým záťažiam, kvalitná príprava podkladu a samotná realizácia náteru sú veľmi dôležité. Podklad musí byť suchý, spevnený a chránený pred kapilárnym prienikom vlhkosti (hydrolizovaný). Odstránime voľné častice, prach, oleje, mastnoty a ostatné nečistoty, najlepšie prístrojom na čistenie parou pod tlakom. Veľmi hladké povrchy prebrúsime, aby náter lepšie priľnul k podkladu. Pred prvým náterom musia nové betónové plochy zrieť minimálne jeden mesiac a musíme ich zbaviť prípadného cementového mlieka. Vlhkosť by nemala presahovať 6 %. Na obnovovaní náteru skontrolujeme priľnavosť starých vrstiev. Tie v prípade zlej priľnavosti úplne odstránime. Ak na podklade stále dobre držia, neodstraňujeme ich, iba ich na zlepšenie absorpcie prebrúsime.
Príprava napadnutých povrchov
Ak sú betónové plochy zasiahnuté plesňou, hubami, lišajmi alebo riasami, pred nafarbením ich ošetríme protiplesňovým biocídnym prostriedkom. Keď plochy vyschnú, pleseň mechanicky odstránime. Postup môžeme opakovať viackrát – v závislosti od stupňa postihnutia. Staršie alebo nezafarbené podklady impregnujeme jednou vrstvou akrylovej alebo rozpúšťadlovej impregnácie, ktorá nerozmáča vodorozpustné soli v podklade.
Vrchný náter
Ak upravujeme menej namáhané povrchy, môžeme použiť jednozložkové nátery na akrylovej báze. Tie môžeme aplikovať aj v exteriéri, keďže sú odolné proti UV žiareniu. Silno namáhané betónové povrchy natierame dvojzložkovými epoxidovými a polyuretánovými nátermi, ktoré odolávajú mechanickému aj chemickému namáhaniu (napríklad horúcim a mokrým pneumatikám v garáži a pod.). Keďže epoxidová živica ako základná zložka epoxidových farieb nie je UV stabilná, ich použitie v exteriéri je obmedzené.
Aplikácia
Farby na betón môžeme na podklad nanášať takmer všetkými bežnými technológiami. Najčastejšie ich nanášame štetcom a valčekom, ktorými ľahko dosiahneme požadovanú hrúbku náteru a zároveň dochádza len k veľmi malým stratám materiálu. Ak chceme dosiahnuť rovnomerný a kvalitný povrch, musíme venovať výberu valčeka či štetca veľkú pozornosť. Na farby riediteľné vodou používame náradie z umelých a na rozpúšťadlové nátery z prírodných vlákien. Samotný spôsob aplikácie je pri väčšine náterov na betón rovnaký. Farbu začíname nanášať v rohoch, kde nie je dobrý prístup s valčekom. Potom pokračujeme plochou, na ktorú nanášame náter krížovou technikou. Podľa pokynov výrobcu aplikujeme jednotlivé vrstvy, pričom dodržiavame potrebné technologické prestávky medzi jednotlivými nátermi. Dvojzložkové nátery majú obmedzený čas spracovania, preto si pripravujeme vždy len toľko zmesi, ktorú sme schopní v tomto intervale aplikovať. Pri jednozložkových farbách riediteľných vodou je dôležité, aby bola teplota podkladu, okolia a náteru vyššia ako +5 °C. Pri rozpúšťadlových materiáloch môže byť teplota aj pod bodom mrazu, ak nie je povrch premrznutý. Pri aplikácii epoxidových náterov musí byť teplota podkladu, farby a okolia vyššia ako 12 °C a relatívna vlhkosť vzduchu najviac 80 %.
Text: Peter Kasman (Helios Slovakia, s. r. o.)
Foto: Helios, Jarmila Novotná
Zdroj: Časopis Urob si sám
Komentáre