Zvýšenie tvorby medu v znáškovom období

Rozhodujúcim predpokladom na maximálne využitie znáškového obdobia je predovšetkým kvalita včelstva.

Galéria

To značí dobre prezimované včely vstupujúce do produkčného obdobia v danom roku, dobrý zdravotný stav, kvalitnú mladú matku, silne rozplodované včelstvo, teda veľa včelích plodov v plástoch, dostatok mladých včiel, primeraný stav zásob aj prísun peľu i nektára.

Počas celého znáškového obdobia musíme udržiavať včelstvo dostatočne aktívne. Aktivitu včelstva zabezpečíme rozširovaním priestoru na reprodukciu včiel (plodiska) a na uskladnenie medových zásob (medníka). Pridávaním nadstavcov a medzistienok maximálne využijeme stavebný pud včiel a tým i obnovu voskového diela.

Keď totiž matka nemá priestor na kladenie vajíčok, včely nemajú dosť lariev, o ktoré by sa mohli starať, budovať im voskové plásty a u­kladať med a peľ, cítia, že rodina stagnuje a pud ich poháňa pokračovať v budovaní včelstva na ďalšom mieste. Začínajú teda stavať bunky pre nové matky a postupne sa ich zmocňuje rojová nálada. Časť z nich „plánuje“ opustiť úľ. V znáškovom období preto tlmíme rojové nálady včiel, pomáhame rozmnožovaniu včiel, zberáme med, udržiavame zdravie včelstiev a zabezpečujeme ich proti rabovaniu.

Podľa miestnej mikroklímy a podľa podmienok vo včelstve prirodzené rojenie nastáva zvyčajne od mája do júna, pri teplejšom počasí sa však môže vyskytnúť už v marci alebo apríli, čo do určitej miery signalizuje rozkvitnutie čerešní. Riziko rojenia môžeme určiť iba pri periodických, v tomto exponovanom čase najlepšie týždenných, kontrolách úľov, a to najmä podľa tvorby a stavu trúdích a materských buniek (misiek).

Prečo sa včely roja?

Pri rojení sa čerstvo vyliahnutá nová kráľovná s časťou roja „rozhodne“ založiť si novú rodinu. V jednom úli však nemôžu byť dve včelstvá. Tak sa časť včiel zhromaždí okolo novej kráľovnej a vyletí s ňou von. Toto sa nazýva rojenie včiel, vtedy hovoríme, že včelárovi „uleteli včely“.

Ak nemienime počet včelstiev rozmnožovať, za každú cenu sa snažíme včelstvám zabrániť v rojení, aby sa ani len do rojovej nálady nedostali, lebo každé oslabenie včelstva v čase znášky nektára znamená výraznú stratu na medovej úrode (časť medu si nové včelstvo berie so sebou). Preto aj keď chceme včelstvá rozmnožiť, radšej použijeme riadené metódy, a to najmä pri mestskom včelárení, kde k chytaniu roja často treba prizvať hasičov.

Kontrola plodiska na určenie rojovej nálady

Ak sú už dostavané trúdie bunky (vytŕčajú nad bunky robotníc) na stavebných rámikoch a stavebný rámik ešte nie je dostavaný na trúdí plást, nebezpečenstvo vyrojenia nehrozí.

Ak je trúdí plást pravidelne dostavaný a obsahuje zaviečkovaný trúdí plod, hrozí len malé riziko vyrojenia sa. V takom prípade treba vyrezať trúdí plást, vytvoriť oddielky a skontrolovať stav materských misiek.
Sú medzi 1. a 2. nadstavcom matečníky (plásty s materskými plodmi, teda s matkami)? Ak nie sú, prípadne sú len nevyužité materské misky bez vajíčok a bez plodu, vyrojenie nehrozí, treba nasadiť medový nadstavec (medník).

Ak sa vyskytujú otvorené matečníky (teda plásty bez viečka) s vajíčkami alebo larvami medzi 1. a 2. nadstavcom, hrozí akútne riziko vyrojenia sa včiel. V takomto prípade treba ihneď vytvoriť tzv. preleták a prezrieť plodové plásty.

Ak sú matečníky už zaviečkované, včelstvo sa už možno vyrojilo. Prezrieme si plodové plásty. Pritom nás zaujíma, či sú v otvorených bunkách vajíčka a larvy a či je matka ešte vo včelstve.

Ak súčasne s výskytom matečníkov sú v plodovom pláste aj vajíčka alebo sme videli aj matku, hrozí akútne riziko vyrojenia sa. Preto ihneď vytvoríme preleták a všetky matečníky vylomíme.

Ak nenachádzame žiadne vajíčka, je len málo otvorených plodov a matku nevidíme, včelstvo sa už vyrojilo. Ponecháme jeden nezaviečkovaný matečník a ostatné matečníky vylámeme, aby sa zabránilo tzv. porojom. Potom musíme nájsť, zobrať vyletený roj a vložiť ho do nového úľa. Čo keď nenájdeme žiaden otvorený plod a z matečníkov sa už vyliahli matky? Znamená to, že včelstvo opustil prvoroj a poroje sú krátko pred vylietnutím, alebo sú už preč. Ostávajúce matečníky vylomíme, aby sa zabránilo porojom. Po týždni vykonáme kontrolu prítomnosti matky. Opäť treba nájsť a zobrať vyletený roj.

«Za každú cenu sa snažíme včelstvám zabrániť v rojení.»

Predchádzanie rojeniu

Pri kontrolách včelstiev si podrobne zapisujeme, v akom stave sme každé z nich našli, aké opatrenia sme urobili, prípadne čo musíme ešte do určitého termínu urobiť.

Veľmi nám pomôže, keď je matka farebne označená (druh farby je pre každý rok predpísaný). Označenú matku ľahšie nájdeme a aj tým ju uchránime pred nechceným poškodením pri manipulácii s rámikmi.

Označenie matky sa robí buď špeciálnymi farbami na hrudi, alebo sa šelakom prilepí na ňu farebný terčík s číslom; medzinárodne stanovené farby sú: na rok 2017 žltá, 2018 červená, 2019 zelená, 2020 modrá, 2021 biela, 2022 žltá. Farby sa dokola opakujú.

Včelstvo sa dostáva do rojovej nálady, keď je v plodisku príliš mnoho medu a matka nemá kde klásť vajíčka. Tu pomôže pridať medníkový nadstavec, a to lepšie o týždeň skôr ako neskoro, keď už to v úli „vrie“.

Prvý medník sa obyčajne pridáva, keď kvitnú čerešne. Medník je najlepšie vybaviť medzistienkami, lebo v tomto období mladušky takto využijeme na dostavbu medzistienok, čo ich zamestná a tiež oddiali rojovú náladu. Ak kombinujeme v medníku tzv. súše s medzistienkami, tak ich dávame do stredu medníka, teda medzistienky nad plodisko, kde ich včely rýchlejšie dostavajú, a súše dáme na okraje. Takto rýchlejšie nahradíme staré nevhodné čierne súše (v ktorých sa už niekoľkokrát vyliahli včely a ktoré by nemali byť v úli dlhšie ako 2 roky) novými zdravými plástmi; včely sa častejšie roja zo starého voskového diela ako z nového. V prírode sa takto rojením včely prirodzene zbavujú aj starého nezdravého diela.

Pri dobrej znáške sa medník zaplní asi za 2 týždne, a preto musíme pridať ďalší, keď sa prvý už spolovice naplní, ale vždy pod ten plný, teda na spodný plodový nadstavec, kde medzistienky v medníku včely rýchlo dostavajú. Medzi plodisko (a to prípadne aj budúce v nadstavci) a medník s medom dávame materskú mriežku.

Materská mriežka výrazne uľahčí včelárovi prácu. Do medníka sa takto nedostane matka ani trúdy, takže ju tam pri prehliadkach a manipulácii ani nemusíme hľadať. Rovnako tam nebudú matečníky ani trúdy, plod a často ani peľ.

Nový medníkový nadstavec nikdy nedávame hore na plný medník, lebo by sme tým včelám oddelili plodisko od prázdneho nového medníka, čo by im nevytvorilo pocit uvoľnenia priestoru na ukladanie medu, teda by ešte podporilo rojovú náladu.

Ak sú nadstavce nízke, tak ich musíme pridávať častejšie, prípadne zrelý med vytáčať, aby včely nemali pocit nedostatku priestoru a prebytku medu, lebo aj to ich podnecuje k rojeniu. Včely sa väčšinou nevyroja vtedy, ak by v úli zostávajúcim včelám zanechali nedostatok zásob.

Včelstvá s mladou výkonnou matkou sa ľahšie vzdávajú rojovej nálady ako včelstvá s matkou staršou ako 2 roky, preto by perspektívne včelstvá mali mať vždy mladú matku, výkonnú, s dobrou nerojivou genetikou. Kontrola plodiska by sa mala v exponovanom období robiť každý týždeň. Vyplýva to z toho, že matečník je zaviečkovaný presne 9 dní po nakladení a to je najskorší moment na vyrojenie včelstva so starou matkou. Práve tomu potrebujeme predísť.

Materský oddielik za zlého počasia

Pri zlom počasí (vytrvalý dážď alebo teplota pod 14 °C) sa metóda preletáka nedá použiť, lebo lietavky zostávajú v úli, rojová nálada trvá a včely sa vyroja v prvý pekný deň. Vtedy si pomôžeme pomocou tzv. materského oddielika. Bokom od materského včelstva vytvoríme malý oddielik s jedným až dvomi plodovými plástmi a starou matkou. V oboch častiach včelstva vylomíme všetky matečníky. Včely v pôvodnom úli sa bez matky nemôžu vyrojiť a oddielik má na to zasa príliš málo včiel.

Výmena matky za nerojivú a neútočnú

Výmenu matky robíme tak, že z úľa odstránime nevhodnú matku, ale vyrežeme aj všetky trúdie plody (aj tie sú nositeľmi nevhodných génov). Po 9 dňoch v úli vylomíme všetky náhradné matečníky a do osirelého včelstva v prídavnej klietke uzavretej medovým cestom pridáme novú geneticky vyhovujúcu matku získanú od atestovaných chovateľov matiek. Musíme však rátať s tým, že trvá ešte asi 2 mesiace, kým sa agresívni alebo rojiví potomkovia starej matky z úľa postupne vytratia.

Z uvedeného vidieť, že dokážeme skrotiť rojovú náladu, ale že to nie je úplne jednoduché, a preto je vždy jednoduchšie a efektívnejšie (aj z hľadiska úrody medu), aby sme sa všetkými uvedenými spôsobmi snažili rojovej nálade včiel radšej predísť.

Medobranie – zber medu

Pod medobraním si predstavte vyberanie plástov medu z úľa a odrezávanie viečok z oboch strán buniek špeciálnou odviečkovacou vidličkou, aby z nich mohol vytiecť med.

Čerstvý nektár uložený v plástoch sa sám zahusťuje teplotou v úli a vetraním včiel; med uložený v plástoch je pripravený na vytočenie, ak je dostatočne zrelý, teda by mal obsahovať menej ako 20 % vody, ak ide o vresový med, v prípade ostatných medov menej ako 18 %. Zrelý med s menším obsahom vody je trvácnejší a nekazí sa. Obsah vody v mede sa dá zmerať presne refraktometrom.

Z praxe však vieme, že ak sú medové plásty z dvoch tretín zaviečkované, tak je med v nich zrelý. Či je to naozaj tak, zistíme, keď medový plást držíme vodorovne a prudko ním mávneme dolu. Ak med z neho vystrekne, ešte nie je zrelý.

Med by sme mali začať zberať skoro ráno, lebo včely mali cez noc čas čerstvo prinesený nektár zahustiť. Tiež je výhodné zberať med za horšieho počasia, keď včely neprinášajú žiaden čerstvý nektár. Začíname ho zberať najprv z horného medníka, ktorého medové plásty boli zaviečkované už skôr. Pri medobraní je veľmi dôležité, aby sme mysleli aj na včely, v úli by im malo zostať aspoň 3 – 5 kg medových zásob, aby netrpeli hladom, najmä v znáškových medzerách, napr. pri zlom počasí.

Vytáčanie medu

Ide o to, aby sa z plástov dostalo von čo najviac medu. Využíva sa pritom odstredivá sila tzv. medometu, akejsi medovej centrifúgy. Ak sme počas znášky medu používali v úľoch materské mriežky na oddelenie spodného plodiska od medníkov, bude zaručené, že v plástoch nebude plod a väčšinou ani peľ. Aby sme pri medo­braní mali medníky bez včiel, čo veľmi urýchli a zjednoduší prácu, je dobré asi 24 hodín pred odoberaním medníkov určených na vytáčanie medu vymeniť materskú mriežku za tzv. včelí výklz, čo je akoby spätný ventil pre včely nachádzajúce sa v medníku. Dostanú sa cezeň dolu do plodiska, ale naspäť do medníka už nie. Treba postupovať rýchlo, teda med vytáčame hneď, ako medové plásty odobraté z medníkov odviečkujeme, kým sú ešte teplé, alebo ich v udržiavame v teple až do vytáčania.

Odviečkovacie plásty vložíme do medometu a pri pomalej rýchlosti, aby sa plásty nepolámali, vytočíme jednu stranu plástov, potom ich obrátime a o niečo väčšiou rýchlosťou vytočíme druhú stranu. Znovu plást otočíme a vyššou rýchlosťou vytočíme i zvyšky medu z plástu. Med z medometu vyteká do veľkej nádoby cez dvojité sito, jedno na hrubé a druhé na jemné nečistoty.

Po niekoľkých dňoch sa na hladine medu v nádobe vytvorí pena, teda jemná hmota podobná krému, ktorá pozostáva z bubliniek vzduchu, nepatrných zvyškov vosku a peľu. Odstránime ju a med prelejeme do vydezinfikovaných vzduchotesne uzavretých pohárov, uložíme v tme a chlade.

Včelársky slovník

» Matka feromónmi brzdí sexuálny vývoj robotníc, nevyvíjajú sa im rozmnožovacie orgány, inak by aj ony mohli klásť vajíčka. Materské bunky umiestnené väčšinou naspodku a po bokoch plástov sú veľké, zvyčajne 2 – 4 cm dlhé.

» Robotnice tvoria väčšinu včelej rodiny. Robotnica sa vyliahne z vajíčka za 21 dní a potom prechádza jej vývoj cez rôzne funkčné práce v úli. V lete žije iba 35 až 42 dní, v zime 6 – 7 mesiacov. V lete ich je v úli 50- až 70-tisíc, v zime 10- až 15-tisíc. Zaviečkované bunky robotníc tvoria veľké plochy na plástoch, ktoré sú v jednej rovine.

» Trúdy sa vyliahnu z neoplodneného vajíčka za 24 dní, žijú 30 – 40 dní; v jednom úli je ich 500 – 2 000; musia byť kŕmené včelami. Nemajú žihadlo. Matka sa pári až s 20 trúdmi, ktoré po spárení zahynú. Trúdie bunky v pláste sú väčšie, a preto vyčnievajú nad bunky robotníc.

» Ako mladušky pracujú robotnice do veku 2 dní. Mladé robotnice sa starajú o čistotu a optimálnu teplotu plodových buniek.

» Mladšími kŕmičkami sú robotnice do veku 5 dní; kŕmia staršie larvy.

» Staršie kŕmičky – do veku 10 dní – sú skúsenejšie, a tak majú ťažšiu úlohu, teda kŕmenie mladších lariev.

» Univerzálne včely od 6. do 12. dňa veku majú za úlohu čistenie úľa, čistenie a kŕmenie iných včiel, trúdov, matky, vynášanie odpadu.

» Skladníčky – od 10. do 15. dňa. Úlohy: prijímanie nektáru, produkcia medu a jeho ukladanie do buniek, ukladanie peľu do buniek.

» Staviteľky – od 12. do 18. dňa veku; ich voskové žľazy začínajú produkovať voskové šupinky a včely stavajú voskové pláty.

» Strážkyne už pracujú v teréne – od 15. do 19. dňa sa strážením vchodu do úľa na letáči oboznamujú aj s vonkajším prostredím. Prvými orientačnými preletmi sa pripravujú na funkciu lietaviek.

» Lietavky – len najstaršie včely sa starajú o zber nektáru, peľu, propolisu a vody až do úhynu (35 až 45 dní).

JARO RADÍ

Keď sa vo včelstve vyskytuje viacero materských buniek, je v rojovej nálade. Ak by sme nepodnikli nijaké protirojové opatrenia, tak by z úľa vyletel najprv prvoroj (1. roj), čím by pôvodné včelstvo prišlo takmer o polovicu zásob medu, a za ním neraz aj ďalší roj, teda druhoroj (2. roj alebo poroj), a včelstvo by sa mohlo tak oslabiť až by zahynulo. To nás chovateľov núti vytvoriť tzv. preleták, aby sme tak zabránili vyrojeniu včelstva. Vytvorenie preletáka spočíva v oddelení lietaviek od matky a plodu. Bez skúsených lietaviek sa žiadne včelstvo nevyrojí. Preleták robíme vždy vo dne za pekného počasia, aby lietavky mohli ihneď odletieť.

Postup pri tvorbe preletáka

1. Nadstavec „D“ postavíme pod materské včelstvo „A – C“; medzi ne dáme pomocné dno s letáčom, z ktorého budú včely vyletovať. Všetky materské bunky v materskom včelstve vylomíme.

2. Po 9 dňoch v materskom včelstve opadne rojová nálada. V preletáku „D“ včely vytvorili náhradné materské bunky a ukladajú tam med.

3. Opätovné spojenie. V preletáku „D“ vylomíme všetky náhradné materské bunky a využijeme ho ako ďalší medník, pomocné dno odstránime.

4. Materská mriežka sa nachádza v fázach 1 až 3 pod nadstavcom „C“; vo fáze 4 pod nadstavcom „D“.

Vysvetlivky k obsahu rámikov na obrázku: čistooranžové – plod, oranžové so štvorčekmi – medové plásty, modré – trúdí plod, červené so štvorčekmi – peľový plást, sivé – plást s krmivom, biele so štvorčekmi – súše (prázdne plásty, z ktorých bol vytočený med), biele rámiky so stredovou čiarou – medzistienky (čistý voskový plást ako polotovar, na ktorom včely vytvoria bunky).

Úľ pre začiatočníka

Základné diely nadstavcových úľov

1. Na spodku je dno úľa so vstupným otvorom zúženým tak, aby mohli prejsť len včely a nie myši alebo iné škodce.

2. Na dne je osadený plodiskový nadstavec s určitým počtom rámikov, v ktorých včely vytvoria voskové plásty s jednotlivými bunkami slúžiacimi na odchovanie včiel, na uloženie medových a peľových zásob (počet a veľkosť rámikov sa líši podľa typu úľa). Mladé včelstvá majú najprv jeden plodiskový nadstavec, silnejšie včelstvá majú aj dva takéto nadstavce.

3. Medzi plodiskový a medníkový nadstavec sa obyčajne vkladá tzv. materská mriežka brániaca matke (je väčšia ako ostatné včely) prejsť do medníkov a klásť tam vajíčka, čo zjednoduší včelárovi prácu, napríklad pri stáčaní medu.

4. Ďalší nadstavec je medníkový, tzv. medník, ktorý je často nižší (sú v ňom aj nižšie rámiky) a väčšinou slúži na ukladanie medových zásob. V prípade veľmi silného včelstva môže slúžiť ako ďalší plodiskový nadstavec a materská mriežka sa umiestni až nad neho. Pri bohatých znáškach môže byť nad sebou umiestnených viacero medníkových nadstavcov.

5. Celý nadstavcový stĺpec je ukončený vnútorným vrchnákom a strieškou. Podľa potreby sem včelár umiestňuje aj stropné alebo bočné kŕmidlo. Dno môže byť tiež rôzne upravené, napr. na sledovanie výskytu a účinnosť likvidácie parazitického klieštika. Najmä nadstavce, v ktorých včely zimujú, bývajú aj špeciálne zateplené.

Text a kresby: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, istock
Zdroj: časopis Urob si sám 6/2019