Výživné pôdne substráty

Výživné pôdne substráty

V akej pôde sa naše rastliny cítia najlepšie? Z čoho sú krásne, zdravé a chutné? Samozrejme, z pôdy, hoci kvalitu a kondíciu rastlín ovplyvňuje viac faktorov. Vďaka správnemu výberu pôdneho substrátu sa bude rastlinám dariť všade – v byte v záhrade, na balkóne alebo v jazierku.

Potrebu vhodných substrátov treba zohľadniť už pri výbere rastlín do plánovanej záhrady alebo na výzdobu balkóna, ale aj opačne, pri kúpe zeminy pre rastliny, ktoré už doma máme, a je potrebné ich presadiť.

V záhradníckej praxi rozlišujeme pôdu vonkajšiu a skleníkovú (pre rastliny v pareniskách, v interiéri). Pôda v skleníku má vrstvu ornice viac prepracovanú, ornica nemusí byť pôvodná, ale môže byť prenesená.

Ostatné materiály na pestovanie rastlín v skleníkoch, ktorým chýba prirodzená spojitosť vrstiev pôdneho profilu (prírodné vrstvenie – geologický podklad, spodina, podorničie, ornica), sa označujú ako pestovateľské substráty, prípadne zmesi zemín.

Až na výnimky sa pestovateľské substráty pripravujú z viacerých zložiek – rašeliny, kompostovanej kôry, rôznych zemín a minerálnych zložiek (ornica, íly, hlina).

Prevzdušnenie a vlhkosť pôdy

V pôde sa v substráte či v póroch – medzerách medzi čiastočkami pôdy (substrátu) – nachádza množstvo vzduchu. Póry majú rôzny priemer. Buď sú kapilárne (s priemerom pod 0,2 mm) a lebo nekapilárne (priemer nad 0,2 mm). Voda do pôdy – teda smerom nadol – vsakuje rýchlejšie, ak je viac väčších nekapilárnych pórov. Opačne, teda zdola nahor, sa voda pohybuje (vzlína) v kapilárnych póroch, s priemerom menším ako 0,2 mm.

Prírodné vrstvenie pôdy – geologický podklad, spodina, podorničie a ornica

Kyprenie pôdy

Voda sa musí v pôde pohybovať a prinášať živiny podobne ako krv v ľudskom tele. Lenže pôda nemá na tento účel čerpadlo, ktorým je v ľudskom organizme srdce, veľakrát si vyžaduje činnosť človeka. Pôdu (substrát) je potrebné často kypriť, aby sme rozrušili pôdny prísušok. Kyprením však nesmieme zasiahnuť príliš hlboko, aby sme neporušili kapilárne a nekapilárne póry v blízkosti koreňového systému. Pre dostatočnú vzdušnú kapacitu je žiaduca aj drobnohrudkovitá pôdna štruktúra, to značí veľkosť zrniečok pôdy okolo 1 – 20 mm.

Rašelina vzniká najmä v močiaroch. Aj na Slovensku je viacero rašelinísk, napríklad na Orave (chránený ekotop). Na fotografii je írske ťažobné rašelinisko.

Ak je pôda uľahnutá, neskyprená, vo vrchnej vrstve okolo rastliny a korienkov sa tvorí pôdny prísušok, pôda má priveľa kapilárnych pórov, takže voda sa v nej pohybuje len smerom nahor. Napriek tomu, že pôdu zalievame, voda do nej preniká slabo a vyparuje sa z nej príliš rýchlo, bez úžitku. Rastlina trpí suchom.

Naopak, ak je v pôde (substráte) veľa nekapilárnych pórov, pôda je príliš zrnitá, ľahká a piesočnatá. Voda sa pohybuje len smerom nadol, okolo korienkov „prebehne“ bez toho, aby sa rastlinka stihla „napiť“, a tak tiež trpí suchom.

V kvalitných pôdach je celkový objem pórov približne 50 %, pričom podiel kapilárnych a nekapilárnych pórov je 1 : 1. V pestovateľských substrátoch musí byť celkový objem pórov väčší (odporúča sa až 80 %).

Kompostér možno zhotoviť aj zo starých paliet a odpadového dreva.

Výživnosť pôdy

Napriek tomu, že v pôde je dostatok živín, rastliny ich nemusia byť schopné využiť, ak pôda nemá správnu, tzv. sorpčnú kapacitu. Ona umožňuje pôde pútať a uvoľňovať v sebe rôzne živiny pre rastlinu. Ide o najdôležitejšiu chemickú vlastnosť pôdy, lebo chýbajúce živiny môžeme v prípade potreby ľahko doplniť hnojivami. Zmeniť výmennú schopnosť (sorpčnú kapacitu) je ťažšie. Závisí od množstva ílov a vyzretých humusov v pôde. Tieto látky obsahujú veľké množstvo koloidov.



Humus – úrodnú vrstvu pôdy s organickými látkam možno kúpiť vo vreciach.

Vysoká sorpčná kapacita

Majú ju ťažké, ílovité pôdy. Pre rastliny však sú nepoužiteľné, lebo živiny v nich sú tak silno pútané, že sa nevedia „odtrhnúť“ od čiastočiek pôdy a prejsť do koreňového systému rastliny.

Koloidy
Pútajú ióny živných látok (hnojív) a chránia ich pred vylúhovaním. Čím je koloidov v pôde (substráte) viac, tým silnejšie sú živiny pútané a ťažšie prijateľné pre rastlinu. A opačne, čím je koloidov menej, tým sú živiny voľnejšie.

Nízka sorpčná kapacita

Majú ju piesočnaté pôdy, rašelina alebo kompostovaná kôra, pretože obsahujú len surový humus a majú málo alebo žiadne z „lepivých“ zložiek (koloidných ílov), na ktorých by sa živiny udržali. Preto sa veľmi ľahko uvoľňujú – vyplavujú z pôdy (substrátu) do nižších vrstiev, kde sa už nenachádza koreňový systém rastliny. Stačí na to dobrá závlaha či časté atmosférické zrážky.

Úplne vyzretý humus zvyšuje sorpčnú schopnosť pôdy a podporuje tvorbu drobnohrudkovitej štruktúry. Je preto dôležité vedieť, ako možno obsah humusu v pôde zvýšiť.

Reakcia pôdy

Reakcia pôdy je jej druhou najdôležitejšou chemickou vlastnosťou. Ovplyvňuje množstvo živín, ktoré rastlina prijme. Ľudovo hovoríme o kyslej alebo zásaditej pôde. Väčšine rastlín vyhovuje neutrálna reakcia, niektoré však uprednostňujú silne kyslú, kyslú, slabo kyslú alebo zásaditú reakciu. Napríklad vresoviskové rastliny, ihličnany a rododendrony potrebujú kyslú reakciu a neznášajú vápnité pôdy. Reakcia pôdy sa odvodzuje z množstva vodíkových iónov v pôde.

Vlastnosti a druhy zemín

Pred niekoľkými desiatkami rokov sa zmesi na pestovanie rastlín prácne pripravovali z veľkého množstva rôznych zemín, napríklad z ihličnatky, vresovky, listovky, pareniskovej zeminy, hnojovatky, mačinovky a kompostovej zeminy. Dnes sa tieto zeminy používajú skutočne veľmi zriedkavo. Dôvodom je prácnosť a dĺžka prípravy, ale aj ťažkosti so zabezpečením materiálov.



Na miešanie zeminy s kompostom stačí lopata a sito. Nerozložené zvyšky rastlín vrátime do kompostoviska.

Rašelina

Spolu s kompostovanou kôrou a zemitými prímesami je najvýznamnejšou zložkou dnes používaných pestovateľských substrátov. Rašelina vzniká v prírodných podmienkach rozkladom rastlín bez prístupu vzduchu za prítomnosti vody. Nerozložená rašelina je kyslá, má výbornú nakyprovaciu a nasávaciu schopnosť a aj pri plnom nasýtení vodou má veľkú vzdušnú kapacitu – asi 50 %. Po úprave kyslosti mletým vápencom a po vyhnojení zodpovedajúcou dávkou hnojiva vzniká z kvalitnej rašeliny rašelinový substrát.

Kompostovaná kôra

Získava sa z rozdrvenej borovicovej alebo smrekovej kôry. Vzniknutý materiál má veľkú vzdušnú kapacitu a ako zložka substrátov môže plniť nakyprovaciu funkciu, zle však zadržiava vodu. Borovicová kôra je vhodnejšia ako smreková, druhy kôry však možno i pomiešať.–>

Prímesi do substrátov

V minulosti sa často používal piesok, dnes sa v záhradníckej praxi používa len výnimočne s rašelinou v zmesi na zakoreňovanie odrezkov. Najvhodnejšie sú priemyselne vyrábané materiály s nízkou objemovou hmotnosťou.

Perlit

Zvyšuje vodnú kapacitu substrátu, lebo prijíma vodu, a zároveň má vysoký obsah vzduchu v otvorených póroch. Je vhodný pre rastliny vyžadujúce vzdušný a priepustný substrát. Získava sa tepelným spracovaním hlinitého silikátu a tvorí biele zrná s priemerom 0,5 až 3 mm. Odporúčaný pomer jednotlivých zložiek je 50 % vláknitej rašeliny, 25 % kompostovanej kôry a 25 % perlitu.

Prírodný perlit je vulkanická hornina. Po zahriatí na vyššiu teplotu perlit napučí (expanduje). Expandovaný perlit vyľahčuje a prevzdušňuje pôdu a zároveň viaže na seba vodu a živiny, ktoré potom za teplého a suchého počasia pomaly uvoľňuje.

Formaldehydová močovina

Spracúva sa do tvaru penových vločiek s početnými otvorenými pórmi, ktoré zvyšujú vsakovateľnosť. Používa sa podobne ako perlit.

Ako možno zvýšiť obsah humusu v pôde
striedaním výsadby záhradných plodín
hnojením organickými hnojivami (kompost, maštaľný hnoj)
opatrným používaním priemyselných hnojív

Penový polystyrén

Obsahuje síce vzduch, ale v uzavretých póroch a na rozdiel od predchádzajúcich materiálov neprijíma vodu. V praxi ho môžeme použiť len na prevzdušnenie a zníženie objemovej hmotnosti substrátov.

Pestovateľské substráty

Pripravujú sa špeciálne podľa požiadaviek určitej rastliny alebo skupiny rastlín z dostupných zemín a prímesí.

Substrát na množenie

Je všestranne použiteľný, vzdušný a priepustný. Na jeho prípravu potrebujeme rašelinu – tvorí asi 50 %-ný podiel, kompostovú zeminu, môže byť kvalitná ornica – tvorí 30 % a perlit, ktorý sa dobre osvedčuje pri zakoreňovaní a tvorí 20 % objemu.

Všetky zložky dobre premiešame, viackrát prehodíme. Substrát je vhodné pripraviť minimálne 2 až 3 týždne pred použitím, aby jednotlivé podiely medzi sebou reagovali a vyrovnali sa ich chemické vlastnosti. Substrát pripravujeme v čistom, pokiaľ možno zatienenom prostredí.



Farebné zrnká sú priemyselné hnojivá. Treba ich používať opatrne najmä v skleníkoch, kde môže dôjsť k tzv. zasoleniu pôdy.

Ľahké a ťažké

Pri tradičnej príprave zmesí sa zmiešavajú humusové a minerálne zeminy. Napríklad ľahšia zmes v pomere 2 až 3 : 1, ťažšia zmes 1 až 2 : 3. Najviac používanou humusovou zeminou je rašelina s kompostovanou kôrou, ktorou sa zvyšuje kyprosť substrátu. Minerálna zložka môže byť v substráte zastúpená dezinfikovanou kompostovanou zeminou, kvalitnou ornicou a neroztekajúcim sa ílom zo spodných vrstiev pôdy s veľkosťou zŕn 2 až 8 mm. Vo väčších množstvách je vhodná najmä na pestovanie bonsajov.

Najjednoduchšie
Hotový substrát na presný účel kúpime v záhradnom centre. Doma pripraveným substrátom na množenie ušetríme len zopár centov. Najčastejšie slúži na predpestovanie priesad zeleniny, kvetov a zakoreňovanie odrezkov úžitkových drevín, napr. ríbezlí, egrešov.

Univerzálne použiteľné

Substráty s vyšším podielom rašeliny sa pripravujú alternatívne buď ako substrát s nižšou dávkou hnojív (2 kg na m3) pre mladšie rastliny a rastliny citlivé na vyššiu koncentráciu pôdneho roztoku, alebo pre staršie rastliny ako substrát s vyššou dávkou hnojív (4 kg na m3). Napríklad 50 % rašeliny, 20 % kompostovanej kôry a 30 % kompostovej zeminy alebo 40 % rašeliny, 40 % kompostovanej kôry a 20 % sprašovej hliny.

Pestovateľský substrát s prímesou rašeliny a perlitu (rašelina je kyslá, perlit je chemicky neutrálny)

Substráty bez minerálnej zložky

Rastliny, ktoré vyžadujú vzdušnú vlhkosť pri koreňoch, treba pestovať v substrátoch, neobsahujúcich minerálnu zložku. V praxi medzi takéto rastliny patria rododendrony, vresovce, broméliovité, antúrie a epifytické orchidey na rozdiel od terestrických. Pre epifytické orchidey, ktoré k svojmu životu nepotrebujú pôdu, môžeme substrát pripraviť zo špeciálnych zložiek, ako sú korene osmundy kráľovskej, rašelinník, borovicová kôra alebo vločky penového polystyrénu.

Text: Ing. Hana Szabóová
Foto a kresby: Ján Ágh, Richard Humeš, AkperTekstil, thinkstock.com
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. Zdravím

    Prosím, ako môžem vydezinfikovať pôdu, mám problém zo stomčekami, asi pred 4 rokmi som vykopal, staré asi 30 ročné ovocné stromy, a zasadil som jablone na podpníkoch M9, úž mi vyhynuli 4. prejavilo sa to takto, na jar pekne zakvitli, vyzerali pekne zdravo, list zdravý zelený, no pri odkvitaní som zbadal, že začínajú žltnúť listy, vytvorili sa plody a listy začali dostávať červenú farbu a opadali, v júli som si všimol dole na kmeni tmavý hnedý mastný fľak, ako keby bol natretý starým olejom, zisťoval som čím to môže byť, vraj baktériová infekcia pletiva. Mám to nafotené no neviem ako tu tie zábery dostať.
    Prosím poradťe mi čo mám robiť, aby sa to neopakovalo, ako mám tomu zabrániť, jebloň Topaz je zatiaľ na pohľad v poriadku, ale aj na nej sa objavila mastný fľak, môžem ju ešte zachrániť ? Môže to byť aj nekvalitným výsadbovym materiálom? všetky stromčeky mám od jedného dodávateľa.
    Ďakujem

    Ján

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.