Na čo pri zakladaní vresoviska nezabudnúť?

Vresovisko je atraktívnou súčasťou prírodne ladenej záhrady. Môžeme ho vysadiť okrasnými aj úžitkovými rastlinami. Nádherne rozkvitnuté a farebné ho budeme môcť obdivovať takmer celý rok. Na čo teda nesmieme pri zakladaní zabudnúť?

Galéria

Jeseň je preň stvorená

Jeseň je ideálna na zakladanie vresoviska. Už na konci leta si môžeme určiť miesto, kde ho chceme situovať, a zistiť, či sa tam bude dariť vybraným rastlinám. Miesto dôkladne pripravíme, odstránime nežiaducu vegetáciu, prípadne vymodelujeme terén. Začiatkom jesene navezieme špeciálny substrát na kyslomilné rastliny a postupne môžeme vysádzať. Keď si kúpime kvitnúce rastliny, budeme mať lepšiu predstavu o budúcej farebnosti. Zároveň máme teraz výbornú príležitosť nakúpiť si aj okrasné trávy, ktoré sú dôležitou súčasťou vresovísk. To isté platí aj pre zakrpatené ihličnany.

Záhradník radí
Vresy sa rozmnožujú jednoducho pomocou odrezkov odobratých v lete.

Potrebuje priestor

Vresoviská by nemali mať podobu fádne pôsobiacich trsov vresov vysadených niekde vedľa skalky. Vresovisko je farebne rozmanitá plocha, dômyselne skombinovaný mix vresov a vresovcov s rôznym časom kvitnutia (od jari do neskorej jesene), s veľkými farebnými kvetmi, ale aj s nápadne farebným olistením. Rastliny sú sústredené v menších a väčších skupinkách v nepravidelnejších tvaroch.

       Aj zakrpatený rododendron (Rhododendron impeditum) môže byť súčasťou vreskoviska.

Doplnková výsadba

Aby celok pôsobil prirodzene a bol celoročne zaujímavý, treba ho doplniť ďalšími rastlinami. Samozrejme, ich výber podlieha veľkosti plochy. Ide napríklad o plazivé vždyzelené kyslomilné kry, nižšie okrasné trávy, cibuľoviny, zakrpatené a kompaktne rastúce ihličnany či nižšie kvitnúce trvalky. Do vresoviska si môžeme vysadiť aj rastliny, ktoré nám prinesú úžitok v podobe chutných a zdravých plodov (čučoriedky, brusnice). Vždy musí ísť o také druhy, ktoré znášajú rovnaké podmienky ako vresy a vresovce. V pozadí vresovísk môžu rásť vyššie ihličnany (borovice, borievky, smreky). Vysádzať by sme sem nemali exotické ihličnany, absolútne nevhodné sú bambusy.

      Množstvo druhov vresov a vresovcov umožňuje vytvoriť farebne aj výškovo zaujímavý záhon. 

Sprievodné rastliny do vresoviska

Trvalky

• Klinček (Dianthus deltoides)
• Materina dúška (Thymus serpyllum)
• Slamiha (Helichrysum italicum)
• Kukučka (Lychnis viscaria)
• Ľubovník (Hypericum reptans)
• Šalvia (Salvia nemorosa)
• Černohlávok (Prunulla grandiflora)
• Horec (Gentiana septemfida)

Okrasné trávy

• Kostrava (Festuca glauca)
• Ostrica (Carex comans)
• Perovec (Pennisetum alopecuroides)

Dreviny

• Borovica kosodrevina (Pinus mugo ’Mops‘)
• Borievka (Juniperus communis ’Hibernica‘, ’Sentinel‘, ’Arnold‘)
• Borievka (Jupniperus horizontalis ’Golden Carpet‘, ’Icee Blue‘)
• Smrek (Picea abies)
• Smrek (Picea omorika ’Karel‘)
• Tuja (Thuja occidentalis ’Globosa‘)
• Azalka (Azalea japonica)
• Gaultéria (Gaulteria procumbens)
• Dráč (Berberis thunbergii ’Atropurpurea‘)

       Nižšie okrasné trávy a ihličnany sú ideálne do menšieho vresoviska.

Najlepším vzorom je príroda

Vresovisko by malo mať prirodzený vzhľad, preto siahame len po prírodných materiáloch. Žiaden betón ani umelý kameň. Ideálne je drevo. Vresovisko dokonale ohraničia drevené podvaly, dokážu mu vytvoriť aj pohľadovú kulisu. Medzi vresmi sú atraktívne aj väčšie či menšie samorasty, prípadne staré, čiastočne zvetrané pne a kmene z ihličnatých stromov. Chodníky vo väčšom vresovisku je najlepšie vysypať buď drvenou kôrou z ihličnatých stromov, alebo drevnou štiepkou. Drvená kôra sa používa aj ako mulčovací materiál – počas postupného rozkladu zvyšuje kyslosť pôdy.

Nemenej dôležitý je vo vresovisku aj kameň. Netreba to však s jeho množstvom preháňať. Niekoľko väčších, rôzne veľkých balvanov len tak pohodených vo výsadbách vresov a vresovcov dokáže divy.

      Dráč (Berberis thunbergii ’Atropurpurea‘) je vhodný ako doplnková drevina do vresoviska. 

Kam s ním?

Veľkosť vresoviska závisí od veľkosti záhrady. Vybudovať sa dajú vresoviskové záhrady, ktoré pôsobia prirodzene a harmonicky a ktoré sú niekoľko rokov po výsadbe takmer bezúdržbové. Po odkvitnutí treba vresy a vresovce zastrihovať, bez toho sa želaný efekt nedostaví. Vresoviskovú záhradu možno zakladať iba na pozemkoch s kyslejšou pôdou, napríklad v podhorskej oblasti. Inak by vzhľadom na potrebu úpravy či výmenu pôdy šlo o veľmi vysokú investíciu. Oveľa lepšie je vytvoriť si menšie alebo stredne veľké vresovisko – v prednej časti prírodne ladenej okrasnej záhrady, v predzáhradke. Dajte si však pozor: kombinovať vresovisko so skalkou či kvetinovými záhonmi nie je dobré, výsledok nepôsobí prirodzene. Neumiestňujeme ho ani k bazénom, jazierkam a úžitkovým hriadkam. Naopak, je vhodné, ak nadväzuje na porast rododendronov a azaliek. Pôsobivé môže byť umiestnenie odpočívadla alebo lavičky priamo do vresoviska, odkiaľ si môžeme vychutnávať pohľad naň i na zvyšok záhrady.

      Miniatúrne vresovisko sa dá vytvoriť aj vo väčšej nádobe na balkóne či terase. Vresy sú súčasťou jesenných aranžmánov.

dobré rady

Miesto

Musí byť slnečné, vhodný je aj polotieň. Vresom vyhovuje piesočnatá, humózna a priepustná pôda s kyslejšou reakciou. Nesmie byť vápenatá, zamokrená ani štrkovitá. Nevhodnú pôdu treba pred výsadbou upraviť pridaním špeciálneho substrátu alebo ihličia.

Čas výsadby

Sú dva vhodné termíny – jar a jeseň. Vresy vysádzame s koreňovým balom. Ten je pred výsadbou dobré po obvode opatrne narezať. Nevyhnutná je zálievka, inak budú vresy a vresovce rýchlo usychať. Po výsadbe rastliny netreba prihnojovať.

Ako vysádzame

Vresy a vresovce vysádzame do skupín (5 až 10 rastlín), nie samostatne. V jednej skupine nekombinujeme vresy s vresovcami. Ostatné sprievodné rastliny vysádzame podľa potreby, môžeme aj jednotlivo. S množstvom doplnkových rastlín to nepreháňajme, napokon majú výsadbu len dopĺňať. Čo sa týka hĺbky výsadby, horný okraj koreňového balu by mal byť niekoľko centimetrov pod povrchom pôdy.

Starostlivosť

Po výsadbe musíme rastliny pravidelne zavlažovať. Prihnojovanie je potrebné až v druhom roku. Okolie vysadených rastlín namulčujeme drvenou kôrou. Porast udržujeme v bezburinnom stave. Každý rok po odkvitnutí rastliny zostriháme – zhustnú, budú kompaktnejšie a bohatšie rozkvitnú. V prvom roku po výsadbe je dobré vresovisko zakryť ihličnatými chvojkami, prípadne vrstvou lístia. Skoro na jar prikrývku odstránime.

      Vresovec pleťový (Erica carnea) prežije aj naše zimy. 

Nepravidelné tvary

Čo sa týka tvaru, lepší je nepravidelný, a to najmä vtedy, ak vresovisko zakladáme vo vidieckej záhrade a okrem trávnika je jediným okrasným prvkom. Vresovisko môže, no nemusí byť vytvorené len v jednej rovine. Terénna nerovnosť zvyšuje jeho dynamiku a zabezpečuje odvod prebytočnej vody. Dreviny, napríklad štíhle borievky, dodajú vresovisku vertikálny rozmer, stromov pokojne môže byť viac. Vresovisko potrebuje slnečné miesto, prípadne polotieň, tieň je nevhodný. Pôda by mala byť piesočnatá, humózna, dobre priepustná, nie vlhká. Hlinité pôdy môžeme vylepšiť pieskom a humusom. Dôležité je, aby mal substrát mierne kyslú až kyslú reakciu. Ak pôda obsahuje vápnik, možno ju vymeniť, prípadne upraviť navážkou kyslejšieho substrátu a pridaním opadaného dubového lístia a ihličia.

Záhradník radí
Vresy a vresovce vysádzajte do skupiniek po niekoľkých kusoch.

      Krása vresoviska vynikne pri nepravidelných tvaroch. Na jeho ohraničenie poslúžia kmene starých ihličnatých stromov.

Rastliny a ich výsadba

Základom príťažlivého vresoviska sú vresy a vresovce. Vresy (Calluna) sú v predaji najmä na jeseň, vresovce (Erica) zasa počas jari. Nie všetky druhy však dokážu prežiť naše zimy bez ujmy. Z vresov je odolný vres obyčajný (Calluna vulgaris), z vresovcov vresovec bylinný (Erica herbacea) či vresovec pleťový (Erica carnea). Vresovec štvorradový (Erica teralix) a vresovec popolavý (Erica cinerea) si žiadajú základnú zimnú ochranu. Ostatným druhom u nás hrozí vymrznutie, ich kúpa teda môže byť zbytočnou investíciou.

Vo vresovisku by nemali chýbať sprievodné rastliny, tie je dobré sadiť s koreňovým balom a nemali by dominovať.

Text: Daniel Košťál
Foto: autor, thinkstock.com
Redakčná úprava: Martina Deríková
Zdroj: časopis Urob si sám 9/2014, JAGA GROUP,s,r.o.