Ako správne zavlažovať záhradu

01.08.2018
01.08.2018 (8) (0)
Ako správne zavlažovať záhradu

Pri pestovaní rastlín je voda nad zlato. Nielen plody, ale i celé rastliny obsahujú v čerstvom stave až 90 % vody.

Dodanie živín z pôdy sa tiež realizuje nasávaním vody prostredníctvom koreňov do listov, čo zasa „poháňa“ slnko tým, že z listov vodu odparuje.

Čím viac vody sa z listov odparí, tým intenzívnejší je aj vodný prúd „tečúci“ rastlinou hore a nesúci živiny a tým rastlina rýchlejšie rastie a skôr dozrievajú aj jej plody. Preto je stála, ale primeraná vlhkosť substrátu jedným z najrozhodujúcejších činiteľov prosperity rastlín, ale aj ich úrodnosti a kvality zdravých plodov. Naopak, nadmerná vlhkosť, zabahnenie pôdy škodí, lebo doslova utopí korene, ktoré na svoju činnosť nutne potrebujú nielen vodu, ale aj kyslík na dýchanie a dusík zo vzduchu pre hľúzkové baktérie napr. strukovín, ktoré ho asimilujú a živia ním rastliny. Takže rastliny musíme pravidelne zavlažovať podľa toho, ako vysychá substrát, teda podľa rýchlosti odparovania vody spôsobeného nielen vysokou teplotou a veľkosťou listovej plochy, ale i suchosťou ovzdušia a vetrom.

Najjednoduchší a najrýchlejšie realizovateľný spôsob zavlažovania je zobrať hadicu a smädné rastliny i pôdu postriekať vodou. Nie v každej záhrade je však dostatok vody, rovnako nie sme v záhrade vždy, keď je potrebné, a dali by sme prednosť samočinnému, úspornejšiemu spôsobu zavlažovania ohľaduplnejšiemu k rastlinám i pôde. Úspora vody pri zavlažovaní už nie je len otázkou ceny vody, ale aj jej globálnej dostupnosti súvisiacej so súčasnou zmenou, ktorá pomerne rýchlo smeruje k podstatne suchšej klíme, ako to bolo donedávna. Takže úspora závlahovej vody je už aj otázkou „prežitia“ doterajšieho spôsobu záhradkárčenia.

« Je vhodné, aby bol zavlažovaný záhon vodorovný alebo s minimálnym sklonom. »

Dnes sú už k dispozícii i systémy plnoautomatické a vysokoúsporné, hoci ich jednoduché princípy využívajú mnohí ľudia najmä v suchších oblastiach už tisíce rokov. Preto ani my dnes nemusíme v našich záhradkách využívať tie najdrahšie automatické závlahy, ale dobrú službu nám urobia aj tie jednoduchšie, takpovediac poloautomatické, ktoré si môžeme svojpomocne a lacnejšie zmajstrovať.

Väčšinou od nich požadujeme:

• aby odstránili väčšinu nevýhod povrchového postrekového zavlažovania, teda našu námahu a stratu času, možné poškodzovanie rastlín i kvality pôdy a zbytočne veľké straty závlahovej vody najmä nadmerným odparovaním,

• aby nás časovo odbremenili od častého zavlažovania a aby ich obsluha mohla prebiehať v dlhších periódach,

• aby mali dlhšiu životnosť a ich údržba bola minimálna,

• aby nám pri ošetrovaní rastlín nezavadzali,

• aby sme si ich inštalovanie mohli lacnejšie zrealizovať svojpomocne z dostupných materiálov,

• aby maximálne plnili požiadavky vysadených rastlín na sústavnú a kvalitnú závlahu, prípadne s možnosťou prihnojovania,

• aby nepoškodzovali kvalitu pôdy,

• aby nám ušetrili podstatné množstvo vody bez negatívneho ovplyvnenia pestovaných rastlín.

Úsporná závlaha

Zamokrená pôda rastliny, najmä ich korene, doslova dusí, teda znižuje ich vitalitu i produkciu. Foto isifa/Shutterstock

Možné spôsoby zavlažovania

Kvapková závlaha

Je založená na kvapkacích elementoch rozmiestnených v určitých vzdialenostiach (vždy pri zavlažovaných rastlinách) na hadiciach, ktoré privádzajú závlahovú vodu z rozvodného a regulačného centra. Rôzne konštruované „kvapkáče“ sú vybavené malými dierkami, cez ktoré kvapká voda priamo k zavlažovanej rastline. Regulácia intenzity zavlažovania je realizovaná jednak priemerom dierok „kvapkáča“ a jednak tlakom vody v rozvodnom systéme. Celý systém je umiestnený na povrchu pôdy pozdĺž riadkov s vysadenými rastlinami a môže byť napojený cez automatické regulátory tlaku a času zapojenia na vodovod alebo zásobnú nádrž a čerpadlo. Veľmi dôležitá je pritom čistota vody, ktorá musí byť jemne filtrovaná, aby sa neupchávali dýzy „kvapkáčov“. Dôležité je aj to, aby rozvodné hadice boli nepriesvitné, lebo v priesvitných sa množia riasy, ktoré by upchali celý systém. Je vhodné, aby bol zavlažovaný záhon vodorovný alebo s minimálnym sklonom. Systém sa dá využiť aj na prihnojovanie rastlín dobre rozpustnými hnojivami.

Je to relatívne jednoduchý, na pozemku ľahko inštalovateľný systém, ktorý je dobre použiteľný pri rôznych rastlinách i drevinách v záhrade, ale i v skleníku či fóliovníku. Je vhodný aj na balkón a ľahko sa dá úplne zautomatizovať (i so samočinnou reguláciou dávkovania vody podľa senzorov zisťujúcich vlhkosť pôdy), len s občasnou kontrolou. Vykazuje minimálne 20 % úsporu vody, ale dôležité je najmä to, že rastliny sú takto optimálne zásobované potrebným množstvom vody.

Úsporná závlaha

Povrchová závlaha pomocou priesakových hadíc

Celý systém je podobný kvapkovej závlahe, len priesak závlahovej vody prebieha po celej dĺžke rozvodnej hadice opatrenej množstvom miniatúrnych otvorov či pórov, ktorá je položená na povrchu pôdy vedľa riadku vysadených rastlín. Porézna hadica ešte obyčajne býva prekrytá mulčom, aby sa znížilo nežiaduce odparovanie vody. Tento systém sa uplatňuje najmä na zavlažovanie rastlín vysadených relatívne husto vedľa seba v riadkoch, napríklad pri špenáte, mrkve či cibuli. Filtrácia vody a automatická regulácia je nutná a podobná ako pri kvapkovej závlahe.

Úsporná závlaha

Podpovrchová závlaha rastlín

Oproti klasickej postrekovacej závlahe má mnoho výhod.

• Je menej náročná na energiu.

• Umožní ušetriť výrazné množstvo závlahovej vody.

• Umožňuje reguláciu intenzity vsakovanej vody do pôdy.

• Eliminuje vodný vyparovanie závlahovej vody z povrchu pôdy.

• Neprekáža ošetrovaniu rastlín a obrábaniu pôdy.

• Dovoľuje zavlažovanie v každej vývojovej fáze rastlín bez ohľadu na poveternostné podmienky.

• Vytvára možnosť priamej aplikácie živín do koreňovej zóny rastlín.

• Neporušuje pôdnu štruktúru, nevytvára prísušok a nevedie k erózii.

• Zmenšuje chorobnosť kultúr a obmedzuje rast burín, lebo nezvyšuje priamo vlhkosť povrchovej vrstvy pôdy ani vzduchu, ba ani povrchu rastlín, čo by pomohlo množeniu hubových chorôb.

• Závlahové systémy sa dajú ľahko upraviť na automatickú prevádzku.

• Podzemné rozvody chránia materiál pred degradačným vplyvom UV žiarenia.

• Povrch pôdy môžeme pred nežiaducim odparovaním vlahy chrániť mulčovaním.

Uvedené výhody sú významné nielen z hľadiska zdravia, vitality, úrody rastlín, ochrany štruktúry pôdy, ale najmä z hľadiska úspory závlahovej vody. Oplatí sa teda investovať trochu námahy do zapustenia alebo zakopania priesakových závlahových elementov tohto systému do pôdy, a to aj preto, že je to zvyčajne na viac rokov. Spočiatku je možné si jednotlivé spôsoby tohto podpovrchového zavlažovania v malom odskúšať a prispôsobiť našim podmienkam.

Úsporná závlaha

Existuje viacero systémov podpovrchového zavlažovania a je možné si vybrať taký, ktorý sa hodí jednak k nášmu druhu pestovaných rastlín či k veľkosti nášho pozemku, k variabilite pestovaných rastlín v nasledujúcich obdobiach, či k hĺbke korenenia daných rastlín. Tento spôsob je vhodný aj na nádobové pestovanie alebo na množenie rastlín na záhonoch či v nádobách. Samozrejme, berieme ohľad aj na materiál, ktorý máme k dispozícii, napríklad na väčšie množstvo poréznych kvetináčov alebo drenážne rúrky, alebo dokonca i na PET fľaše z nápojov a podobne.

Ponorené nádobové priesakové systémy

Terakotové vypálené hlinené, ale neglazované nádoby sa vyznačujú tým, že cez ich steny presakujú tekutiny, najlepšie voda zvnútra von. Ak takúto nádobu zakopeme do suchej pôdy, tak z nej voda pomaly presakuje von do pôdy, v ktorej je schopná zavlažovať okolo rastúce rastliny a pôdu. Rýchlosť priesaku je daná výškou teploty vypaľovania hlinenej nádoby – čím je teplota výpalu vyššia, tým sú zrná hliny akoby viac pri sebe a tým sú póry nádoby menšie, teda prepúšťajú aj menej tekutiny smerom von. Priepustnosť nádoby však sčasti môže zvýšiť i vyššia suchosť okolitej pôdy a výška hladiny vody v nádobe.

Namiesto veľkých hlinených nádob môžeme najmä na zavlažovanie zelenín a bylín použiť i nádoby menšie, napríklad rôzne veľké a upravené neglazované kvetináče, ktoré môžeme navzájom pospájať hadicami, cez ktoré ich plníme vodou manuálne alebo automaticky. Vyrábajú sa i tzv. priesakové porézne kolíky dlhé asi 10 cm, ktoré sa zapichnú do substrátu v kvetináči a horným nátrubkom sa dajú napojiť na hadicu privádzajúcu vodu z vodovodu alebo z vyvýšenej nádrže. Z viacerých zavlažovacích kolíkov sa dá pomocou hadíc vytvoriť celý systém, zavlažujúci napríklad všetky rastliny na balkóne.

Úsporná závlaha

Hĺbku potrebného prevlhčenia pôdy v danej intenzite kontrolujeme buď prístrojovým vlhkomerom, alebo sondou. Foto isifa/Shutterstock 

Podpovrchové zavlažovanie

Podpovrchovými poréznymi hadicami či trúbkami.

• Môžu to byť porézne hadice špeciálne vyrobené a zakúpené alebo také hadice, ktoré sme si svojpomocne vyrobili navŕtaním dierok.

• V niektorých prípadoch môžeme využiť aj do zeme položené drenážne rúrky alebo si vhodné rúrky z keramického, či dokonca plastového materiálu (napr. aj dierovaných PET fliaš) svojpomocne do pôdy zakopeme.

• Priesakové hadice však môžeme zakopať do pôdy aj kolmo až k hlbším koreňom drevín, na spodnom konci ale musia byť uzavreté a vodou ich napájame zvrchu.

• Namiesto priesakových hadíc pri veľmi smädných veľkých stromoch môžeme takto kolmo zakopať najlepšie umelohmotné, po obvode dierkované, na spodnom konci uzavreté rúry a zhora do nich privádzame buď závlahovú vodu, alebo aj slabé hnojivé roztoky, ktorými oživíme, zregenerujeme aj staré stromy.

Úsporná závlaha

Priesak závlahovej vody prebieha po celej dĺžke rozvodnej hadice opatrenej množstvom miniatúrnych otvorov. Foto isifa/Shutterstock

Hobby záhradkár Ing. Jaroslav Pížl radí

Čo pôsobí na pôdy i rastliny pri zavlažovaní negatívne

Neúmerne vysoká intenzita povrchového zavlažovania a zbytočne vysoká dávka vody vzhľadom na kvalitu pôdy a povrchu spôsobujú:

• Zničenie pôdnej štruktúry, premokrenie a rozbahnenie pôdy, po vyschnutí vznik tvrdého prísušku.

• Všetko toto vyvolá nedostatok pôdneho vzduchu ako pre pôdne mikroorganizmy, tak aj pre korene rastlín, ktoré sú pridusené, tým inaktivované a ničené, čo sa silno prejaví na samotnej rastline, jej raste, odolnosti i plodnosti.

Nevhodná kvalita vody

• Studená voda je pri prehriatej pôde i rastlinách výrazný tepelný šok, ktorý silno zbrzdí rastové i úrodné fyziologické procesy v rastline na viac hodín.

• Studničná alebo vodovodná voda pred závlahou (a najmä pri závlahe v skleníku, fóliovníku, parenisku) by mala byť jednoznačne prehriata – napr. v sudoch, nádržiach, a najlepšie aj prevzdušnená, vtedy pôsobí na rastliny aj veľmi stimulačne.

Nevhodný čas závlahy

• Nevhodné je rastliny postrekovať počas horúceho slnka, keď je rastlina a jej listy prehriate (vyvolá to tepelný šok), zostávajúce kvapky na listoch pôsobia na slnku ako šošovky a sú schopné prepáliť alebo poškodiť povrch rastliny.
• Po postrekovaní rastlín by ich povrch mal čo najrýchlejšie obschnúť, aby sme jeho vlhkosťou nepodporovali vznik hubových chorôb, preto je postrekovanie večer menej vhodné, o niečo lepšia je závlaha podmokom.

Úsporná závlaha

DOBRÉ RADY

Potrebná hĺbka prevlhčenia pôdy závlahou

Pri zeleninách sa predpokladá ich plytké zakoreňovanie, no napriek tomu niektoré zeleniny korenia i vo väčších hĺbkach, napr. korene mrkvy často siahajú do hĺbky 140 – 180 cm, rajčín do hĺbky 80 – 120 cm. Na účinnú závlahu je však najdôležitejšia hĺbka, v ktorej sa nachádza rozhodujúca časť koreňového systému, ktorý kryje odparené množstvo vody z rastliny.

Z praktických pozorovaní vychádza nasledujúca potreba prevlhčenia pôdy pri závlahe:

• do 30 cm pri špenáte, šaláte, reďkovke,

• 30 – 40 cm pri uhorke, cibuli, cesnaku,

• 40 – 50 cm pri zeleri, mrkve, koreňovom petržlene, póre, melóne, tekvici, kalerábe, paprike,

• 50 – 60 cm pri kapuste, keli, karfiole, rajčine, šalátovej repe.
Toto platí pri zelenine v plnom vývoji. Pri zeleninách, ktoré potrebujú väčšiu hĺbku prevlhčenia závlahou ako 30 cm, dochádza k potrebe zavlažovať do uvedených hĺbok postupne, ako tieto rastliny dorastajú:

• pri zásobnej závlahe pred výsadbou alebo pri zavlažovaní po výsadbe sa odporúča závlaha do hĺbky 20 – 30 cm,

• čase zakoreňovania sa pri nich zavlažuje do hĺbky prevlhčenia 30 cm,

• vo fáze rastu do hĺbky 40 – 50 cm.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 7/2018

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Prečítajte si
Reklama