Všetko, čo potrebujete vedieť o zazimovaní okrasnej záhrady

Zazimovanie záhrady
Zdroj: Shutterstock

Majitelia okrasných záhrad sa nemusia „trápiť“ s odkladaním úrody, to však neznamená, že ich na jeseň nečakajú v záhrade žiadne úlohy. Ak sa totiž chcete tešiť zo svojej záhradky aj o rok, nesmiete ju počas jesene zanedbať. Starostlivosť si zaslúžia najmä dlhoveké, na zimu chúlostivé druhy, no aj cibuľoviny a okrasné kríky. Asi každému je jasné, že chúlostivé rastliny v kvetináčoch, ktoré cez leto krášlia terasy a balkóny, presunieme na jeseň inam. Viete však, že pred zimou sa treba postarať aj o mrazuvzdorné druhy?

Budeme potrebovať záhradnícke nožnice, hrable, rukavice, špagát a možno i netkanú textíliu či jutovinu. Rovnako dobre môže poslúžiť aj stará textília. Ideálnym materiálom je taký, ktorý je vzdušný, neprilieha k rastline, ale vytvára vzduchovú vrstvu a je ho dostatok. Všetky tieto podmienky spĺňa aj suché lístie, ktoré môžeme použiť, len ak nebolo napadnuté chorobami. Oba sú tiež dobrými izolantmi, no neprepúšťajú vzduch, a preto ich použite prednostne na obalenie neživých častí, napríklad vodomeru v záhradnej šachte.

Ako na ruže a skalky?

Ruže

Z okolia ružových kríkov odstránime napadané lístie, mohlo by byť zdrojom chorôb a úkrytom pre škodce. Zlikvidujeme suché, poškodené a choré výhonky. Urobíme mierny rez, pri ktorom ostriháme len horné časti výhonov. Silnejší rez uskutočníme až na jar. Kríky ruží na zimu nakopcujeme – prihrnieme k nim kvalitný záhradnícky substrát, ktorý ich ochráni pred mrazom. Korunky stromčekových ruží obalíme jutovinou alebo netkanou textíliou, vnútro môžeme vyplniť suchým lístím. Mladšie kry prezimujú aj tak, že korunku opatrne ohneme smerom k pôde, kde ju upevníme pomocou háčika a prihrnieme pôdou. Popínavé ruže obalíme netkanou textíliou a do okolia koreňov nahrnieme zeminu.

Zazimovanie ruží
Zdroj: Shutterstock

Skalky a skalničky

Zo skalky pozberáme všetko napadané lístie a iné rastlinné zvyšky. Ostriháme suché a odkvitnuté rastliny, zalejeme čerstvo vysadené, najmä miniatúrne ihličnany a listnáče. Odstránime burinu, mach a zredukujeme rozrastené druhy. Uvoľnené kamene pevne ukotvíme. Skalku koncom novembra zakryjeme ihličnatými chvojkami, nie však listami či netkanou textíliou. Chvojky ukladáme tak, aby voda nestekala ku skalničkám, väčšina z nich neznáša dlhotrvajúcu zimnú vlhkosť.

Trvalkové a iné záhony

Z odkvitnutých trvaliek ostriháme suché vňate aj žltnúce listy. Vybrané trvalky, ako sú rudbekie, rozchodníkovce, echinacea, veronika, ponecháme v záhone aj počas zimy, kde budú prirodzenou dekoráciou záhrady. Zo záhonov odstránime aj odkvitnuté letničky. Ak sme doteraz nestihli, vyberieme hľuzy georgín, kán, gladiol a montbrécií, necháme ich preschnúť na mieste, kde nemrzne, očistíme ich od pôdy a uložíme. Ešte stále môžeme vysádzať cibuľoviny, ktoré kvitnú na jar. Miesta výsadby si označíme a sem-tam ich zavlažíme. Neskoršia výsadba je vhodná najmä v prípade tulipánov a hyacintov. Záhony a miesta okolo trsov trvaliek prekypríme, odstránime burinu a obnovíme mulč.

Koľko práce nás teraz čaká, záleží od toho, čo všetko máme v záhrade vysadené a v akej oblasti žijeme. Zistite, čo sa týka práve vás.

Okrasné trávy zviažeme do snopov pevným motúzom. Zrežeme ich až na jar. Všetkým novovysadeným drevinám, najmä ihličnanom a vždyzeleným listnáčom, doprajeme pred príchodom zimy výdatnú zálievku a prihrnieme k ich koreňom vrstvu lístia. Kmene môžeme obaliť trstinovou rohožou a zviazať. Vhodný je aj ochranný biely náter kmeňa, ktorý počas zimy bráni jeho prehrievaniu a vzniku nepekných mrazových trhlín. Stĺpovité ihličnany zviažeme pevným motúzom, tak budú chránené pred ťažkým snehom. Skontrolujeme aj novovysadené solitéry, či sú pevne ukotvené, aby ich nepoškodili silnejšie zimné vetry a víchrice. K porastom rododendronov a azaliek nahrnieme suché lístie alebo vysypeme vrecká s čistou rašelinou. Tú je dobré nasypať aj k vresom a vresovcom.

Práce v záhrade pred zimou.
Zdroj: Shutterstock

Trávnaté plochy

Trávniky postupne zbavujeme suchého lístia, napadaných konárikov, plodov či kúskov kôry. Naposledy môžeme trávnik pred príchodom zimy prerezať a povalcovať. Počas novembra ho už neprihnojujeme, musíme to stihnúť ešte v októbri. Takisto nie je potrebné trávnik kosiť (ak nie je teplo) a ani zavlažovať. V tomto období už nezakladáme nové trávniky. Krásne listy papradia často vyniknú práve v zime, keď naše oči nezlákajú farebnejšie a výraznejšie rastliny.

Papraď v zime
Zdroj: Shutterstock

Papraďorasty

Paprade si nevyžadujú špeciálne zazimovanie. Niektoré druhy, napríklad jelení jazyk, zostávajú zelené aj počas zimy. Stačí k nim nahrnúť suché lístie, no ešte predtým ich dobre zalejeme. Ostatným druhom na zimu listy odumierajú. Ponecháme ich v záhone, kde poslúžia ako zimná ochrana. Odstránime ich až skoro na jar.

Krásne listy papradia často vyniknú práve v zime, keď naše oči nezlákajú farebnejšie a výraznejšie rastliny.

Ako zazimovať rastliny v kvetináčoch

Rastliny, ktoré pestujeme celoročne v kvetináči, napríklad hortenzie, krušpány, vavrínovce, zakrpatené ihličnany, bambusy, azalky, rododendrony, ale aj niektoré okrasné trávy či trvalky, ovocné stromčeky a iné, sú na prezimovanie chúlostivejšie v porovnaní s pestovaním v pôde. Celý objem pôdy aj s koreňmi totiž oveľa ľahšie premrzne, keďže zima na kvetináč pôsobí prakticky z každej strany. Jedna z možností, ako ich zazimovať, je zakopať ich do pôdy tak, aby trčal iba okraj črepníka a zvyšnou pôdou ho zahrnúť.

Vresy v kvetináči
Vresy v kvetináči urobia „parádu“ práve počas zimy a bola by ich škoda zakrývať. Veď práve preto ich na jeseň do kvetináčov vysádzame. Umiestnime ich tak, aby bol črepník obklopený rastlinami a stál na pôde. Okolo spodku kvetináča nahrnieme lístie či iné rastlinné zvyšky. | Zdroj: Shutterstock

Keď sú kvetináče príliš ťažké alebo veľké, je to nereálne. Vtedy pomôže správne zvolená zimná ochrana, vďaka ktorej rastliny spoľahlivo odolajú kolísaniu zimných teplôt, náporom vetra a snehu. Ako ochranu môžeme použiť viacero dnes už bežne dostupných materiálov. Navyše, rastliny v kvetináči určené na prezimovanie vonku odsunieme na záveterné miesto, ideálne do tieňa a k tesnej blízkosti domu. Nikdy nie pod odkvapy. Počas slnečných a bezmrazných dní im doprajeme vlahu. Silné zimné slnko a s tým súvisiace sucho je totiž hlavne pre ihličnany a vždyzelené listnáče v nádobách veľmi nebezpečné.

Textílie v boji s mrazmi

Jutovina a netkaná textília sú dnes najpoužívanejšími materiálmi pri zazimovávaní rastlín v záhrade. Jutovinu použijeme na obalenie kmeňov citlivejších drevín aj na omotanie črepníka. Možno si poviete, že čo už len môže zachrániť taká tenká vrstva. Nejde však iba o ňu – medzi ňou a rastlinou sa vytvorí vzduchová vrstva a tá tiež prispieva k izolácii, najmä keď je prúdenie studeného vzduchu textíliou obmedzené. Izoláciu vylepšíme, keď medzi nádobu a pevnejšiu jutovinu vložíme suché lístie či slamu. Jemnejšou netkanou textíliou obalíme korunku citlivejších druhov vrátane vždyzelených, keďže táto textília prepúšťa svetlo. Okrem spomínaných materiálov môžeme použiť aj rohože z trstiny alebo bambusu. Nevyhnutné je ich pevne inštalovať a dobre zviazať, aby sa počas zimy nerozpadávali. Vhodné sú najmä na štíhle rastliny a kvetináče, ktoré do nich pomerne ľahko obalíme. Aj tu môžeme pridať medzivrstvu zo suchého a zdravého lístia alebo slamy.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Zazimovanie rastlín v kvetináči.
Zdroj: Shutterstock

Chránime rastliny v kvetináčoch

  1. Rohože z kokosu sa zväčša predávajú v tvare okrúhlej prikrývky s rôznym priemerom, ktoré stačí položiť na povrch nádoby. Hrubší materiál (aspoň 2 cm) sa dá použiť zasa ako podložka pod črepníky, ktoré stoja na dlažbe.

    Zazimovanie rastlín v kvetináči.
    Zdroj: Daniel Košťál
  2. Bublinková fólia je lacný a izolačne spoľahlivý materiál na črepníkové rastliny. Čím sa použije hrubšia vrstva, tým lepšie tepelne izoluje. „Dno“ prederavíme, aby mohla odtekať dažďová alebo topiaca sa voda. Nikdy ňou však neobaľujeme samotné rastliny.

    Zazimovanie rastlín v kvetináči.
    Zdroj: Daniel Košťál
  3. Netkané textílie výborne chránia pred silným mrazom, vysušujúcim vetrom, zimným slnkom aj vlhkosťou, no zároveň prepúšťajú dostatok svetla. Ideálne je mať v zásobe viac textílie, pretože ju vieme využiť kedykoľvek počas zimy, napríklad v prípade veľmi silných mrazov.

    Zazimovanie rastlín v kvetináči.
    Zdroj: Shutterstock
  4. Polystyrén vo forme pripravených hrubších doštičiek poslúži na podloženie črepníkov s rastlinami, keď ich obalíme bublinkovou fóliou či jutovinou. Kvetináče by totiž nikdy nemali byť v zime postavené priamo na chladnej dlažbe alebo pôde.

    Zazimovanie rastlín v kvetináči.
    Zdroj: Daniel Košťál

Prečo vždyzelené druhy počas zimy zalievať?

Vždyzelené listnaté rastliny tým, že nezhadzujú listy, odparujú vodu aj počas zimy. Zimné slnko ich zahreje, rozprúdia sa v nich šťavy, otvoria dýchacie prieduchy, rastlina vegetuje, i keď na minime. Spolu s dýchaním však odchádza z rastliny aj voda, ktorú čerpá z obmedzeného priestoru kvetináča. Preto tieto rastliny sledujeme aj počas zimy, a keď nastanú suché a slnečné dni, zalejeme ich. Takto dávame pozor na krušpány, rododendrony, vavrínovce, vždyzelené bambusy, vresy, vresovce a v porovnaní s listnáčmi sú na vyschnutie viac náchylné aj ihličnany. No pozor, nikdy ich nezalievame na listy, ale iba na pôdu v kvetináči.

Zazimovanie rastlín v kvetináči.
Zdroj: Shutterstock

Tipy na zimovanie záhrady

Vysoké trávy

Perovec klasnatý, proso perlové i pampová tráva – všetky veľké okrasné trávy zviažeme tak, aby nadzemná časť chránila srdiečko rastliny.

Zazimovanie tráv
Zdroj: František Laššák

Stromčekové ruže

Najcitlivejšie miesto ruží na kmienku je korunka a miesto navrúbľovania tesne pod ňou. Zabalíme ju do vzdušného materiálu.

Zazimovanie stromčekových ruží
Zdroj: František Laššák

Citlivé druhy

Druhy, ktoré vymŕzajú, napríklad aukuba, zabalíme do takéhoto ochranného puzdra z materiálu, ktorý je všade poruke – do lístia.

Zazimovanie záhrady
Zdroj: František Laššák

Stĺpovité ihličnany

Zviažeme ich podobne ako veľké trávy. Ich tvar sa tak nerozpadne pod tiažou snehu.

Zazimovanie ihličňanov.
Zdroj: František Laššák

Text: Daniel Košťál, František Laššák
Foto: František Laššák, Isifa/Shutterstock
Zdroj: Časopis Tvorivé Bývanie

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.