Už ste počuli o jedlých vodných rastlinách?

Láka vás zasa vyskúšať pestovanie niečoho nového a zaujímavého, ba až originálneho? Skúste si dopestovať doteraz málo známu vodomilnú zeleninu. Nielenže si spestríte jedálny lístok, ale pomocou vodnej plochy vytvoríte aj vyváženejší záhradný biotop. 

Galéria

Čo ponúkajú

Vodomilné rastliny sú nielen krásne v jazierku, ale niektoré z nich, isté ich časti, sú vhodné aj na priamy konzum, teda na prípravu zdravých jedál. Mnohé nájdu uplatnenie aj pri skrášľovaní tela. Využívajú sa listy (najmä tie mladé sú plné životodarných enzýmov), ďalej mladé byle, ktoré obsahujú veľa vlákniny, ale aj kvety, plody, semená, korene a pakorene.

Pestovanie zeleniny v jazierku

Koncepcia zakladania zeleninového jazierka závisí od toho, či sa bude nachádzať v okrasnej časti záhrady, kde bude musieť plniť aj okrasnú funkciu, alebo v úžitkovej časti, kde môže mať podobu napríklad hranatej vodnej hriadky. Tú vytvoríme pomocou plastovej fólie zapustenej do pôdy s okrajmi spevnenými drevenými doskami. V oboch prípadoch jazierko plní aj funkciu zvlhčovača záhradného ovzdušia a slúži ako biotop pre rôzne vodné živočíchy, ktoré nám pomôžu potlačiť niektoré nežiaduce škodce v záhrade.

Napriek tomu, že vodomilná zelenina má vyšší obsah vitamínov aj bioaktívnych látok, niektoré rastliny majú svoju osobitú chuť, na ktorú si musíme postupne zvykať. Preto kým ich budeme konzumovať samostatne, je lepšie najprv ich kombinovať s klasickou zeleninou, na ktorú sme zvyknutí.

Vodomilnú zeleninu môžeme pridávať napríklad do zelených nápojov, šalátov, nátierok, plniek, studených omáčok, pesta a podobne.

Čo ochutnať zo zeleninového jazierka?

Ponuku jedál z nasledujúcich jedlých vodomilných rastlín si môžeme ešte viac obohatiť, ak budeme teplomilnejšie druhy pestovať v skleníkovej vodnej zeleninovej hriadke.

Veronika potočná
(Veronica beccabunga)
Jedlá časť: celá rastlina bez koreňov, má mierne horkastú chuť
Účinky: detoxikuje, je bohatá na vitamíny, pôsobí proti jarnej únave
Kulinárske využitie: rastlina sa konzumuje bez tepelnej úpravy (varením zhorkne); čerstvé listy a mäkkú byľ nasekáme do zeleninového šalátu; je vhodná ako bylinný prídavok do nátierok, omeliet, tvarohu, bryndze, masla, majonézy, polievok alebo len tak na natretý chlebík

dobrá rada

Nie všetky časti vodnej zeleniny sú vhodné na konzum, pri každom druhu je to individuálne, preto sa treba s jednotlivými rastlinami podrobne oboznámiť.

Potočnica lekárska
(Nasturtium officinale)
Jedlá časť: celú rastlinu bez koreňov zbierame celý rok, uprednostňujeme listy pred kvitnutím, má ostrejšiu chrenovú, trochu horkastú chuť, pôsobí proti jarnej únave
Kulinárske využitie: nasekané listy pred pridaním do jedla necháme niekoľko minút na vzduchu – budú stráviteľnejšie; využitie podobne ako pri veronike potočnej

Mäta vodná
(Mentha aquatica)
Jedlá časť: celú rastlinu bez koreňa zbierame počas vegetácie, má výraznú mentolovú chuť i vôňu
Kulinárske využitie: využíva sa do omáčok, majonéz, nátierok, šalátov, polievok, múčnikov, nápojov, čajov, pri príprave rýb a jahňaciny; výborné sú varené nové zemiaky s nasekanou mätou vodnou, soľou, korením a maslom

Trsť obyčajná
(Phragmites australis)
Jedlé časti: drobné obilky (zber jeseň až jar), mladé výhony a byle (zber zjari), pakoreň („oddenok“) zberáme celý rok; je príbuzná cukrovej trstine
Kulinárske využitie: z obiliek vytrasených z kvetenstva varíme kašu sladenú medom alebo brezovým sirupom; mladé jarné výhonky vyrežeme zo zeme ako špargľu, 10 až 20 minút povaríme v slanej vode a zalejeme rozpusteným maslom alebo posypeme mletými lieskovcami

Zásady pestovania

Spôsob získania sadeníc
ak si sadenice vodomilnej zeleniny, ktoré nie sú chránené berieme priamo z prírody, vyberáme si ich na čistých miestach, teda nie blízko smetísk, skládok či hnojených pozemkov; inak sa dajú kúpiť v špecializovaných predajniach alebo objednať cez internet
Spôsob výsadby
v jazierku si vytvoríme výsadbové terasky, do ktorých vysádzame rastliny (riadime sa pritom ich požiadavkami na hĺbku výsadby); vodomilná zelenina rastie väčšinou v plytšej vode, teda po obvode jazierka (praktické pri zbere); hlbší stred jazierka môžeme využiť na pestovanie lekien a lekníc
Výsadba vyšších rastlín
väčšina pestovaných vodných rastlín si vyžaduje plné slnko, preto vyššie rastliny vysádzame na severnú stranu jazierka, tam poslúžia aj ako vetrolam
Urýchlenie a predĺženie zberu
ak chceme na jar urýchliť a na jeseň predĺžiť vegetáciu aj zber vodnej zeleniny, môžeme si vodný záhon vytvoriť v skleníku alebo vo fóliovníku; v krytom priestore si môžeme vodnú zeleninu aj namnožiť –zo semien, pakoreňov alebo odrezkov

Pálka
(Typha)
Jedlé časti: mladé výhonky zberáme
zjari, vytrhneme ich zo zeme alebo vyrežeme ako špargľu; palice (zelené konce kvetenstva) zberáme v máji a júni, skôr ako sa vytvorí peľ, chutia ako ananás
Kulinárske využitie: mladé výhonky môžeme jesť surové alebo ich variť, opekať či pražiť, chutia ako špargľa; zelené špice kvetenstva sú chutné aj surové alebo ich varíme 2 až 3 minúty a potom rovnako dlho opekáme, prípadne varíme v pare a podávame osolené a s maslom, chutia ako kukurica; zo sušených a na múku rozomletých pakoreňov možno upiecť chlieb, piškóty alebo perník, pripravuje sa z nich aj obilná káva.

Škripinec jazerný
(Schoenoplectus lacustris)
Jedlé časti: pakorene možno zberať celý rok, najlepšie na jar a jeseň
Kulinárske využitie: očistené korene môžeme jesť surové, sú jemné a sladké; kaša: 100 g očistených a nakrájaných koreňov varíme hodinu v 200 ml vody, potom ochutíme olejom, soľou, korením a vňaťou

Lekno biele a žlté
(Nymphaea alba; N. lutea)
Jedlé časti: pakoreň hrubý 5 cm a viac (zberá sa na jeseň, keď odumierajú listy, a na jar pred pučaním; čerstvé pakorene nie sú vhodné na konzumovanie), mladé výhonky (zber počas vegetácie); kvet lekna (využíva sa ako hypnotikum), semená (zber po dozretí)
Kulinárske využitie: ošúpaný pakoreň nakrájame na plátky a usušíme, potom ho pomelieme na múku, z ktorej máčaním odstránime triesloviny (múku namočíme na 5 hodín do vody – na 100 g múky 1/4 litra vody – potom vodu zlejeme a postup ešte 2-krát zopakujeme, odcedenú múku necháme vysušiť), múku je dobré premiešať s ražnou v pomere 1 : 1 a pečieme z nej chlieb alebo chlebové placky

Záhradné jazierko s vodnou zeleninou

• Záhradné jazierko budujeme tak, aby sme s jeho údržbou a prevádzkovaním mali čo najmenej starostí. To dosiahneme tak, že z neho vytvoríme harmonicky fungujúci biotop. Samozrejme, čím je jazierko väčšie, tým je takýto biotop stabilnejší.
• Čím je jazierko menšie, tým sa v ňom voda rýchlejšie prehrieva, čo podporuje tvorbu rias, znižuje potrebný obsah kyslíka vo vode aj biologickú stabilitu vodného prostredia. Niektoré rastliny sa však vplyvom vyššej teploty vody rýchlejšie rozrastajú, čo môže byť pri pestovaní vodných zelenín výhodné.
• Vodné živočíchy a rastliny potrebujú na svoj život určité množstvo kyslíka rozpusteného vo vode. Ten sa do nej dostáva prostredníctvom okysličujúcich rastlín a stykom hladiny jazierka s ovzduším. Pri jazierkach s relatívne malou hladinou si môžeme vypomôcť buď vybudovaním potôčika žblnkotajúceho po svahu a napájaného obehovým čerpadlom vodou z jazierka, ktorá sa znovu vracia do jazierka okysličená, alebo inštalovanou okrasnou a okysličovacou fontánkou.
• Z estetického hľadiska je vhodnejšie, ak brehy jazierka tvoria nepravidelné oblúky.
• Biologická rovnováha jazierka je stabilnejšia, ak sú v ňom popri rastlinách aj živočíchy, teda určitý počet rýb. Tým je potravinový reťazec viac-menej uzatvorený: my kŕmime ryby, ryby svojimi exkrementmi živia rastliny a my sa živíme rastlinami, ktoré tento živočíšny odpad i rozkladné produkty vlastného rastlinného odpadu „konzumujú“ a pretvárajú na rastlinnú aj konzumnú biomasu. Týmto spôsobom si do veľkej miery zabezpečíme akési automatické hnojenie pestovaných vodných zelenín a súčasne sa takto rastliny postarajú aj o prirodzenú detoxikáciu, očistu jazernej vody.
• Hĺbka jazierka závisí od toho, či v ňom chceme chovať aj ryby – vtedy by malo byť hlbšie, teda okolo 1 m (ryby zimujú v hlbšej vode). Táto hĺbka by mala byť asi pod tretinou plochy hladiny jazierka, čo však závisí najmä od počtu rýb. Na pestovanie rastlín stačí obyčajne hĺbka do 80 cm.
• Profil dna by nemal mať tvar lievika prudko sa zvažujúceho do hĺbky; dno by sa malo len pozvoľna zvažovať. Podľa požiadaviek rastlín je vhodné vytvoriť výsadbové terasky, tak zväčšíme pestovateľsky využiteľnú plochu dna. Pozvoľne sa zvažujúce dno zabráni skĺzavaniu lístia a zvyškov vysadených rastlín do stredu jazierka. Tu by sa totiž tento odpad a kal zhromažďoval vo väčšej vrstve, zahníval by a tvoril jedovaté plyny, ktoré by (najmä v zime) mohli otráviť nielen živočíchy, ale i rastliny.
• Vhodný sklon dna stredne veľkého jazierka je 1 : 3, to znamená, že na 3 m vodorovnej dĺžky dna smerom do stredu dosiahneme hĺbku 1 m alebo pri menšom jazierku vo vzdialenosti 1,5 m od brehu dosiahneme v strede hĺbku 0,5 m. Veľké jazerá majú sklon dna ešte miernejší, teda aj 1 : 4.
• Ak vykopeme jazernú jamu v pôde s kompaktným mastným nepriepustným ílom, stačí len vhodne vytvarovať dno, vysadiť rastliny a napustiť ju vodou. V opačnom prípade sa treba postarať o dobrú vodonepriepustnú izoláciu dna: tú vytvoríme z ílových blokov alebo pomocou čiernej či tmavozelenej plastovej fólie položenej na pieskovom a geotextilnom podklade, ktorý zospodu chráni fóliu pred prerazením ostrými kameňmi.

      Výsadba do košov

       1 – krycie kamienky, 2 – piesok, 3 – substrát, 4 – výsadbový kôš

      Umiestnenie plastových košov v jazierku 

Zásady pri výsadbe

• jazerné rastliny môžeme vysádzať celé vegetačné obdobie, najlepšie od mája do konca augusta, aby sa stačili do zimy dobre zakoreniť
• kupované rastliny by mali mať dobre prekorenený bal so zdravými, svetlejšími koreňmi
• vhodným výsadbovým substrátom je ílová spodina, ktorú sme vykopali pri hĺbení jazierka, nesmie však obsahovať (najmä pri fóliovom dne) ostré kamienky
• čisto ílovú zeminu môžeme nadľahčiť tak, že ju zmiešame s preosiatym pies­kom a rašelinou v pomere 70 : 20 : 10
• na výsadbu nepoužívame záhradnú pôdu – podporuje rast nežiaducich rias
• rastliny vysádzame do jazierka tak, že ich rozmiestnime na dno, korene prekryjeme neveľkou vrstvou substrátu, ktorého povrch zaťažíme oblými kamienkami; vzácnejšie rastliny či tie, z ktorých budeme častejšie odoberať dorastené korene, vysádzame do plastových a vŕbových košíkov, jutových vriec, prípadne vriec z kokosových vlákien, ktoré pri zbere úrody ľahko z vody vytiahneme
• vodu napúšťame až po vysadení a rozmiestnení rastlín v prázdnom jazierku

Poznáte vodné gaštany?

Vodné orechy alebo tiež vodné gaštany sú semená kotvice plávajúcej (Trapa natans). Majú veľmi tvrdú škrupinu, sú veľké asi 5 cm a chutia ako gaštany.

Kulinárske využitie
• vodné orechy sa jedia surové, varené alebo pražené
• z orechov sa melie krupica aj múka na pečenie chleba, ten chutí ako pšeničný
• cesto na chlieb sa z vylúpaných orechov môže pripraviť aj tak, že na noc ich namočíme do vody a ráno ich roztlačíme na cesto

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.