Osvedčené dreviny do záhrady

Záhradu vytvárame dlhodobo najmä pomocou drevín. Priestor je vždy obmedzený, preto doň treba vyberať osvedčené dreviny s viacerými vhodnými vlastnosťami. Nijaká záhrada nie je taká veľká, aby sme mohli hazardovať s ich výberom.

Galéria

Vhodná veľkosť, zaujímavý tvar koruny, zvláštna farba olistenia, pekné kvety, nápadné plody – to všetko sú danosti, ktoré je najlepšie mať skombinované na jednom strome či kríku. Ak ho potom upravujeme, ostáva pôsobivý po väčšinu roka, príp. aj celý rok.

Drevina ako solitér
Solitér je samostatne stojaci prvok kompozície, sústreďujúci na seba pozornosť. Má zvyčajne dominantné postavenie, čo možno dosiahnuť umiestnením aj výberom, napr. celkového kontrastného vzhľadu, ktorý sa odlišuje od ostatného okolia či pozadia. Používame veľkostne, tvarovo aj farebne odlišné kultivary alebo nápadne kvitnúce dreviny či druhy s pôsobivými plodmi.

Previsnutý smrek obyčajný
Smrek obyčajný (Picea abies) je náš domáci ihličnan. Jedným z najobľúbenejších vyšších kultivarov je previsnutý kultivar Inversa, ktorý dorastá do výšky 5 m (môže dorásť až do 10 m). Všetky vetvy visia (padajú) smerom dolu, takže strom vyzerá ako zelený stĺp. Olistenie (ihličky) má sviežu zelenú farbu a drevina je pôsobivá v kompozícii počas celého roka najmä svojím tvarom.

Smrek potrebuje na dobrý rast svetlé stanovište. Darí sa mu na vlhkejších miestach, no je veľmi prispôsobivý a spoľahlivo rastie aj v našich južných oblastiach.

Červenolistý japonský javor
Javor dlaňovitolistý (Acer palmatum Atropurpuraeum) sa vysádza najmä pri záhradných vodných plochách, lebo je náročný na vlhkosť vzduchu. U nás dorastá do výšky najviac 5 m a rastie najmä do šírky. Kultivar Atropurpuraeum je červenolistý, tmavopurpurovú farbu si olistenie udržiava trvalo až do opadávania listov. V kompozícii pôsobí našuchoreným dojmom. Rastie pomaly, vyžaduje polotieň, ale na vlhkejšom (nie však premokrenom) stanovišti znesie aj viac slnka.

Bielopanašovaný javor jaseňolistý
Javor jaseňolistý (Acer negundo Variegatum) je kultivar s panašovanými (bielozelenými) listami, ktorý možno v úprave použiť nielen ako solitér, ale aj ako dominantu okrajovej skupiny.

Rastie kríkovito, dorastá do výšky 6 m a vďaka stavbe koruny a svetlému olisteniu pôsobí ľahko a vzdušne, čím vyľahčuje kompozíciu. Je vitálny, darí sa mu v záhradnej pôde, no olistenie sa pekne vyfarbí aj na suchšom stanovišti.

Magnólia Soulangeova
Magnólia Soulangeova (Magnolia x soulangeana) je záhradný hybrid typický skorým kvitnutím, farbou a veľkosťou nápadných kvetov. Vďaka ich nádhere (najčastejšie sú ružovej farby, kvitnú pred pučaním listov) je ozdobou každej jarnej záhrady. Kvitne od polovice jari do začiatku leta (podľa vybraného kultivaru).

Drevina dosahuje výšku 4 m a dorastá do tej istej šírky. Najprv rastie pyramidálne, neskôr vytvára hustú guľovitú korunu. Listy s hustotou koruny vytvárajú ťažší, menej vzdušný celkový vzhľad. Stanovište vyžaduje slnečné chránené miesto (hoci jarným kvetom neskoré mrazíky neublížia), optimálna je priepustná pôda s prídavkom rašeliny. V blízkosti kmeňa treba okopávať opatrne.

Fialovo kvitnúci judášovec
Judášovec strukový (Cercis siliquastrum) pochádza zo Stredomoria a je najpôsobivejší pri kvitnutí, kedy je obsypaný ružovofialovými kvetmi, ktoré vyrastajú aj z kmeňa. Kvitne koncom jari a začiatkom leta pred olistením alebo spolu s listami. Pôsobivý je aj plodmi, sploštenými strukmi s dĺžkou 10 cm. Najskôr sú zelené, neskôr ružové, na strome pretrvajú často aj po opadaní listov.

Strom s krátkym kmeňom a nepravidelne vetvený môže dorásť do výšky 7 m, ale obvykle je nižší. Obľubuje zásaditú pôdu, znesie suché, príp. skalnaté, ale aj svetlé stanovište. Je chúlostivejší, vhodný do našich južných oblastí.

Kvitnúce kríky
Kríky – pôsobivé kvitnutím, no často aj nakloneným tvarom, vôňou alebo plodmi – sú hlavnou skupinou drevín, ktorú môžeme využiť pri modelovaní záhradného priestoru.

Voňavý orgován
Orgován čínsky (Syringa chinensis) sa vyznačuje voľným, oblúkovito previsnutým rastom. Patrí k vyšším kríkom, dosahuje výšku a šírku okolo 4 m. Vonné kvety rozkvitajú v máji (kvitnú najdlhšie tri týždne). Má množstvo kultivarov zameraných na farbu kvetu v škále od bielej cez ružovú po fialovú.

Najvhodnejšie je slnečné a teplé stanovište so stredne ťažkou, priepustnou pôdou s dostatkom vápnika. Pomerne dobre znáša sucho a teplo, ale na ťažkej pôde sa mu nedarí.

Včasne kvitnúca zlatovka (forzítia)
Zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia) je krík, ktorý dorastá do výšky 2 až 3 m. Jej vetvy, obsypané množstvom žltých kvetov (rozkvitajú pred pučaním listov), ohlasujú príchod jari. Zlatovka (aj v slovenčine sa ujal názov forzítia) potrebuje dobrú záhradnú pôdu s dostatkom vlahy a slnečné stanovište. Kultivar Spectabilis sa vyznačuje bohatým kvitnutím.

Spoľahlivý tavoľník
Tavoľník van Houtteho (Spiraea x vanhouttei) spoľahlivo kvitne koncom apríla a v máji bohatými drobnými bielymi kvetmi. Ker dorastá do 2 m, je mimoriadne odolný, možno ho vysádzať od nížin po horské oblasti. Najlepšie kvitne na slnečnom stanovišti, inak nemá žiadne zvláštne nároky, preto je obľúbený najmä do skupinových výsadieb.

Neskoro kvitnúci ľubovník
Ľubovník kalíškatý (Hypericum calycinum) je nízky krík zaujímavý tým, že kvitne veľkými žltými kvetmi koncom leta a začiatkom jesene, teda v čase, keď už kvitne len málo druhov. Dorastá do výšky 0,5 až 0,8 m, má naklonený rast, preto sa hodí na lemovanie kríkových skupín a do okrajových polôh.

Vždyzelené kríky
Vždyzelenými kríkmi možno doplniť skupinovú kompozíciu výsadieb, pričom ich možno kombinovať tak s ihličnanmi, ako aj s listnatými kríkmi.

Všestranná hlohyňa
Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) je špecifickým druhom medzi vždyzelenými drevinami, lebo jej vyhovuje priame slnko a stanovište s vápenatou pôdou. Dorastá do 2 až 3 m, je pôsobivá nielen bielymi kvetmi pri kvitnutí, ale aj začiatkom jesene, kedy je obsypaná oranžovočervenými plodmi.

Pôsobivý skalník
Skalník vŕbolistý (Cotoneaster salicifolius) patrí k vyšším vždyzeleným skalníkom, dorastá do 2 až 2,5 m. Okrem bohatého kvitnutia sa vyznačuje aj koralovočervenými plodmi, ktoré zotrvávajú na kríku až neskoro do zimy.

Tieňomilný rododendron
Rododendron (Rhododendron) je vždyzelený ker do polotieňa, ktorý potrebuje špecifické stanovište a kyslejšiu humusovú pôdu. Svojimi veľkými kvetmi však dokáže presvetliť tmavé záhradné kúty.

Výber stanovišťa
Pomalý rast a zhadzovanie listov, spiace púčiky a slabé kvitnutie alebo tiež popálené listy sú neklamnými znakmi, že rastlinu sme nevysadili na správnom mieste. Drevinám, ktorých domovom je slnečné a teplé Stredomorie, s miernou klímou aj v zime, ako je napr. magnólia (Magnolia) alebo ibištek (Hibiscus), zvyčajne dobre prospievajú chránené miesta. Vhodné stanovište je pred stenou obrátenou na juh a na mieste chránenom pred vetrom. Tam budú každoročne spoľahlivo a bohato kvitnúť. Podrastové druhy, ako sú niektoré kaliny (Viburnum), svíby (Swida) a driene (Cornus) sú vhodné na vytváranie skupín a ich miesto je v polotieni a na vlhkej pôde.

Vždyzelené listnaté dreviny, napr. rododendrony (Rhododendron) alebo vždyzelené kaliny (Viburnum rhytidophyllum), nie je vhodné vysádzať na slnečné náveterné miesta. Zimné slnko a vetry zvyšujú odparovanie vody z listov, ktoré rastlina nemôže v zimnom období doplniť pomocou koreňov, lebo pôda je premrznutá. Drevina preto môže v zime na nevhodnom stanovišti vyschnúť.

Kvalita pôdy
Väčšina druhov bude dobre prospievať a bohato kvitnúť v ľahšej, primerane vlhkej a na humus a živiny bohatej záhradnej zemine. Dôležitá je najmä dobrá priepustnosť pôdy. Ťažšie uľahnuté, prípadne stavebnými mechanizmami utlačené pôdy (najmä pri novostavbách) neumožnia koreňovej sústave dreviny rozvinúť sa a rastlina tu bude živoriť. Pri náhlom (i krátkodobom) stúpnutí vlhkosti pôdy dôjde potom k odumretiu koreňovej sústavy pre nedostatok kyslíka v pôde. Preto takéto pôdy pred výsadbou poriadne do hĺbky skypríme a vylepšíme pridaním kompostu. Vhodné je aj použitie zeleného hnojenia, t. j. pestovania niektorých rastlín s priaznivým vplyvom na pôdu, napr. lupín (Lupinus) alebo facélii (Phacelia), a jeho hlboké zapracovanie do pôdy, najmä na veľkých plochách pred výsadbou.

Nákup sadeníc
Rýchlo rastúce kry, ako sú forzítia (Forsythia) alebo vajgela (Weigelia), zakúpime v škôlkach za pomerne výhodnú cenu ako voľnokorenné rastliny (bez pôdneho balu). Potrebujú ešte výchovný (skracovací) rez na vytvorenie typického tvaru. Vyššie kvitnúce kry vhodné do solitérneho postavenia, ako je drieň kvetnatý (Cornus florida) alebo palieska (Corylopsis), rastú pomalšie, predávajú sa s balom a sú finančne náročnejšie.

Zdravý jedinec by mal byť dobre zakorenený – s pevným koreňovým balom a najmenej s tromi hlavnými výhonkami s vlastným rozvetvením. Kôra by nemala byť nikde poškodená a výhonky polámané, ker nesmie byť napadnutý chorobami ani škodcami. Druh i kultivar musia byť čitateľne označené na menovke.

Správna výsadba
Dreviny vysádzame na jeseň alebo na jar. Kontajnerované rastliny (s koreňovým balom pestovaným v kvetináči) môžeme vysádzať aj v lete. Rastlinám s obnaženými koreňmi skrátime hlavný koreň a odrežeme všetky poškodené časti koreňov. Nadzemnú časť treba takisto primerane skrátiť. Pred vlastnou výsadbou korene drevín ponoríme na jednu až dve hodiny do nádoby s vodou. Rastlinám pestovaným v kontajneri sa koreňový bal neošetruje, ale nadzemnú časť skrátime výchovným rezom pri tých, ktoré silno rastú.

Jama na výsadbu by mala byť dvakrát taká široká ako je koreňový bal. Dno jamy skypríme rýľovacími vidlami, aby sa zlepšila jeho priepustnosť, a kyprú vrstvu pôdy na dne vylepšíme dávkou kompostu. Potom z koreňového balu odstránime kvetináče alebo fóliový obal. Opatrným prepichaním bal ešte prevzdušníme a utlačené korene trocha uvoľníme, aby na kôpku zeminy na dne dosadli voľnejšie rozložené. Ker zasadíme tak, aby bol koreňový krček približne na úrovni okolitého povrchu pôdy. Výsadbovú jamu s drevinou zasýpame pripravenou zeminou a primerane ju utláčame nohami tak, aby sa rastlina pevne usadila. Nakoniec ju treba poriadne zaliať.

Tvarovanie rastlín
Pri väčšine kvitnúcich drevín je dôležitým pestovateľským úkonom udržiavací rez. Odstránením starších konárov si drevina zachováva dostatočnú schopnosť nasadzovať nové kvety a nestarne tak rýchlo. Rastliny kvitnúce na jar, ako napr. forzítia (Forsythia), vytvárajú púčiky v predchádzajúcom roku (na minuloročnom dreve), preto ich treba prerezať bezprostredne po odkvete. Naproti tomu dreviny, kvitnúce v lete sa prerezávajú vo februári až marci. U drevín, ktoré kvitnú dvakrát do roka, sa rez obmedzuje len na príležitostné presvetlenie koruny. Základným pravidlom je, že každé tri roky treba odstrániť asi tretinu starých konárov. Dôležitou podmienkou pritom je nezrezávať všetky výhonky na jednu výšku (ako pri strihu živého plota), lebo vznikne metlovité rozvetvenie a typický tvar kríka sa stratí. Pomaly rastúce dreviny, ako napr. magnólia (Magnolia) a hamamel (Hamamellis), sa neodporúča rezať vôbec (odstraňovanie suchých konárov je však nevyhnutné), lebo majú obmedzenú schopnosť regenerácie a zle obrážajú zo starého dreva.

Text, foto a kresby: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Zdroj: časopis Urob si sám