Kúpacie jazierko v záhrade: Biochémia jazernej vody a výsadba

Čím je nádrž menšia, tým ťažšie sa v nej udržiava biologická rovnováha, a tým dôslednejšie musíme vodu sledovať a upravovať. Veľa prevádzkových problémov si ušetríme, ak im predídeme už pri projektovaní a zakladaní vodnej nádrže. Dá sa to aj bez razantnej chémie.

Galéria

Riasy

Keď sa nám z krásneho jazierka naraz stane „zelená polievka“, zvaná tiež zelený kvet (z premnožených vznášajúcich sa rias rodu Volvox, ale aj z ich príbuzných siníc), máme dojem, že sa príroda proti nám spriahla. Faktom však je, že riasy sú veľmi dôležitou súčasťou zemského ekosystému. Produkujú (podobne ako zelené rastliny) obrovské množstvo kyslíka, sacharidov a ďalších živín, ktorými sa živí množstvo živočíchov.

Do záhradného jazierka riasy vo forme spór prilietnu vzduchom alebo si ich tam sami donesieme na rastlinách, v substráte, na kameňoch, dokonca na ulitách slimákov alebo na telách rýb. Na jar sa s prvými slnečnými lúčmi mobilizujú hlavne vznášavé riasy, ktoré pomaly zohrievajú vodu; ich následné premnoženie podporuje okrem tepla aj množstvo živín, ktoré sa cez zimu uvoľnili do vody rozkladom rastlinných odpadov. Majiteľ často jazierko čiastočne vypustí a doplní vodou z vodovodu, ktorá by mala množstvo živín zriediť; ale aj bez toho by riasy zakrátko prirodzene odumreli, lebo by prebytok živín spotrebovali. Odumreté riasy by klesli ku dnu, kde by sa pri veľkej spotrebe kyslíka, ktorého je v tom čase vo vode ešte málo, rozkladali a tak znovu tvorili živiny, prípadne jedovaté látky, a kolotoč s premnožením rias by sa opakoval. V tomto okamihu pomôže, ak do vody pridáme kyslík, a to tak, že do jazierka dosadíme ďalšie ponorené i plávajúce okysličujúce rastliny odoberajúce prebytok živín. Vláknité riasy tvoriace akýsi riasový koberec sa vyvíjajú často na vodnej hladine a intenzívne sa množia, ak má voda vyššiu teplotu a pH vody je väčšie ako 8 až 9. Tieto riasy by sme mali z jazierka pravidelne (najlepšie ručne) odstraňovať tak, že ich natočíme na drsnú palicu a opatrne, aby sme nepotrhali rastliny, ich z vody vytiahneme, lebo inak by úplne zadusili najmä jemnejšie rastliny.

Riasy ako indikátor prosperity jazierka?

Objavenie sa rias v jazierku berme ako indikátor porušenia harmónie ekologických vzťahov v jazierku. Musíme si však uvedomiť, že rias sa nikdy úplne nezbavíme, ani to nie je potrebné. Na Zemi totiž neexistuje snáď žiadna prírodná voda, v ktorej by riasy prirodzene nežili. Sú teda v určitom malom množstve úplne normálnou, dokonca potrebnou súčasťou všetkých vôd, mnoho živočíchov je od nich potravinovo závislých (napríklad žabacie žubrienky a rybí poter). Okrem toho vytvárajú najmä v moriach svojou fotosyntetickou činnosťou obrovské množstvo kyslíka, od ktorého závisí samotná príroda, a teda aj my.

Sinice v jazierku

Sinice nie sú pravé riasy, ale organizmy z čeľade Cyanobakteria, ktoré sú podstatne staršie ako riasy. V priebehu pár dní dokážu jazierko potiahnuť tmavozeleným slizovitým nepríjemne páchnucim povlakom a zadusiť tak všetko živé. Súčasne vytvoria na vodnej hladine aj lesklý film pripomínajúci olej na vode. Ich výskyt predpokladá vysoký stupeň zamorenia vody dusičnanmi a fosfátmi pôvodom zo splaškov, exkrementov, z rozkladu odumretého rastlinného materiálu aj fytoplanktónu (riasy, sinice). Najhoršie sa sinice prejavia, keď napríklad vplyvom vyčerpania živín v jazernej vode alebo iným naším zásahom odumrú a rozložia sa, tak uvoľnia do vody jedovaté zlúčeniny, ktoré otrávia všetky živé bytosti v jazierku. Ak sa skutočne v jazierku vyskytnú, tak ho treba veľmi radikálne vyčistiť a nenaplniť, až kým neodstránime príčinu premnoženia siníc.

Prírodná rovnováha v kúpacom jazierku

Kto chová akváriové rybičky vie, že keď sa mu podarí vytvoriť v akváriu biologickú rovnováhu, má s ním najmenej starostí, pričom všetky organizmy v ňom ideálne prosperujú. Záhradné kúpacie jazierko alebo bazén sú vlastne veľké akváriá s veľmi podobnými problémami, len sú viac závislé od počasia, ročného obdobia a tiež od kúpajúcich sa. Čo je teda podstatou biologickej rovnováhy v jazierku? Harmonický kolobeh odpadov a živín.

Rastliny (a teda aj riasy) sa v biologicky vyváženom jazierku živia najmä prirodzeným kolobehom živín, ktorých zdrojom sú rastlinné odpady, nálety listov a peľu z okolia, ako aj výlučky rýb a vodných živočíchov. Pri nadmernom množstve rýb a odpadov môže vzniknúť stav silného prehnojenia vody živinami (eutrofizácia), čo nakoniec väčšinou vyústi do rozmnoženia rias a siníc.

Dusík a fosfor sú tie najzákladnejšie živiny pre všetky rastliny, od ich množstva závisí intenzita rastu rastlín. V konkurenčnom boji o živiny vyhrávajú najmä tie rastliny, ktoré ich dokážu pohotovejšie využiť. A práve takými sú v jazierku riasy a sinice. Keď teda obmedzíme množstvo živín v jazierku vysadením väčšieho množstva vodných rastlín, ktoré spotrebúvajú živiny, zostane ich riasam tak málo, že sa nepremnožia. Preto má manipulácia s množstvom dusíkatých a fosforečných živín rozhodujúci význam pri ochrane jazierka pred premnožením rias a siníc.

Jazerná biochémia reguluje kvalitu vody

Sledovať a upravovať na žiadané optimum nasledujúce ukazovatele kvality jazernej vody je dôležité nielen pre celkové dobré fungovanie jazierka a pre prosperitu v ňom osadených rastlín, prípadne i rýb, ale je to veľmi dôležité aj z hľadiska prevencie a riešenia výskytu nebezpečných rias i siníc, čím sa zistí aj bezpečné kúpanie ľudí.

Tvrdosť vody

Charakterizuje množstvo minerálov, ktoré sú v nej rozpustné, a priamo ovplyvňuje aj to, či sa v nej budú množiť riasy a sinice alebo nie. Poznáme tvrdosť vody:

• prechodnú, ktorou vyjadruje množstvo rozpustených vápenatých a horečnatých kyslých uhličitanov vo vode; meria sa v stupňoch nemeckých (°KH), pričom 1 °KH predstavuje 10 mg oxidu vápenatého (CaO) rozpusteného v 1 l vody (prítomný horčík je prepočítaný na CaO); hodnotu tejto tvrdosti v priebehu dňa do určitej miery ovplyvňuje obsah oxidu uhličitého (CO2) vo vode – v noci je vyšší ako vo dne najmä vplyvom okysličujúcej schopnosti rastlín; tento druh tvrdosti sa najčastejšie používa pri charakteristike vody;
• neuhličitanovú, ktorá zasa vyjadruje najmä množstvo rozpustených síranov vo vode a udáva sa v °NKH.

Celková tvrdosť vody sa označuje GH a tvorí ju súčet týchto čiastkových tvrdostí: GH = °KH + °NKH. Koncentrácia kyslých uhličitanov vo vode (°KH) plní aj dôležitú vyrovnávaciu funkciu, ktorá pomáha stabilizovať rovnováhu kyslosti a zásaditosti vody – chráni jazernú vodu pred veľkými výkyvmi kyslosti, teda pH. Hodnoty tvrdosti vody dokáže ovplyvniť dážď (obyčajne klesajú) alebo tvrdosť vody z vodovodu či zo studne, ktorou jazierko dopúšťame. Keď voda obsahuje len malé množstvo rozpustených kyslých uhličitanov, teda má málo °KH, hovoríme o mäkkej vode (dažďová voda, často i povrchová); naopak, ak voda obsahuje veľa takýchto látok, hovoríme o tvrdej vode (studničné a minerálne vody).

Tvrdosť vody ovplyvňuje aj jej elektrickú vodivosť, pomocou ktorej ju pravidelne meriame v mikrosiemensoch (ms), pričom 1 °KH = 30 ms; kvalitná jazerná voda má vodivosť medzi 200 až 300 ms.

Kyslosť vody

Je veľmi dôležitým ukazovateľom kvality vody a udáva sa v hodnotách pH. Je dôležitým faktorom nielen pre živočíchy, ale priamo aj pre množenie fytoplanktónu, teda siníc a rias. Nám však stačí vedieť, že hodnoty pH sa pohybujú od 0 do 14 a že hodnoty od 0 do 6,99 charakterizujú kyslú vodu (lebo aj inú látku) a hodnoty od 7,1 do 14 zásaditú vodu, neutrálna voda má pH 7. Dôležité je uvedomiť si, že každý organizmus potrebuje na svoj vývoj iný rozsah kyslosti, napríklad aj vody, v ktorej žije, takže žiadna jej hodnota nie je úplne univerzálna pre všetky organizmy. Za ideálnu hodnotu pH jazernej vody pre bežne vysádzané rastliny a živočíchy sa považuje rozpätie pH 7,0 až 7,5, za ešte normálne rozpätie pH 6,8 až 8,2; existujú však aj výnimky citlivých organizmov, takže pH vody musíme prispôsobiť či rastlinám, či živočíchom podľa kyslosti, niekedy i tvrdosti vôd v ich domovine.

Hodnotu pH jazernej vody ovplyvňuje veľa vonkajších faktorov (dážď, doplnková voda, hnojivá), ale i vnútorných faktorov (obsah oxidu uhličitého a kyslíka – kolíšu medzi dňom a nocou aj vplyvom prevzdušňovania vody, napríklad kaskádou či fontánou, ale aj metabolizmom rastlín a živočíchov, rozkladnými procesmi rastlinných zvyškov).

Dobrá rada

Hodnoty pH jazernej vody treba pravidelne kontrolovať, napríklad indikátorovými pH papierikmi, prípadne presnejšími chemickými indikátormi, a väčšie odchýlky pH hodnoty od normálu upraviť.

Obsah kyslíka vo vode

Kyslík je prirodzenou súčasťou vody. Ak ho chceme udržať vo vode viac, jazierko musí byť dostatočne hlboké, aby sa slnkom rýchlo neprehrievalo a malo dostatočnú zásobu chladnejšej vody v hĺbke (v tej je rozpustené viac kyslíka). Mikroorganizmy spotrebúvajú veľké množstvo kyslíka pri rozkladných procesoch najmä rastlinných zvyškov (aj odumretých rias) nachádzajúcich sa vo vode. Nedostatok kyslíka vo vode vyvoláva problémy s prežitím všetkých vodných živočíchov.

Počas roka môže nastať výraznejšie zníženie obsahu kyslíka vo vode pred a na začiatku vegetácie, keď už slnko trochu prehreje vodu, takže sa zintenzívnia rozkladné procesy rastlinných zvyškov, pričom sa spotrebováva veľké množstvo kyslíka. Počas dňa je najväčší nedostatok kyslíka vo vode skoro ráno, keď slnko síce vodu čiastočne prehrialo, takže rozkladné procesy spotrebovávajúce kyslík sa rozbehli, ale fotosyntéza ešte „na plné obrátky nenabehla“, takže hladina kyslíka vo vode sa znižuje.

Oxid uhličitý v jazernej vode

Tento plyn rozpustný vo vode je jednou z najdôležitejších a nenahraditeľných živín pre všetky asimilujúce, teda i vodné rastliny. Z vody ho odčerpávajú najmä ponorené rastliny a riasy cez deň pri fotosyntéze. Producentmi oxidu uhličitého vo vode sú ryby a živočíchy (24 h denne), riasy, do vody sa dostáva aj dažďom, čiastočne i pridávanou tvrdou vodou; jeho množstvo sa môže zvýšiť z lístia a peľu, ktoré do vody napadali. Obsah oxidu uhličitého vo vode prispieva najmä k stabilite hodnoty pH. Pri porušení biologickej rovnováhy v jazierku a nadmernej spotrebe oxidu uhličitého vzniká jeho nedostatok, čo spôsobuje, že rastliny začnú odoberať potrebný oxid uhličitý z rozpustených kyslých uhličitanov, ktoré sa potom vyzrážajú. Tým sa zvýši najmä hodnota pH jarnej jazernej vody aj nad 8,5, čo je nepriaznivé pre optimálny život v jazierku, navyše to podporí tvorbu rias. Z toho vyplýva, že po napustení jazierka vodou a jeho vysadení rastlinami by sme mali aspoň mesiac počkať, kým sa všetky biologické procesy ako-tak dostanú do rovnováhy, a až potom v malom množstve môžeme pridať aj ryby a zasa sledovať či sa proces rovnováhy výrazne neporušil (sledovaním vlastností vody, teda jej tvrdosti, kyslosti, obsahu dusičnanov i dusitanov).

Kúpacie jazierko s leknami a pálkou vysadenou vo väčších kontajneroch. Tie môžeme v jazierku posúvať podľa toho, aký priestor potrebujeme na plávanie. 

Výber a výsadba čistiacich rastlín

Čistiace rastliny vyberáme tak, aby spĺňali:

• čistiacu funkciu, teda aby z vody odoberali čo najviac živín (vznikajúce z rôznych odpadov), a tým brzdili rozvoj rias; môžu to byť zakorenené rastliny vhodné do vody hlbokej 20 až 60 cm, alebo to môže byť aj časť rastlín plávajúcich a vegetujúcich bez zakorenenia;
• okrasnú funkciu – okolie jazierka by malo vytvárať s vodnou hladinou pekne ladiaci estetický komplex.

Hustota výsadby

V priemere by mala byť pri priliehajúcej celoplošnej čističke asi 3 rastliny na m2.

Čistiace rastliny vhodné do koreňových čističiek

• bahenné rastliny – hĺbka vody do 30 cm
diablik močiarny (Calla palustris), záružlie močiarne (Caltha palustris), šáchor dlhý (Cyperus longus), hvezdoš jarný (Callitriche palustris), perutník močiarny (Hottonia palustris), kosatec žltý (Iris pseudacorus), lobelka šarlátová (Lobelia cardinalis), čerkáč kvetnatý (Lysimachia thyrsiflora), vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria), mäta vodná (Mentha aquatica), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), veronika potočná (Veronica beccabunga)

• rastliny do plytkej vody – hĺbka vody 20 až 50 cm
puškvorec obyčajný (Acorus calamus), žabník skorocelový (Alisma plantago –aquatica), okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus), rožkatec ponorený (Ceratophyllum demersum), truskavec obyčajný (Hippuris vulgaris), stavikrv obojživelný (Polygonum amphibium), pontaderia srdcovitá (Pontaderia cordata), šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia), škripina (Scirpus tabernaemontani), ježohlav vzpriamený (Sparganium erectum), pálka najmenšia (Thypa minima), leknovec štítnatý (Nymphoides peltata), leknica malá (Nuphar pumila), iskerník vodný (Ranunculus aquatilis)

• plávajúce rastliny a lekná pre hĺbku vody do 70 cm
vodný hyacint (Eichhornia crassipes), piscia plávajúca (Pistia stratiotes), rezavka aloovitá (Stratiotes aloides), kotvica plávajúca (Trapa natans), minilekno Alba (Nymphaea pygmaea), minilekno Rubra (Nymphaea pygmaea)

Kúpacie jazierko – zoznam vysadených rastlín

A – lekno Maurice Laydecker v 90-litrovej nádobe, 1 ks, B – Typha laxmannii v 40-litrovej nádobe, 1 ks, C – Ceratophyllum demersum, 1 ks, D – Stratiotes aloides, 1 ks 1 – Orontium aquaticum, 1 ks, 2 – Primula florindae, 3 ks, 3 – Iris laevigata Dorothee, 1 ks, 4 ks – Nymphoides peltata, 1 ks, 5 – Trollius Frülingsbote, 1 ks, 6 – Caltha x thyermannii, 1 ks, 7 – Lythrum virgatum Dropmore Purple, 1 ks, 8 – Apium repens, 1 ks, 9 – Primula japonica Milleŕs Crimson, 3 ks, 10 – Sagittaria latifolia Plena, 1 ks, 11 – Euphorbia palistris, 1 ks, 12 – Eleocharis acicularis, 1 ks, 13 – Carex buchananii, 2 ks, 14 – Peltandra virginica, 1 ks, 15 – Iris laevigata Variegata, 1 ks, 16 – Primula denticulata, 3 ks, 17 – Caltha palustris Goldschale, 1 ks, 18 – Iris sibirica My Love, 1 ks, 19 – Alisma subcordatum, 1 ks, 20 – Acorus calamus Variegatus, 1 ks, 21 – Potamogeton natans, 1 ks

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 9/2017