Ekologická záhrada (2. časť – Prvky ekologickej záhrady)

ekologicka zahrada 2. cast prvky ekologickej zahrady

Prvky ekologickej záhrady sú vlastne typickými prírodnými spoločenstvami rôznych stanovíšť, ktoré sa v prírode nemusia nachádzať pohromade. V prírodnej záhrade však na relatívne malej ploche vytvoria pestrý biotop pre mnohé druhy rastlín a živočíchov.

Jednotlivé prvky je však dôležité usporiadať tak, aby záhrada pôsobila pestro, ale aj vyvážene, a udržiavať ich v medziach, aby si navzájom nekonkurovali až do tej miery, že jedno spoločenstvo (prvok) by potlačilo iné.

Živý plot z domácich drevín
Voľne rastúci (nestrihaný) živý plot z domácich druhov listnatých kríkov alebo z nižších stromov je nenahraditeľným prvkom ekologickej záhrady, lebo poskytuje úkryt (husté tŕnisté kríky chránia pred dravcami) a prirodzenú potravu (plody) pre vtáky a drobné živočíchy. Najvhodnejší je na hranici pozemku, kde sa môže uplatniť z oboch strán a v primeranej šírke, vhodnej pre rast drevín. Založený z menších kríkov však môže tvoriť i predely vo väčšej záhrade. Kostru plota by mali tvoriť malé stromy a vyššie kry, doplnené o stredne vysoké a nízke druhy v popredí, dôležité je aj dobré prepojenie s bylinnou vegetáciou.

Vhodnú druhovú skladbu vytvárajú domáce dreviny, ako sú jarabiny (Sorbus), hloh (Crataegus), drieň (Cornus mas), lieska (Corylus avellana), baza čierna i červená (Sambucus nigra, S. racemosa), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Euonymus europaeus), domáce zemolezy (Lonicera), divé druhy ruží (Rosa pendulina, R. canina, R. galica, R. glauca) a skalníkov (Cotoneaster integerrimus), muchovník (Amelanchier ovalis), lykovec (Daphne), svíb krvavý (Cornus sanguinea), dráč obyčajný (Berberis vulgaris), trnka (Prunus spinosa). Pre menšiu záhradu sú vhodné menšie domáce kríky – ríbezľa alpínska (Ribes alpinum), ríbezľa egrešová – divý egreš (Ribes uva-crispa), do teplých oblastí je vhodná aj višňa krovitá (Prunus fruticosa) a mandľa nízka (Prunus tenella). Na kyslé pôdy a do vyšších polôh sa do prírodného plota hodia ihličnaté dreviny, ako je smrek (Picea), doplnený prútnatcom (Cytisus scoparius), zanoväťou (Cytisus x praecox) a kručinkou (Genista).

Aby sa vo voľne rastúcom živom plote zachovala druhová bohatosť, je potrebné každých päť rokov listnatý porast presvetliť (aby agresívnejšie druhy nepotlačili iné a dreviny ďalej bohato kvitli a plodili). Plot budú navštevovať alebo osídlia vtáky, včely, užitočné osičky a včely samotárky, motýle, veveričky, plchy. Okrem bohatej potravy tu nájdu miesto i na úkryt a hniezdenie.

Kamenný múrik
Suchý múrik postavený z prírodného kameňa je jedným z dôležitých prvkov záhrady prírodného typu. Drobnými trvalkami (skalničkami) osadený suchý múrik poskytuje nielen miesto na sedenie (na korune múrika), ale aj úkryt pre mnohé druhy hmyzu, jašteričky, slepúchy a ropuchy (žijú predovšetkým na suchej zemi). Kamenný múrik staviame tak, aby sme, okrem zeminou vyplnených štrbín, ponechali aj dosť voľných medzier. Pôdou vyplnené škáry medzi kameňmi treba osadiť klinčekmi (Dianthus), zvončekmi (Campanula), taricou (Alyssum), ktoré ich rýchlo vyplnia spolu s cimbalkom múrovým (Cymbalaria). Voľné štrbiny poslúžia ako úkryt pre živočíchy a hmyz, kde tento aj prezimuje.

Kamenný suchý múrik sa hodí do každej záhrady, ale ak ho nedokážeme uplatniť, môže nám ako tento typ prostredia poslúžiť aj voľne nasypaná kopa kamenia, ktorú buď necháme prirodzene osídliť rastlinami, alebo im pomôžeme niekoľkými hrsťami zeminy s vhodnými sadenicami. Bude tiež poskytovať úkryt pre teplomilný hmyz (čmeliaky) a živočíchy (ježko, slepúch, jašterica).

Medzernatá (škárovaná) dlažba
Ani prírodným kameňom vydláždená plocha nemusí byť biologicky sterilná. Stačí terasu či chodník vydláždiť s medzerami a vytvoríme špecifické prostredie pre drobné plazivé skalničky, znášajúce zošliapávanie, ako sú gypsomilka (Gypsophila repens), flox (Phlox subulata), dúška materina (Thymus serpyllum), veronika (Veronica prostata), alebo môžeme medzery nechať prerásť nízkymi druhmi tráv. Dôležité je, že vydláždená plocha je dostatočne spevnená pre používanie, ale zároveň aj priepustná pre vlahu a vhodná ako biotop pre niektoré rastliny.

Štrkový chodník
Vhodnými prvkami do ekologickej záhrady sú štrkový chodník alebo plocha, lebo okrem vítaného spevnenia frekventovaných plôch v najpoužívanejších smeroch tiež prepúšťajú vlahu. Najmä väčšie plochy je dobré spestriť vhodnými rastlinami, čím vytvoríme prostredie, vychádzajúce z prírodných vysokohorských suťovísk alebo riedko osídlených štrkových plôch v nížinách. Štrkový chodníček môže byť nepravidelne lemovaný nižšími rastlinami (rozmnožujúcimi sa samovýsevom), ako sú slncovka (Eschscholtzia), lupína (Lupinus), rozchodníkovec (Hypotelephium telephium), levanduľa (Lavandula angustifolia), šalvia (Salvia nemorosa), i vyššími druhmi – divozel (Verbascum olympicum), metlica (Deschampsia caespitosa).

Prírodné jazierko

Nenahraditeľným prvkom ekologickej záhrady je prírodné jazierko s rôznymi hĺbkami vody, vodnými a močiarnymi rastlinami a mokraďovou časťou. Jazierko je útočiskom pre rozličné vodné živočíchy (rybky, žaby a užitočný hmyz), ale napiť (a vykúpať) sa tu môžu aj ďalšie druhy zvieratiek a vtákov. Aby sa však ježko alebo veverička neutopili, treba urobiť na okraji rozsiahlejšiu plytkú časť s dobrým prístupom k vode po plochom brehu.

Ak chceme v jazierku dosiahnuť vytvorenie rovnovážneho systému medzi rastlinami a živočíchmi, musí mať dostatočne veľký objem vody, čo sa dosahuje väčšou hĺbkou (80 – 120 cm), spravidla v jeho strednej časti. Dostatočný objem vody a väčšia hĺbka zabezpečia pomalšie prehrievanie vody, jej okysličovanie a bezprácnu likvidáciu rias.

Nevyhnutným doplnkom biologickej časti jazierka sú steblovité rastliny (ostrica, pálka, rákosie), na ktoré môžu naklásť vajíčka užitočné vážky, šidlá a šidielka (ich dravé larvy sa živia vajíčkami komárov). V zime pri zamrznutej hladine umožňujú steblá výmenu vzduchu a plynov pre živočíchy zimujúce na dne jazierka v bahne (v hĺbke 80 cm im mráz neuškodí).

Ak je v záhrade viac miesta, môžeme namiesto prírodného jazierka založiť väčšiu vodnú plochu – (ekologický) rybník s možnosťou kúpania, s čistením vody pomocou regeneračnej zóny s močiarnymi rastlinami, ktorá je súčasťou nádrže.

Kvetinová lúka
Anglický trávnik je síce krásny (a náročný na starostlivosť), ale nízko zostrihnutá tráva nepriláka živočíchy tak ako lúka s nekosenou trávou (lipnica, kostrava, psinček, reznačka) a lúčnymi kvetmi. Rozkvitnutá lúka s kvitnúcou šalviou (Salvia nemorosa), králikom bielym – margarétou (Leucanthemum vulgare) alebo ďatelinou lúčnou (Trifolium pratense) priláka včely, motýle a iný hmyz, ktorý potom môže opeľovať ďalšie rastliny v záhrade. Kvetinová lúka však neznáša zošliapavanie, preto, keď chceme záhradu využívať aj rekreačne (napr. na loptové hry), vymedzíme jej miesto po okraji častejšie koseného, rekreačného trávnika (spestreného sedmokráskami, púpavami či skorocelom).

Kvetinovú lúku môžeme založiť výsevom špeciálnych osivových zmesí pre rôzne typy kvitnúcich lúk. Pri zakladaní tohto biotopu je zvlášť dôležité poznať pôdne podmienky a vlhkostné pomery pôdy, aby sa dielo vydarilo. Lúčnym kvetom a vyšším trávam väčšinou vyhovujú chudobnejšie pôdy.

Kvetinový záhon
Záhon z kvetín bohatých na nektár vábi motýle, včely a čmeliaky, ktoré milujú kvety trvaliek, ako sú hlaváče (Scabiosa), králiky – margaréty (Leucanthemum), monardy (Monarda), astry (Aster) či rozchodníky (Sedum), a byliniek – tymian (Thymus), medovka (Melissa), pamajorán (Origanum vulgare), levanduľa (Lavandula angustifolia), rebríček (Achillea filipendulina), veronika (Veronica spicata), no úkryt medzi kvetmi nachádzajú aj mnohé druhy chrobákov.

Kvetinový záhon prírodného typu môže byť aj z dvojročiek, rozmnožujúcich sa samovýsevom, ako sú – černucha (Nigella damascena), nechtík (Calendula), láskavec (Amaranthus), ostrôžka (Delphinium), mak (Papaver), nevädza (Centaurea), prilbica (Aconitum), šalvia (Salvia), krasuľka (Cosmos bipinnatus), aksamietnica (Tagetes), skrutec (Heliotropium arborescens), železník (Verbena), facélia (Phacelia) a ďalšie.

Kvetinový záhon prírodného typu je veľmi premenlivý, druhy, ktoré v záhone istý čas dominovali, môžu po určitom čase vymiznúť a na ich miesta nastúpia prirodzene ďalšie rastliny (prípadné prázdne medzery možno dosiať semenom vhodných kvetín). Výber druhov treba prispôsobiť stanovišťu vybranému pre kvetinový záhon, či už sú to trvalky, alebo letničky a dvojročky. Záhon sa dá založiť nielen z rôznych druhov trvaliek, ale vhodné je i kombinovanie s dvojročkami (a trávami).

Úkryty hmyzu a živočíchov

Ekologická záhrada je domovom rôznych užitočných drobných živočíchov (plazov, obojživelníkov, vtákov, cicavcov), ktoré v nej udržiavajú biologickú rovnováhu požieraním hmyzu, slimákov a plžov, preto v nej nesmú chýbať úkryty, kde môžu prežiť letné obdobie i zimu.

Kopa raždia a lístia je vhodným príbytkom pre drobné stavovce, úkryt si v nej nájde ježko, hmyzožravá jašterička, slepúch i plch. Ak ju na zimu prikryjeme fóliou, ktorá neprepúšťa vodu, môžu tu živočíchy prečkať zimu (v zimnom spánku).

Kompost je tvorený rastlinným odpadom, a hoci ten sa v zime rozkladá len pomaly, predsa vytvára dostatok tepla na to, aby v ňom mohli prezimovať drobné živočíchy ako ježko, slepúch, ropucha. Preto ho už neskoro na jeseň neprehadzujeme, aby živočíchy mali pokoj na zimný spánok. Úkryty pre užitočný hmyz môžeme v ekologickej záhrade pripraviť aj sami, čím sa postaráme o jeho rozmnoženie. Užitočný hmyz sa živí drobnejším škodlivým hmyzom alebo inými škodcami a ich vajíčkami (ako sú vošky, muchy, komáre, húsenice, vajíčka a mladé slimáky).

Navŕtané polená poskytnú útočisko včelám samotárkam (stačia drevené polienka dlhé 20 cm s dierami 8 cm dlhými s priemerom 8 mm), slamou naplnené kvetináče zavesené na stromoch hore dnom (slamenú výplň pridržiava drôtené pletivo) poskytujú príbytok užitočným (chrobákom) ušiakom, ktoré sa živia drobným škodlivým hmyzom. Práchnivejúci peň starého stromu doplnený opadaným lístím a niekoľkými vetvičkami poslúži ako životné prostredie pre ďalše dravé chrobáky a ich larvy. Môžu tu prežiť celý životný cyklus, chránené pred chladom a s dostatkom potravy v okolí.

Vtáčie búdky a kŕmidlá pre spevavce poslúžia len v období krajnej núdze, lebo ekologická záhrada je plná prirodzenej potravy i úkrytov pre rôzne druhy živočíchov. Vtáčie búdky treba zhotoviť špeciálne pre jednotlivé druhy vtákov podľa ich veľkosti a hniezdiacich zvyklostí (v špecializovaných predajniach ich možno i zakúpiť), kŕmidlá (pre sýkorky, drozdy, brhlíky a ďalšie) treba zásobovať malými dávkami potravy, aby sa, vystavená vonkajším podmienkam, neznehodnotila a vtákom neuškodila.

Využitie odpadu

Charakteristické pre ekologickú záhradu je využitie odpadu (i materiálového) novým spôsobom: z vyklčovaných starých viničových koreňov alebo nevyužitých hrubších vetiev zmladzovaného ovocného sadu možno naukladaním medzi zvislo zarazené koly vytvoriť záhradné oplotenie alebo prírodné predely medzi funkčnými časťami záhrady, starý prútený kôš ľahko využijeme ako kompostér. S opätovným využitím naskladaných starých keramických škridiel sa nemusíme ponáhľať, poslúžia ako úkryt pre chrobáky.

Všetok biologický odpad sa recykluje kompostovaním, pričom kompost poskytuje aj možnosti úkrytu pre niektoré drobné živočíchy v zime.

Ing. Ľubica Lešinská
Foto: Ing. Ľubica Lešinská
Zdroj: časopis Urob si sám

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.