Jesenné trvalky – druhy, výsadba a pestovanie

Do jesenného záhona musíme vhodné rastliny starostlivo vyberať a kombinovať. Nie je jednoduché vytvoriť kompozíciu pôsobivú aj na konci vegetačného obdobia, ktorá pred zimou poteší pestrými farbami kvetov.

Galéria

Trvalkové výsadby – druhy záhonov

Pásový záhon
Klasický pásový záhon má tvar obdĺžnika, ktorý môže byť rozlične dlhý a široký. Záhony bývajú väčšinou jednostranné, komponované na pohľad iba z jednej strany. Uplatňujú sa pozdĺž domu, steny, cesty, plota. Ich šírka je najčastejšie 150 až 200 cm a trvalky sú usporiadané od nižších druhov tvoriacich okraj (obrubu), cez stredne vysoké po najvyššie druhy v pozadí.

Voľná skupina
Vo voľnej skupine sa vyhýbame akejkoľvek symetrii. Pôdorysný tvar má byť nepravidelný, okraje zvlnené v miernych krivkách. Výsadba musí byť vzdušná, nesmie pôsobiť kompaktne ako pásový záhon. Nemá byť príliš pestrá, farebné dominanty majú zažiariť iba občas. Najdôležitejší je pohľad z miesta, odkiaľ ju budeme väčšinou pozorovať (z okna, z odpočívadla v záhrade, od vstupu na pozemok a pod.). Má vyzerať pekne aj po odkvitnutí výrazných farebných prvkov (solitérov alebo skupín).
Kompozícia voľnej skupiny
Pri vytváraní kompozície voľnej skupiny používame vyššie solitérne dominanty, stredne vysoké doplňujúce farebné skupiny a plochy nízkych kobercovitých druhov. Začíname vždy s umiestňovaním dominantných solitérov, predovšetkým veľkostne primeraných a tvarovo zaujímavých druhov. Môžu to byť jednak dreviny, ako sú okrasná mandľa trojlaločná (Prunus triloba), tavoľník (Spiraea arguta), zanoväť (Cytisus praecox), dráč (Berberis thunbergii) a ďalšie väčšie trvalky. Solitéry nikdy neumiestňujeme do stredu skupiny, vždy viac na okraj. Ako protiváhu na druhú stranu treba použiť ďalší solitérny prvok, ktorý však musí byť charakterovo odlišný od dominanty a má mať inú veľkosť. Ak je dĺžka skupiny 5 m, postačia dva solitéry (pri 8 m už môžu byť 3, s jedným viac vpredu). Ak použijeme ako solitér zanoväť, ako protiváha v druhej časti skupiny je vhodná skupina (3 trsy) vyššej trávy ozdobnice (Miscanthus sinensis ´Gracillimus´).

Z jesenných cibuľovín sú najpôvabnejšie jesienky (Colchicum).	Trsy vyššej trávy ozdobnice čínskej (Miscanthus sinensis) sú vhodnými dominantami jesenného záhona (v pozadí žlto kvitnúca zlatobyľ).	Do kvetinových skupín vnesú červenú, ružovú a žltú farbu chryzantémy záhradné (Chrysanthemum x hortorum), ktoré v jeseni kvitnú najdlhšie.

Potom do výsadby komponujeme základné farebné skupiny z bohato kvitnúcich trvaliek výrazných farieb tak, aby kvitli postupne a v rôznom čase. Skupiny musia mať 3 až 5 jedincov, aby farebne dostatočne zapôsobili. K nim priraďujeme ďalšie skupiny z o niečo nižších druhov, ktoré majú doplnkové, menej výrazné farby, a skupiny stredne vysokých tráv na upokojenie pôsobenia.

Popredie záhona tvoria kobercové výsadby z nízkych druhov, nepravidelné plochy sú z pôdopokryvných trvaliek ozdobných listom, buď zelené alebo rôznofarebné.

Kompaktný trs trávy ozdobnice čínskej (Miscanthus sinensis ‚Kleine Silbersp’) možno použiť ako dominantu voľnej skupiny alebo záhona s jesenným pôsobením.

Zostava celoročného záhona

Bude kvitnúť celé vegetačné obdobie. Jednotlivé druhy trvaliek kvitnú väčšinou 3 až 4 týždne, čo znamená, že na kvitnutie od mája do októbra treba kvitnúcimi druhmi pokryť aspoň 6 etáp. Ak má byť kvitnutie pôsobivé, musia v záhone kvitnúť súčasne aspoň tri rôznofarebné druhy, čo znamená použitie aspoň 18 druhov a kultivarov tak, aby v kvete bola vždy iba šestina plochy záhona. V jarnom období si vypomáhame kvitnúcimi cibuľovinami (ktoré potom nahradíme vhodnými dlhokvitnúcimi letničkami – aksamietnica, šalvia), prípadne použijeme druhy okrasné aj listom (funkia) či najmä listom (trávy).

Vysokú trávu ozdobnicu (Miscanthus sacchariflorus) možno použiť ako solitér aj do pozadia voľnej trvalkovej skupiny.	Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) pôsobí v jeseni kontrastom vždyzelených listov a bohatstvom červených plodov.	Nižšia (fialová) astra kopcová (Aster amellus) kompaktného rastu sa hodí na okraj záhona. V popredí je modrá veronika klasnatá (Veronica spicata), kým v pozadí žltá zlatobyľ (Solidago x hybrida).

Zostava sezónneho záhona

Sezónny záhon zostavujeme tak, aby kvitnúce kvety pôsobili počas dvoch až troch mesiacov, no kompozícia musí byť zaujímavá pomerom plôch, vždyzelenými listami trvaliek, trsmi tráv primeranej veľkosti aj v ďalšom období, keď kvety nekvitnú.

Jesenný záhon

Prevládajúcimi farbami jesene sú teplé tóny žltej, zlatistej, červenej na plodoch, ale zelenej nám ubúda (chlorofyl v listoch sa rozkladá pred zimou), preto sa hodí buď umiestniť jesenný záhon pred pozadie ihličnanov a vždyzelených rastlín, alebo tieto dreviny zakomponovať priamo do záhona, aby sme dosiahli žiadaný farebný kontrast.

Vyššia astra novobelgická (Aster novi-belgii) vytvára hlavnú farebnosť záhona v strede alebo v pozadí.

Dreviny ako dominanty
Pre svoj zelený kontrastný habit sú vhodné niektoré kultivary borovíc, borievok a tisov sviežozelených a tmavozelených farebných odtieňov (vyhýbame sa žltopanašovaným a sivolistým), ale aj listnaté a vždyzelené dreviny s farebnými plodmi, ako sú bršlen (Euonymus europaeus), rakytník (Hippophae rhamnoides), dráč (Berberis thunbergii), hlohyňa (Pyracantha coccinea) a niektoré opadavé (Cotoneaster dielsianus, C. praecox) alebo vždyzelené skalníky (Cotoneaster salicifolius).

Trávy
Niektoré vyššie trávy sú tiež vhodnými dominantami jesenného záhona, lebo v tomto období už dosiahli svoju konečnú veľ­kosť, sú ozdobené klasmi kvetenstiev a môžu mať v tomto čase aj výrazne sfarbené listy. Výrazné jesenné sfarbenie má ozdobnica (Miscanthus sacchariflorus), bezkolenec najvyšší (Molinia altissima), smlz trsťovníkovitý (Calamagrostis arundinacea). Veľmi výrazná svojimi klasmi je v tomto období kráľovná vyšších tráv – kortadéria pampová (Cortaderia selloana), ale aj skromnejšie druhy, ako sú ozdobnice (Miscanthus sacchariflorus, M. sinensis ‚Silberfeder‘) či metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa).

Zo stredných a nižších tráv možno na (farebné) upokojenie kompozície využiť ďalšie druhy, vysádzajú sa vo väčších skupinách, ako sú proso (Panicum virgatum), kostrava (Festuca scoparia), ovos vždyzelený (Avena sempervirens), perovec (Pennisetum compressum), ometlina sivá (Koeleria glauca).

Vyššie trvalky
Už v auguste začína kvitnúť stredne vysoká (50 až 70 cm) astra kopcová (Aster amellus) vo farebnej škále od modrej cez ružovú po tmavofialovú. Z vyšších astier (80 až 120 cm) potom astra novobelgická (Aster novi-belgii), jej kultivary kvitnú až do októbra. Najvyšším druhom (100 až 140 cm) je astra novoanglická (Aster novae-angliae), ktorej kultivary začínajú kvitnúť najneskôr. V septembri a októbri kvitne aj najnižšia (20 až 50 cm) astra (Aster dumosus), vhodná na použitie do popredia skupiny.

V jesennom záhone sa nezaobídeme bez záhradných chryzantém (Chrysanthemum x hortorum), ktorých rané kultivary kvitnú už v auguste a neskoré ešte v novembri, najneskoršie kvitnúce sú kultivary vysoké 70 až 100 cm. Rudbekie (Rudbeckia) kvitnú v auguste a septembri, no niektoré kultivary kvitnú ešte aj v októbri.

Jeseň je obdobím kvitnutia aj vyššej (70 až100 cm) zlatobyle (Solidago), pôsobivej jemným rozkonárením a kríkovitým vzhľadom. Bohato kvitne množstvom drobných žltých kvietkov – zlatobyľ hybridná (Solidago x hybrida) v auguste, septembri, zlatobyľ sivá (Solidago caesia) v septembri, októbri. Prvá spomenutá sa nepríjemne rozširuje samovýsevom.

Žltý trs odkvitnutého rozchodníkovca pôsobí kontrastne vedľa červeno kvitnúcej chryzantémy záhradnej (Chrysanthemum x hortorum).

Stredné a nižšie trvalky
Najvyššie z rozchodníkov, rozchodníkovce – najväčší a nádherný (Hylotelephium telephium, Hylotelephium spectabile) kvitnú v septembri drobnými purpurovočervenými kvietkami v plochých súkvetiach ozdobných až do zimy. S výškou (40 až 60 cm) a kríkovitým rastom sú vhodné ako menšie solitéry v popredí záhona.

Z nízkych druhov v tomto období kvitne chryzantémovka (Chrysanthemum arcticum), stavikrv (Polygonum affine), rozchodník (Sedum cauticolum), vres obyčajný (Calluna vulgaris), na vhodnom stanovišti tiež niektoré horce (Gentiana sino-ornata). Kvitnúcu kvetenu jesene dopĺňajú drobné cibuľoviny – jesienky (Colchicum) a jesenné šafrany (Crocus).

Výsadba a pestovanie

Rastliny treba hneď v prvopočiatku rozmiestniť tak, aby mali dostatok miesta aj keď vyrastú a neochudobňovali sa navzájom o životný priestor, čo platí najmä pre dominantné solitéry. Pri výsadbe musíme dopredu obmedziť (napríklad pruhmi fólie, lepenky, plechu zapustenými kolmo do pôdy) agresívne sa rozrastajúce druhy (napr. dekoratívna tráva Miscanthus sacchariflorus).

Výsadba trvalkových záhonov
Všetky na jeseň kvitnúce trvalky a trávy potrebujú slnečné stanovište. Trvalky a trávy do jesenného záhona sa sadia na jar na vopred pripravené miesto, kde bola pôda dôkladne a hlboko spracovaná, odburinená od vytrvalých burín (pupenec, podbeľ, praslička, pýr) a nakyprená. Odburinenie je veľmi dôležité, lebo vo vysadenom záhone už nie sú možnosti na likvidáciu buriny. Mechanicky odstránime všetky kúsky koreňov a plazivých podzemkov burín alebo použijeme herbicídy a na vybrané miesto vysádzame po 2 až 3 mesiacoch alebo až nasledujúcu sezónu (dovtedy tam pestujeme jednoročné rastliny).

V jeseni kvitne drobnými kvetmi v plochých súkvetiach rozchodníkovec veľký (Hylotelephium telephium) so sivozelenými listami – možno ho použiť vo voľných skupinách aj solitérne.

Vzdialenosť sadeníc stredne vysokých a nižších trvaliek je 40 až 50 cm, vyšších 60 až 70 cm. Výpestky sadíme do jamiek takej veľkosti, aby sa do nej dobre zmestil koreňový bal a aby v nej mohli byť korene voľne rozložené (nesmú byť ohnuté smerom nahor). Sadenica v jamke sa prihrnie zeminou, ktorú treba okolo rastlinky dobre pritlačiť. Hĺbka sadenia má byť taká, aby vegetačné púčiky rastlín (tzv. srdiečko) boli bezprostredne pod povrchom pôdy. Výsadbu dôkladne zalejeme, aby sa pôda spojila s koreňmi. Povrch záhonov možno pokryť tenkou vrstvou rašeliny alebo iným mulčom, čím odpadne prácne odburiňovanie od jednoročných burín.

Závlaha
Po prvej výdatnej zálievke po výsadbe musíme zavlaženie podľa potreby niekoľkokrát zopakovať, zvlášť v teplých a suchých obdobiach. Kým sa sadenice ujmú, zavlažujeme (jemne) celú plochu výsadby. Keď sa rastliny ujali, závlahu aplikujeme len v suchých obdobiach podľa potreby.

Hnojenie
Prihnojovať môžeme začať až v nasledujúcom roku po výsadbe (čerstvo vysadené rastliny nehnojíme). Najvhodnejšie sú organické, dlhodobo pôsobiace hnojivá, ako je kompost alebo rohovinová múčka. Hnojíme včas na jar, lebo trvá niekoľko týždňov, kým sa výživné látky z hnojív uvoľnia do pôdy. Niektoré náročnejšie druhy trvaliek – vyššie astry, chryzantémy – sú vďačné aj za ďalšiu dávku kvalitného kompostu v máji. Minerálne hnojivá pôsobia okamžite, preto treba zachovať pri ich aplikácii opatrnosť. Najvhodnejším aplikačným spôsobom je zálievka. Od augusta už rastliny nehnojíme ani organickými ani minerálnymi hnojivami, lebo by ich nestačili efektívne využiť.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto: autorka
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur