Okrasné trávy v záhrade III

Trávy milujú slnečné stanovištia, no na pôdu je väčšina druhov pomerne málo náročná a znesú i extrémne podmienky, ako sú sucho a piesčité aj skalnaté pôdy (najmä trávy nízke a strednej výšky). Ak ich vysadíme do lepších pôdnych podmienok, rýchle rastú, ale ich životnosť je kratšia.

Galéria

Skupine vysokých tráv (ako je ozdobnica čínska – Miscanthus sinensis), vyhovuje dobrá priepustná záhradná pôda s dostatkom vlahy na jar a v lete (v zime im vlhko škodí). Kortadéria potrebuje chránenú polohu a darí jej v našich najjužnejších oblastiach.

Vlhkejšie podmienky vyžadujú ostrice a chrastnica, preto ich vysádzame do blízkosti vodných plôch. Do vlhkých polôh sa hodia mohutné i nižšie okrasné trávy, ako je chrastnica (Phalaris arundinacea), trsteník (Arundo), sitina (Juncus), škripina (Scirpus), ostrice (Carex).

Použitie
Trávy v záhrade používame vo veľkoplošnej výsadbe, v skupinovej výsadbe v rovnorodom záhone (tvorenom rôznymi druhmi tráv) alebo vo výsadbe zmiešanej s inými trvalkami a tiež ako solitéry. Z rýchlorastúcich vyšších druhov tráv (ozdobnica) a bambusov môžeme vytvoriť živý plot.

Trávy v skalkách
Do výsadieb v skalkách používame nízke druhy tráv, najčastejšie trsnaté kostravy – nižšiu, striebristo sivú kostravu sivú (Festuca glauca) a jemnú, sýtozelenú kostravu metlovitú (F. scoparia). Vysádzame ich jednotlivo alebo v malých skupinkách (podľa veľkosti skalky) medzi vankúše plaziviek na plošinky v skalke. Veľmi pekná je kombinácia týchto tráv s poniklecom (Pulsatilla), nižšími cibuľovinami (Galanthus, Scilla, Chionodoxa, Allium, Tulipa), materinou dúška (Thymus serphyllum), silenkou (Silene acaulis), nízkymi rebríčkami (Achillea), plešivcom (Antennaria dioica), plesnivcom (Leontopodium). Kostravy sa hodia i ku kameňom do skalných partií. Z oboch sa dajú vytvoriť aj súvislé plošné výsadby.

Zmiešané trvalkové záhony
V zmiešaných trvalkových záhonoch používame okrasné trávy ako doplnok a upokojúci prvok vo výsadbách kvitnúcich trvaliek. Zároveň tvoria časť záhonu, ktorá je počas vegetačného obdobia relatívne nemenná, pôsobivá svojou zelenou alebo sivastou farbou. V skupine stredne vysokých tráv je niekoľko veľmi pekných zástupcov, ktoré môžeme použiť do záhonov aj samostatne ako solitéry. Najdôležitejšou trávou je ovos vždyzelený (Avena sempervirens), ktorý vytvára mohutné trsy úzkych sivých listov (40 cm). Kvitne koncom mája množstvom klasov na steblách, vysokých do 1 m. Používame ho samostatne alebo v skupinách po troch, krásne sa vyníma v nízkych kobercových výsadbách.
–>
Metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa) sa vzrastom podobá ovsu, no listy má sýtozelenej farby. Kvitne koncom leta jemnými kláskami svetlookrovej farby, ktoré sú ozdobné až do zimy a pekne sa vynímajú pred tmavším pozadím ihličnanov. Zaujímavou trávou tejto skupiny je perovec (Pennisetum compressum), mimoriadne pôsobivý v lete počas kvitnutia, keď je obsypaný množstvom klasov s oválnym kvetenstvom. Okrem trvalkového záhona sa hodí do väčších skaliek, do korún suchých múrikov, na terasy, no možno ho použiť aj jednotlivo. Kavyľ (Stipa barbata) tvorí riedke trsy (s výškou 40 cm) a s elegantne ohnutými listami. V trvalkovom záhone sú vhodnými druhmi na kombinovanie s trávami nápadne kvitnúce trvalky, ako je túžobník (Filipendula), helénium (Helenium), monarda (Monarda), vyššie plamienky (Phlox) alebo krvavec (Sanguisorba).

Stepné partie
Zo stepnej kveteny, kde dominujú trávy a cibuľnaté a hľuznaté rastliny, možno vytvoriť zaujímavé zákutie aj v záhrade s horšími pôdnymi podmienkami. Všetky stepné rastliny majú podobné nároky – darí sa im na slnečnom stanovišti, v priepustnej suchšej pôde. Z dominantných prvkov tu použijeme vyššie a stredne vysoké trávy, z ktorých vytvoríme nepravidelne rozmiestnené skupiny – budú kostrou kompozície vytváranej partie. Vhodnými trávami z vyšších druhov sú rôzne druhy ozdobnice (Miscanthus sacchariflorus, M. sinensis), ďalej spartina (Spartina michauxiana),  vyššie druhy okrasného prosa (Panicum clandestinum, P. virgatum). Zo stredne vysokých je to kavyľ (Stipa barbata), kvitnúci oblúkovito ohnutými striebristými klasmi. Do popredia alebo medzi nižšie rastliny možno umiestniť kortadériu (Cortaderia), z ďalších dominánt možno použiť juku (Yucca filamentosa) alebo divozel (Verbascum olympicum). Z kvitnúcich trvaliek bude s trávami dobre kontrastovať šalvia (Salvia nemorosa), kocúrnik (Nepeta mussinii) alebo levanduľa (Lavandula angustifolia), z vyšších cibuľovín by nemala chýbať vysoká fakľa (Eremurus robustus), nižšie cibuľoviny a kvitnúce suchomilné trvalky, ako sú rebríčky (Achillea milefolium, A. filipendulina), liatra (Liatris spicata), kráska (Coreopsis verticillata), oman (Inula ensifolia), kosatce (Iris bucharica, I. pumila, I. x intermedia), ktoré vyplnia priestory medzi trsmi tráv. Výsadby môžu striedať štrkové plôšky.

Vodné partie a ich okolie
Aby jazierko v záhrade pôsobilo prirodzene, treba aj jeho okolie vysadiť rastlinami, ktoré sa tam hodia a prirodzene dopĺňajú okolie vlhkomilnou kvetenou. Z tráv sa vo vlhkejších pôdach darí najmä ostrici. Do polotieňa možno vysadiť ostricu Grayovu (Carex grayi), so sýtozelenými širšími listami (s výškou 50 cm) a dekoratívnymi plodmi (majú tvar ostnatých guliek). Ostrica previsnutá (C. pendula) je vysoká 60 cm a listy má zelené aj cez zimu. Chrastnica trsteníkovitá (Phalaris arundinacea „Picta“) je tráva vysoká 50 až 70 cm, so žlto-zelenými, veľmi ozdobnými listami. Vysádzame ju k vodným partiám, no je vhodná i na splanenie, lebo sa rozrastá výbežkami (do menších záhonov ju možno dať len v kvetináči, lebo sa silne rozrastá).
Súčasťou vlhkejších partií sú okrem tráv i kvitnúce trvalky, z vyšších je to vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria), jazyčník (Ligularia x hessei), čerkáč bodkovaný (Lysimachia punctata), kosatce (Iris sibirica, I. kaempferi), zo stredných sú vhodné astilby (Astilbe arendsii) rôznych farieb, ľaliovky (Hemerocalis), brunera (Brunnera macrophylla), túžobník (Filipendula). Z nižších trvaliek možno použiť guneru (Gunnera), tradeskanciu (Tradescantia), funkie (Hosta), prvosienky (Primula bullesiana, P. denticulata, P. japonica, P. rosea, P. sieboldii), žltohlav (Trollius europaeus), záružlie močiarne (Caltha palustris).

Solitérne uplatnenie
Vysoké trávy reprezentuje rod ozdobnica (Miscanthus). Najkrajším a najviac využívaným druhom je ozdobnica čínska (M. sinensis) s niekoľkými odrodami, ktoré sa od seba podstatne líšia, no každá je ozdobou záhrady. M. sinensis „Gracillimus“ dorastá do výšky 180 cm, vytvára mohutné rastliny s úzkymi, zelenými, oblúkovito ohnutými listami. Je vysloveným solitérom. Uplatní sa samostatne, v trávniku alebo v nízkom poraste, s ostatnými vyššími trávami ju nekombinujeme. M. sinensis „Strictus Variegatus“ má širšie zelené, priečne žltopruhované listy, vzpriamený vzrast (výška 180 cm). Môže sa používať ako solitér, v skupinke i v kombinácii s inými trávami. M. sinensis „Variegatus“ má listy zelené, s úzkym pozdĺžnym žltým lemovaním, ohýbajúce sa koncom leta oblúkovito až k zemi, preto dosahuje výšku najviac 150 až 160 cm. Môže byť solitérom alebo vysadený s inými vyššími i nižšími trávami, trvalkami i kríkmi. Dobre sa uplatní i pri odpočívadlách. M. sinensis „Giganteus“ je najvyšší, dosahuje výšku viac než 3 m. Je to mohutná rastlina pripomínajúca bambus. Je vhodná ako pozadie trávových partií v skupinách po niekoľkých kusoch. V blízkosti vodných plôch môže vytvoriť dojem bambusového hája. Najkrajšou zo všetkých vyšších tráv je kortadéria pampová (Cortaderia selloana). Vytvára trs úzkych oblúkovito ohnutých listov, koncom leta však kvitne niekoľkými obrovskými steblami s klasmi, vysokými cez 2 m. Klasy sú dlhé až 30 cm a podobajú sa lesklým chocholom. Na rastline zotrvávajú až do zimy, ale môžu sa aj usušiť a použiť ako ozdoba obydlia. Kortadéria sa používa iba solitérne a jej krása sa najlepšie uplatní na významnom mieste (v blízkosti odpočívadla, pri vode).

Výsadba a ošetrovanie
Trávy sadíme na jar. Tento termín je dôležitý najmä pre niektoré ázijské a teplomilné druhy, napr. všetky druhy rodu ozdobnica (Miscanthus), kortadéria (Cortaderia), perovec (Pennisetum). Niektoré menej náročné, väčšinou domáce druhy, môžeme sadiť aj neskôr, až do leta. Sú to ovos (Avena), metlica (Deschampsia), proso (Panicum), kostrava (Festuca), chrastnica (Phalaris), najmä vtedy, keď použijeme predpestované sadenice z kvetináčov.

Dôležitá je správna vzdialenosť vysádzaných rastlín. Nízke trávy sadíme na vzdialenosť 15 až 20 cm, stredne vysoké 50 až 60 cm od seba, vysoké druhy potrebujú pre svoj rast dostatok miesta asi 1 m². Hĺbka výsadby má byť taká, aby vegetačné pupene rastlín boli bezprostredne pod povrchom pôdy. Rastliny treba po výsadbe dobre zaliať, aby sa pôda dôkladne spojila s koreňmi. Čerstvo vysadené rastliny nikdy neprihnojujeme.

Medzi trávami sú niektoré druhy, ktoré sa enormne rozrastajú, a preto pri výsadbách do záhona je potrebné ich rast obmedzovať. Je to napríklad chrastnica (Phalaris arundinacea), pýrovník (Elymus arenarius), spartina (Spartina michauxiana), ozdobnica (Mischanthus sacchariflorus) a niektoré ďalšie. Pri týchto agresívnych druhoch je potrebné vymedziť ich koreňovú sféru pomocou nejakej zábrany. Môže to byť plech, hrubšia fólia, pruhy lepenky alebo elastický plast. Zapustíme ich kolmo do pôdy do hĺbky 30 cm do kruhu okolo rastliny, čím obmedzíme rozrastanie jej koreňovej sústavy.

Trávy na jeseň nezrezávame, lebo pohľadom na suché trsy a súkvetia sa môžeme tešiť aj počas zimy, najmä ak sú pokryté inovaťou, vytvárajú nezabudnuteľné scenérie. Na rovnakom stanovišti bez presádzania vydrží ozdobnica (Miscanthus sinensis), ktorá sa dožíva pomerne vysokého veku. Okrasný vždyzelený ovos (Avena sempervirens) musíme aj v dobrých pôdnych podmienkach každý druhý (najneskôr tretí) rok rozdeliť a rozsadiť, čím rastlinu zmladíme a zabránime jej uhynutiu. Podobne pracujeme aj s kostravami zasadenými v dobrých pôdnych podmienkach.

Hoci väčšina okrasných tráv je v našich klimatických podmienkach otužilá, predsa je dobré niektoré na zimu prikryť, najmä v našich drsnejších oblastiach. Za zimnú prikrývku bude vďačný perovec (Pennisetum compressum) a kortadéria (Cortaderia selloana), pri ktorej sa treba postarať aj o ochranu pred zrážkovou vodou počas zimy, aby nevyhnila pre premokrenie. Nadbytok vlahy môžeme eliminovať aj tým, že do výsadbovej jamy umiestnime drenáž.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur