Jednoduché a lacné typy chodníkov

Jednoduchý a lacný chodníček sa môže využiť na spojenie dvoch miest ako odstrániteľný prvok, ale aj ako trvalé riešenie pre odľahlejšie a menej navštevované časti záhrady. 

Galéria

Základná charakteristika

Chodník je líniová stavba, spájajúca dva objekty alebo prvky záhradnej architektúry  tak, aby boli pohodlne dostupné za každého počasia. Musí byť primerane široký (najmenej 60 cm), v rovnakej úrovni s okolitým terénom, odvodnený konštrukčne alebo spádovaním tak, aby bol schodný aj za mokra. Konštrukčne sa skladá z podkladovej a povrchovej (pochôdznej) vrstvy, môže byť lemovaný obrubníkom. Aby bol bezpečný, musí mať rovný a primerane drsný povrch.

Pri návrhu a zakladaní môžeme ušetriť niekoľkými spôsobmi:
• urobiť chodníček čo najužší,
• vynechať povrchovú vrstvu (dlažbu),
• vybrať lacný a v danom prostredí dostupný materiál,
• prípadne využiť materiál pôvodne určený na iné stavby.

Zásadou však je, že finančná nenáročnosť nesmie byť viditeľná (chodník musí pôsobiť ako jediný možný), konštrukcia chodníčka musí mať určitú životnosť, a tiež treba mať na pamäti, že nedbalé vyhotovenie sa nám za krátky čas vypomstí degradáciou konštrukcie. Pracujeme tak, aby sme aj dočasne mienený chodníček mohli (napríklad v prípade vhodnosti miesta) využívať ako trvalé riešenie.

Jednoduché typy chodníkov

Jednoduché a finančne nenáročné typy chodníkov sú:
• chodníčky s povrchmi zo sypaných materiálov (štrk, borka),
• stupajové chodníky z jednotlivých dlaždíc, kladených do pieskového lôžka,
• užšie línie vyskladané zo zvyškov rôzneho dlažbového materiálu,
• chodníky urobené v kombináciách dlažby a sypaného materiálu.

Typ chodníka a výber materiálu však nesmie byť na úkor jeho estetického vzhľadu. A práve materiálovo jednoduché chodníčky môžu byť zaujímavé svojou esovitou krivkou prechádzajúcou cez záhon výsadieb, prerušovanou líniou dlaždíc v trávniku či oblúkom lemujúcim plochu. Jednoduchosť materiálu môže byť esteticky vyvážená tvarom línie, vhodným pomerom šírky k dĺžke, miestom vedenia línie a striedmosťou využitia prvku (primeraným množstvom opakovania). Nenáročné chodníky sa hodia aj na delenie alebo sprístupnenie väčších výsadbových záhonov, ktoré treba občas ošetrovať.

Zakladanie chodníka

Aby chodník mohol slúžiť primerane dlhý čas (nezarastal trávou počas druhej sezóny po založení, prípadne aby ho nezaplavovala pôda po každom daždi), musia byť pri jeho vytyčovaní dodržané niektoré zásady a pri zakladaní uplatnené určité kroky.

Zakladanie chodníka pozostáva z:
• vytýčenia vhodnej trasy,
• vykopania ryhy primeranej šírky a hĺbky vo vytýčenej línii,
• položenia podkladovej (nosnej a drenážnej) vrstvy modeláciou profilu a zhutnením dna odkopaného lôžka,
• doplnenia podkladu o vybraný povrch.

Trasovanie chodníka

Pri návrhu trasy chodníka sa musí vychádzať nielen zo vzájomnej polohy spájaných prvkov, ale treba rešpektovať aj celkovú veľkosť a šírku pozemku. Pamätáme na to, že čím je záhradný pozemok menší, tým menej chodníkov na ňom potrebujeme.

Trasu chodníka si treba dopredu vytýčiť v teréne pomocou kolíkov, najmä pri oblúkových líniách, pričom postupujeme tak, že pri úzkych vytyčujeme jeden z okrajov a od neho potom líniu druhej strany, vzdialenú o šírku chodníka. Pri širších líniách môžeme vytýčiť stredovú os chodníka a okraje vymerať na obe strany. Vytýčenie okrajových línií je dôležité pri kladení obrubníkov, ktoré sú odporúčané na chodníkové konštrukcie zo sypaných materiálov a zakladajú sa prvé (na okraje lôžka).

Konštrukcia chodníkov zo sypaných materiálov

Konštrukcia chodníka sa skladá z podkladovej a krycej povrchovej vrstvy.

Podklad je nosný a má aj drenážnu funkciu, vhodným materiálom preň je štrk alebo piesok, hutnený a položený na dno odkopaného lôžka. Úpravy bez nosnej vrstvy alebo s nosnou vrstvou ledabolo urobenou (napríklad nerovnomerne zhutnenou) začnú postupom času nerovnomerne sadať, čo sa prejaví aj na povrchu nerovnosťami. Podkladovú vrstvu treba zhutniť za výdatného kropenia vodou.

Na nenáročné, príležitostne používané chodníčky stačí vyrovnávacia (a filtračná) vrstva piesku 5 až 10 cm, pričom ich zakladáme do hĺbky 10 až 18 cm. Frekventovanejšie chodníky zakladáme do hĺbky 15 až 20 cm, s podkladovou vrstvou štrku hrubou 8 až 10 cm.

Na menej frekventované chodníčky možno použiť ako kryciu vrstvu štrkový alebo borkový sypaný povrch. Používa sa vrstva hrubá 7 až 10 cm pri štrku a 10 až 15 cm pri borke. Na povrch vytváraný sypaním materiálov treba vrstvu pri kladení správne zhutniť, najlepšie v primerane vlhkom stave, aby sa vytvoril dostatočne pevný povrch bez zbytočných vzduchových medzier.

Odvodnenie chodníka

Pri chodníčkoch s povrchom zo sypaných materiálov, ktoré sú pre vodu priepustné, netreba vrstvy špeciálne odvodňovať, lebo sypký materiál má schopnosť prepúšťať zrážkovú vodu do spodných vrstiev. Stačí, ak dno výkopu jednostranne priečne zošikmíme alebo pri širších chodníkoch vytvoríme dno v priečnom profile v strede mierne vyklenuté (o 3 až 4 cm nad okraje). Spádovaním dna výkopu dosiahneme rýchle odvedenie vody z vrstiev nad ním.–>

Zábrana proti prerastaniu burinou

Pri chodníčkoch so sypkými povrchmi je nevyhnutné použiť netkanú geotextíliu pod podklad na dno výkopu, aby sa zabránilo prerastaniu burín cez povrch vrstiev, čo by rýchlo znehodnotilo celý chodník so síce zhutneným, ale predsa nespojitým povrchom. Syntetická textília je priepustná pre vodu a vzduch a bráni aj ponáraniu kameňa podkladovej vrstvy do podložia. Pri ukladaní na dno treba textíliu zahnúť smerom nahor, aby pokryla a chránila aj okraje výkopu. Pod tmavú borku sa hodí čierna farba textílie, na svetlejší štrk môže byť svetlá.

Ak nedáme geotextíliu na dno výkopu, môžeme ju položiť medzi podkladovú a povrchovú vrstvu konštrukcie.

Lemovanie obrubníkmi

Chôdza po sypkom materiáli spôsobuje jeho roznášanie na strany, preto si chodníky so sypkým povrchom priam vyžadujú spevnenie obrubami alebo obrubníkmi.

Obruby sú širšie z rôzneho dlažobného materiálu, obrubníky užšie betónové alebo celkom úzke (len niekoľko milimetrov široké) obrubníkové pásy na oddelenie konštrukcie chodníka od trávnika alebo záhona.

Obruby z kameňa, betónu a tehál ukladáme do betónového základu. Použitím vhodnej obruby bude chodník stabilnejší, ale aj krajší. Okraj možno:
• spevniť žulovými kockami i tehlovou obrubou (štrkový povrch),
• olemovať dubovými hranolmi (železničných podvalov) alebo rezmi guľatiny (borkový materiál).

Obrubníkové pásy sú najlepšie kovové alebo z recyklovaného plastu. Ponárajú sa kolmo do terénu, sú dostatočne stabilizujúce, pritom dosť tenké a možno ich tvarovať do oblúka. Ak je pôda dostatočne únosná (hlinitá, ílovito-hlinitá), postačí na stabilizáciu okraja aj kolmé zaseknutie, zvlášť vtedy, keď odkopané lôžko vystelieme netkanou geotextíliou nielen na dne, ale aj na bočných okrajoch.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto: autorka a archív vydavateľstva