Imelo: Liek i nebezpečný agresor!

Najmä na Vianoce vešiame halúzky imela nad dvere. Vraj chráni rodinu, zaisťuje jej zdravie, dodáva jej silu na prežitie a prispieva aj k plodnosti. Ak sa pod ním dvojica pobozká, do roka sa dočká potomka. Toľko mýty. A teraz zopár faktov.

Botanické vlastnosti

Existuje asi 1 400 rastlín, ktoré sú v širšom zmysle označované ako rodina imela. Žiadna z nich však nerastie na zemi, ale vždy na rôznych stromoch. Jednému z nich, imelu bielemu (Viscum album), sa prisudzuje schopnosť liečiť rakovinu. Toto imelo v Európe rastie v troch poddruhoch na listnatých stromoch, zatiaľ čo na boroviciach rastie Viscum album ssp. austriacum a na jedliach zasa Viscum album ssp. abietis. Imelo z listnatých stromov dáva prednosť jabloniam a topoľom, ale rastie aj na breze, osike, klene, javore, lipe, jarabine, agáte, vŕbe, hlohu či mandľovníku. Na breste, jaseni, orechu, hruške, slivke, čerešni, mahalebke, čremche, lieske, ruži či platane sa mu veľmi nedarí. Zriedka sa tiež vyskytuje na dube. A vôbec nerastie na buku.​

Šírenie imela

Imelo šíria vtáky, napríklad drozd, ktorý v zime žerie zrelé bobule. Semená imela sa nestrávené dostávajú s trusom zasa von a zostávajú s lepkavými zvyškami obalu plodu prilepené na konároch stromu. Podobne šíri plody imela aj penica čiernohlavá po svojom prílete v marci. Zárodky imela klíčia iba na stromoch, ktoré zodpovedajú ich pôvodu. Jadro semena obsahuje 2 až 4 klíčky. Imelám z listnatých stromov sa môže dariť zasa len na listnatých stromoch, ale na duboch obyčajne nevyklíčia. Nie sú však odkázané len na rovnaký druh hostiteľského stromu. Imelo z jablone môže rásť aj na breste, topoli i breze. Imelo z borovice však rastie len na boroviciach, zriedka na červenom smreku. Imelo z jedle môžeme nájsť aj na cukrovom javore. Na kríkoch kručinky však môže rásť imelo z listnatých stromov, ako aj z jedle a borovice.

Imelo je dvojdomá rastlina, teda samčie a samičie kvety rastú vzájomne oddelené na 2 rastlinách. Po prvý raz imelo kvitne asi v piatom až siedmom roku, a to behom februára a marca. Samčie súkvetie šíri silnú vôňu po prezretých pomarančoch a jablkách, čím priťahuje mravce, muchy a iný hmyz, ktorý je aktívny v zime a ktorý sa postará o opelenie. Samičie súkvetie zasa priťahuje hmyz sladkým nektárom a necháva sa ním opeliť. Z nich sa následne od apríla vyvíjajú plody, ktoré dozrievajú v adventnom čase začiatkom decembra a svietia ako lesklé biele gule.

Liečivé, ale aj agresívne

Imelo ako poloparazit si zrejme okrem živín vyciciava z hosťujúceho stromu aj jeho liečivé látky. Pri liečebnom využívaní imela by sme mali brať do úvahy aj to, na ktorom druhu dreviny vyrástlo, lebo každý strom zrejme vytvára iné účinné látky. Keďže imelo je schopné rásť na toľkých druhoch drevín, nemôžeme sa čudovať, že je schopné pomáhať pri viacerých chorobách. Lenže na bezpečné a účinné využitie jeho liečebnej sily, najmä proti rakovine, treba mať odborné vedomosti a skúsenosti. Keď sa na imelo pozeráme z pozície pestovateľa, záhradkára, tak ho jednoznačne musíme odmietnuť ako nebezpečného škodcu pestovaných drevín, či už sú to dreviny úžitkové, alebo okrasné. Ak sa totiž imelo na strome „zakorení“ a rozrastie, opadavý strom síce môže v zime vyzerať pekne zeleno, ale len nakrátko, lebo imelo ho tak oslabí a vycicia, že nielen prestane rodiť, ale aj zahynie.

Imelo síce spočiatku rastie veľmi pomaly, ale keď sa dobre uchytí, začne rásť až explozívne, a tým odčerpá zo stromu veľa živín, vody i minerálov. Súčasne sa imelo stane semeniskom na zakorenenie ďalších rastlín imela na danom, ale i okolitých stromoch. Vtáky žerúce plody imela totiž svojím trusom „vysadia“ na nich ďalšie semená imela, a tým dokážu doslova zamoriť celú záhradu či park.

Imelom napadnuté konáre sa zduria, ich konce zaschnú, celkovo má strom menšie prírastky, prestáva kvitnúť a ovocné stromy aj plodiť. A pretože je celkovo oslabený, napádajú ho aj ďalšie hubové choroby, ako aj žravý a cicavý hmyz. Strom zostane krehký, lámavý, nebezpečný pre okolie a rýchlo speje k svojmu koncu.

Ochrana drevín pred agresívnym imelom

Ochrana je relatívne jednoduchá, len sa musí urobiť včas a dôsledne. Vieme, že imelo spočiatku rastie pomaly, to využijeme na účinný zákrok. Kedysi sa využívali na zimnú ochranu drevín pred škodlivými činiteľmi relatívne razantné ochranné postreky, ktoré bezpečne zničili najmä klíčiace a mladé imelo na stromoch. Dnes, v čase ekologickejších postrekov, sa na to nemôžeme spoľahnúť. A tak pri kontrole najmä opadavých listnáčov (úžitkových či okrasných) v ich bezlistom stave v období vegetačného pokoja alebo pri predjarnom reze stromov ľahko odhalíme mladé zelené kríky imela ešte skôr, než začne kvitnúť (kvitnúť začína až v piatom roku). Celý konár hostiteľského stromu aj s imelom odrežeme a spálime.

Môžeme tiež skúsiť aspoň časť cudzopasnej rastliny natrieť koncentrovaným systémovým herbicídom v čase vegetácie imela (výhodou je, že tá sa úplne nezhoduje s vegetáciou stromu) – prípravok sa roznesie do celého imela; riziko je trochu v tom, že sa herbicíd dostane i do hostiteľského stromu, na ktorom by mohol prípravok poškodiť už aj tak imelom zoslabnutý konár.

Ak je však strom už obrastený imelom, tak:

• najprv poodriezame všetky napadnuté konáre, na ktorých imelo rastie, a spálime ich;
• keďže je predpoklad, že sa na danom strome uchytili už aj ďalšie semená imela, hoci jeho rastliny ešte nevidieť, venujeme v ďalších rokoch zvýšenú pozornosť danému stromu, ale i okolitým stromom a v prípade objavenia sa ďalšieho mladého imela ihneď konár aj s imelom odstránime a rany zatrieme voskom;
• po odstránení imela stromy dobre pohnojíme kompostom i komplexom hnojív a stopových prvkov, podľa potreby ich aj zavlažujeme.

Väčší predpoklad, že sa imelo vyskytne v našom sade, je v starších záhradách s tzv. vysokokmeňmi , ktoré sa pomerne povrchne ošetrujú. Riziko je väčšie aj vtedy, ak je okolie našej záhrady zamorené imelom a v oblasti sa vyskytuje mnoho vtáctva, najmä drozdy či penice.

Odlišnosti imela od bežných rastlín

• Nerastie na zemi, ale na stromoch.
• Nemá korene, iba ponorený koreň, pomocou ktorého sa zachytáva v dreve hostiteľského stromu; tento sa nerozširuje v strome ako korene v zemi, ale prerastá pod kôru a rozvetvuje sa po okraji v dreve hostiteľa; ponorený koreň zásobuje imelo minerálnymi látkami a vodou zo stromu.
• Keďže imelo má schopnosť fotosyntézy pomocou chlorofylu v listoch a stonkách a slnečného svetla, počíta sa medzi poloparazity; bolo by schopné si potrebné organické výživné látky vytvoriť samo, napriek tomu získava ich veľký podiel z hostiteľského stromu, a to najviac na začiatku leta, keď má k dispozícii menej svetla (stromy sú naplno olistené a ono je v nich zatienené).
• Imelo sa sa správa pri raste a zrení plodov úplne opačne v porovnaní s ostatnými rastlinami; v zime, keď je vegetácia v pokoji, začne rásť a regenerovať sa, odpočíva v lete a na jeseň, keď ostatné rastliny naplno kvitnú a majú plody.
• Imelo kvitne od februára do marca až apríla a plody zrejú od novembra do decembra.
• Imelo je vždyzelená rastlina, listy zostávajú na kríku asi 1,5 roka; na breste a jedli však môžu zostať aj 3 až 4 roky; aj keď v neskorom lete staré listy opadávajú, sú stále zelené a nie sú zvädnuté.
• Imelo rastie extrémne pomaly; v čase, keď ostatné rastliny po vyklíčení vyženú obyčajne v krátkom čase mnoho listov, imelo vytvorí až v druhom roku len 2 malé lístočky.
• Po 5 až 7 rokoch sa v rázsochách stoniek vytvárajú prvé drobné žltkasté kvety.
• Semeno, teda zárodok s výživným pletivom v bielej bobuli, je zelené a jeho prežitie je závislé od svetla, ktoré preniká priesvitným obalom plodu.
• Imelo rastie všetkými smermi, aj smerom dolu (nezávisle od svetla a zemskej príťažlivosti), tak krík dostáva podobu gule s priemerom asi 1 m. Tento fenomén sa nevyskytuje pri žiadnej inej rastline.

Záhradnícka neodbornosť alebo zámer zničiť zeleň Bratislavy?

Imelom sú v Bratislave už teraz ohrozené takmer všetky zelené plochy vnútri mesta i v jeho najbližšom okolí. Navyše ho ešte aj mestské vtáky sústavne a stále intenzívnejšie rozširujú svojím trusom. Tak sú postihnuté krásne stromy nielen na Poštovej, ale aj na ďalších uliciach, vo vzácnom Sade Janka Kráľa, výrazne sú napadnuté stromy na dunajskom nábreží medzi všetkými mostmi. Imelo však doslova lezie aj do takej zelenej vzácnosti, akou je Medická záhrada.

Iróniou je, že po takomto napadnutí sú stromy také zdecimované, že aj ochranári dajú developerom požehnanie na ich odstránenie a postavenie ďalšej sklobetónovej budovy. Výsledkom je devastácia zelene Bratislavy.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 12/2017