Ako zvládnuť pestovanie ruží

25. júna 2014 Diskusia (2)

Ruže patria k najstarším pestovaným rastlinám. V súčasnosti poznáme vyše tisíc rôznych kultivarov. Niektoré pútajú bohatosťou kvitnutia, iné krásne sfarbenými kvetmi či vôňami. Pri správnej starostlivosti budú kvitnúť až do prvých mrazov.

Galéria

Ruže sú mimoriadne obľúbené a zvyčajne dlhoveké, rôzne veľké dreviny. Vyniknú v modernej aj vidieckej záhrade. Pestovať ich však možno aj na balkónoch a terasách vo vegetačných nádobách. Na trh sa dostávajú čoraz atraktívnejšie kultivary, ktoré pútajú veľkosťou a najmä plnosťou kvetov. Mnohé z nich nádherne voňajú a lepšie odolávajú ochoreniam. Kvety ruží možno použiť na dekorovanie interiérov, ale aj v kuchyni, ak sú jedlé (neboli chemicky ošetrované).

ruža

Ruže môžeme vysadiť:
• samostatne na záhony (záhonové),
• spolu s trvalkami, prípadne ich zakomponovať do skupín s drevinami (stromčekovité),
• k pergolám, altánom a plotom (popínavé),
• na problematické svahy a k schodom (pôdopokryvné),
• do skaliek a nádob (miniatúrne),
• do prírodne ladených kompozícií a voľne rastúcich živých plotov (botanické a sadové).

Tajomstvo úspechu

Pestovanie ruží nie je vždy jednoduché. Ich bohaté kvitnutie totiž nie je samozrejmosťou.

Stanovište

Ruže by mali rásť na slnečnom stanovišti – ideálne je vzdušné a otvorené miesto, nie v rohu, zákutí ani tesne pred živými plotmi (tu je zvýšené riziko vzniku hubových ochorení).

Pôda

Najkrajšie rozkvitajú ruže v hlinitopiesočnatých a priepustných pôdach s dostatočnou zásobou živín. V zásade platí, že pôda by mala byť stále mierne vlhká, najmä pri koreňoch. Nikdy však nesmie byť premáčaná.

Zálievka

Ruže zalievame pomalšie a dlhšie, tak sa vlaha dostane do celého koreňového systému. Nie je dobré zalievať ich silným prúdom vody a už vôbec nie na listy.

Živiny

Kvalita a množstvo kvetov ruží závisia aj od prísunu živín. Pri výsadbe je dobré dať do výsadbovej jamy preosiaty kompost. Na ďalšie prihnojovanie počas vegetácie používame hnojivo určené špeciálne na ruže s vyšším obsahom fosforu, a to hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, alebo môžeme ruže prihnojovať raz za šesť týždňov.

Dobrá rada
Ruže neporastú dobre v tieni, v ťažkých, zamokrených a piesočnatých pôdach.

Nástielka

Často sa ignoruje prospešnosť nástielky. Okolie vysadených ruží by sa malo nastielať kôrou, slamou, ihličím alebo pilinami vo vrstve aspoň 5 cm. Pomôže to udržať v pôde dostatočnú vlahu a takisto zachovať ideálnu teplotu. Okrem toho sa v okolí ruží nebude vyskytovať burina. Tak sa zabráni aj nežiaducemu prehrievaniu pôdy a koreňov.

Pri popínavých a stromčekových ružiach je dôležitá pevná opora.

Správna výsadba

Ruže môžeme vysádzať buď s koreňovým balom (počas celej sezóny), alebo bez (v tomto prípade je lepšia jesenná výsadba – od októbra do novembra). Na jar je vhodnejšie vysádzať kmienkové ruže a takisto ostatné ruže, ak ide o vyššie polohy.

Ruže bez koreňového balu sú lacnejšie. Pri kúpe môžeme skontrolovať, či sú ich korene silné a zdravé. Sadia sa na jeseň. Výhodou drahších ruží s koreňovým balom je, že ich možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia, dokonca aj v kvitnúcom stave.

Výsadbová jama by mala byť hlboká a široká aspoň 40 cm. Na dno je dobré dať trochu piesku – poslúži ako drenáž. V zásade by sa ruže nemali sadiť na miesto, na ktorom už niekedy v minulosti rástli. Dá sa to len pod podmienkou výmeny pôdy. Pred výsadbou ruže s koreňovým balom dobre zalejeme, tie bez koreňového balu zasa namočíme asi na dve až tri hodiny do vody. Rastlinu sadíme tak hlboko, ako bola zapestovaná v kontajneri. Miesto očkovania (zhrubnutá časť) musí byť tesne pod povrchom pôdy. Čo sa týka sponu výsadby, rastliny by sa mali jemne dotýkať listami, samozrejme, porast nesmie byť prehustený. Veľkokveté ruže by mali byť od seba vzdialené asi 80 cm, sadové a botanické 1,5 až 3 m.

ruža
Na pestovanie v nádobách sú vhodné miniatúrne ruže.

Letná starostlivosť

Vzhľadom na to, že korene ruží potrebujú dostatok vzduchu, je nevyhnutné ich okolie na záhone pravidelne okopávať, ak nie sú namulčované. Nie však hlboko, skôr plytšie. Treba odstrániť všetku burinu – odoberá ružiam nielen vlahu, ale najmä živiny. Dôležité je aj pravidelné zavlažovanie. Platí to najmä pre novovysadené rastliny. V prípade starších rastlín je zálievka potrebná najmä počas suchých a horúcich dní. Zalievať nesmieme listy ani kvety, pretože by sme tým mohli podporiť rozvoj hubových chorôb. Medzi bežnú starostlivosť patrí aj odstraňovanie odkvitnutých kvetov a takisto čistenie krov od suchých a zažltnutých listov. Ide o prevenciu pred nepríjemnými ochoreniami. Ruže najčastejšie napádajú hubové choroby (čierna škvrnitosť a múčnatka) alebo živočíšni škodcovia (vošky, piliarky). Okrem odporúčaných chemických prípravkov môžeme použiť aj prírodné prostriedky. Rastlinné výluhy (rajčiak, vratič, praslička a pod.) dokážu zlikvidovať bez problémov napríklad vošky. Preventívne tiež pomáha vysádzať ruže spolu s niektorými rastlinami, napríklad s levanduľou.

Záhradník radí
V júni a začiatkom júla si môžete ruže rozmnožiť polovyzretými odrezkami.

ruža

Na jar treba rezať

Aby boli ruže vo forme a pekne kvitli, vyžadujú si rez. S ním začíname už pri ich výsadbe – pri voľnokoreňových ružiach jemne skrátime korene aj nadzemnú časť. To isté platí aj pri ružiach s koreňovým balom.

Koncom marca režeme aj staršie ruže. Z nich odstraňujeme najmä suché, choré a poškodené výhony. Veľkokveté ruže režeme na dve až štyri očká, floribundky na päť až sedem očiek. Miniatúrne odrody nerežeme. Pri stromčekovitých ružiach opatrne skrátime korunku, aby všetky puky smerovali von z kra. Vo všeobecnosti sa reže na vonkajší púčik, šikmo, približne 8 mm nad ním.

V prípade popínavých ruží len mierne skrátime staršie výhony a odstránime bočné, zahusťujúce výhony. Aj po odkvitnutí treba presvetliť kry popínavých ruží, odporúča sa nechať len najmladšie výhony. Netreba zabúdať ani na pravidelné odstraňovanie planých výhonov, ktoré zbytočne vysiľujú tieto ušľachtilé rastliny.

Vysadené ruže pred zimou najlepšie ochráni nakopcovaná ornica prihrnutá ku koreňom.

Najzaujímavejšie skupiny ruží

Veľkokveté ruže

Vynikajú veľkými a plnými kvetmi, sú náchylnejšie na choroby a škodcov. Nesadia sa na veľmi viditeľné miesta a k vstupom do domu.

Mnohokveté ruže

Kvety sú menšie, no kvitnutie je bohatšie, kríky sú mohutnejšie a viac olistené. Sadia sa do zmiešaných kvetinových záhonov.

Sadové ruže

Nádherne a bohato kvitnú, sú nenáročné na starostlivosť, dlhoveké. Uplatnia sa v záhradách prírodného charakteru. Bývajú mohutnejšie.

Popínavé ruže

Rýchlo porastú ploty, altány a nevzhľadné múry. Potrebujú slnečné miesto, ideálna je juhovýchodná alebo juhozápadná orientácia.

Historické ruže

V poslednom čase narastá záujem o ich pestovanie. Majú plné kvety a väčšinou aj nádherne voňajú. Krásne sú vo vidieckych záhradách.

ruže
Po odkvitnutí sa odporúča presvetliť kry popínavých ruží a nechať len najmladšie výhony.

Anglické ruže

Ich sortiment je mimoriadne široký. Sú spojením historických a veľkokvetých ruží. Takisto prekrásne voňajú. Obľubujú dážď.

Botanické ruže

Vynikajú svojím pôvabom, hodia sa do prírodne koncipovaných záhrad. Sú rozložitejšie a vyššie. Treba ich len občas zmladiť.

Pokryvné ruže

Sú určené na problematické miesta. Bohato kvitnú, odolávajú chorobám a škodcom a nevyžadujú si veľkú starostlivosť.

Miniatúrne ruže

Charakterizuje ich menší vzrast. Hodia sa na výsadbu do malých záhonov a na pestovanie vo vegetačných nádobách.

Proti voškám sú účinné aj postreky z výluhov niektorých rastlín.

Čo sa hodí k ružiam

Ruže sa výborne kombinujú s inými okrasnými rastlinami. Vďaka dômyselnému spojeniu sa posilňuje ich vitalita a sú chránené pred agresívnymi škodcami či chorobami. Samozrejme, s množstvom sprievodných rastlín to netreba preháňať. Ich susedmi môžu byť:

• trvalky
kocúrnik (Nepeta x faassenii)
šalvia (Salvia nemorosa)
alchemilka (Alchemilla mollis)
zvonček (Campanula persicifolia)
rebríček (Achillea ptarmica)
heuchera (Heuchera sanguinea)
• cibuľoviny
okrasné cesnaky (Allium)
galtónia (Galtonia)
ľalie (Lilium ’Casa Blanca‘)
• okrasné dreviny
levanduľa (Lavandula angustifolia)
tavoľník (Spiraea bumalda)
plamienok (Clematis ’Jackmanii‘)
• letničky
černuška (Nigela damascena)
slezovec (Lavatera trimestris)
láskavec (Amaranthus caudatus)