Vyrobte si domácu vegetu: Ako spracovať zeleninu a koľko soli pridať pre dokonalú dochucovaciu zmes do polievok

Je to „iba“ sušená zelenina, a predsa má moc povzniesť pokrmy na vyššiu úroveň. Polievkové ochucovacie zmesi, familiárne označované ako vegeta, netreba obzvlášť predstavovať. V obchodoch síce nájdeme množstvo rôznych druhov, ale čo tak si toto ochucovadlo urobiť podomácky?

V hotových ochucovadlách do polievok či omáčok sú kritické najmä umelé potravinárske prísady, farbivá a kontroverzné zvýrazňovače chuti, ktorým je lepšie vyhnúť sa oblúkom. Pri výrobe domáceho ochucovadla tak získavate značné výhody – presne viete, čo na jeho výrobu použijete a máte príležitosť vyskladať si ho tak, aby vám výslednou chuťou ulahodil čo najviac.

Domáca ochucovacia zmes nie je len jedna

Na ochucovaciu zmes existuje veľa receptov, ktoré pracujú s rôznymi pomermi hlavných ingrediencií. Raz je to silná prevaha koreňovej zeleniny, inokedy sa o slovo hlási veľké množstvo cibule. Známe sú recepty, v ktorých sa na množstvo vysušenej zeleniny pridáva rovnaké množstvo soli. Inde sa zase dozviete, že to ide aj úplne bez soli. Jedinečnú silu môže takejto zmesi dodávať petržlenová vňať a ligurček, o nový rozmer chutí sa neraz postará kurkuma, tymián, rozmarín či estragón. Netreba sa báť experimentovať.

Ak ste pri vykopávaní koreňovej zeleniny nechtiac zasekli do niektorých kusov a neviete ich spotrebovať ihneď, vyskúšajte napríklad nasledujúci recept na domácu ochucovaciu zmes, ktorá je vhodná do polievok a omáčok.

Prípravné práce

• Mrkvu, petržlen a zeler očistíme a umyjeme. Nastrúhame ich na hrubšom strúhadle.
• Cesnak a cibuľu zbavíme šupiek a nakrájame ich na drobno.
• Pór a mladú cibuľku s vňaťou rozrežeme po celej dĺžke a rozoberieme ich „po vrstvách“, ktoré umyjeme pod prúdom vody. Osušíme a nakrájame ich na tenké prúžky (nie na kolieska).
• Petržlenovú vňať umyjeme a oberieme lístky. Tvrdšie stonky nebudeme potrebovať.

Precízne vysušenie je polovicou úspechu

Dohromady zmiešame postrúhanú koreňovú zeleninu, cibuľu, cesnak, pór aj mladú cibuľku. Zeleninovú zmes čaká kľúčová etapa sušenia.

Zeleninu možno sušiť v sušičke potravín, v teplovzdušnej rúre pri teplote okolo 50 – 60 °C a otvorených dvierkach alebo prirodzene na slnku počas teplejších dní.

Zmes rovnomerne rozprestrieme na plechy vystlané papierom na pečenie alebo na sitá v sušičke. Sušenie netreba unáhliť, aby kúsky zeleniny nezhoreli. Zároveň však nesmie zostať žiaden druh zeleniny mokrý, inak rastie riziko zaplesnenia. Petržlenovú vňať (poprípade aj vňať z ligurčeka) je najlepšie vysušiť prirodzene na vzduchu.

Po vysušení presypeme zeleninovú zmes a vysušenú vňať do sekáčika, ktorý všetko poseká na rozmerovo zjednotené kúsky. Zeleninový základ je pripravený a nastupuje etapa dochucovania.

Dochutenie vo vlastnej réžii

Na dochutenie sa najčastejšie používa soľ. Množstvo soli je individuálnou záležitosťou. Niekto dáva prednosť univerzálnej zeleninovej chuti, ktorá pokrm zaiste nepresolí. Ďalší zase preferuje koreniacu zmes výrazne slanú.

Istý kompromis predstavuje napríklad pomer – 1 polievková lyžica soli na 100 g sušenej zeleninovej zmesi. Na 100 g zeleninovej zmesi sa tiež môže pridať 1 čajová lyžička kurkumy a 1 čajová lyžička práškového cukru. Cukor neuškodí, iba zvýrazní a podčiarkne celkovú zeleninovú chuť. Hotovú domácu zmes presypeme do uzatvárateľnej dózy a skladujeme na tmavšom mieste.

Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com