Akú hlbokú studňu kopať?

V našej stavebnej poradni odpovedáme na čitateľské otázky menšieho i rozsiahlejšieho charakteru. Ak si neviete na svojej stavbe s niečím rady, napíšte nám, možno práve vašu otázku vyberieme ako tému poradne. Iste tak pomôžeme viacerým čitateľom.

Galéria

Dobrý deň, chcem vás poprosiť o odbornú radu. Plánujeme na pozemku, ktorý sme si prednedávnom kúpili, urobiť studňu a zvažujeme dve možnosti. Prvou je vykopať studňu do hĺbky 10 m, kde by mala byť čistejšia voda (podľa niektorých vyjadrení), lebo hlbšie, keďže sa nachádzame v lokalite nad bývalými štôlňami, môže byť voda ovplyvnená horninami ako andezit a voda je veľmi železitá. Druhou možnosťou je dať navŕtať hlbšiu studňu, do hĺbky 30 m a viac, kde je vraj čistejšia, tzv. tisícročná voda. Prosíme o radu, keďže nevieme posúdiť, čo je len fáma a čo skutočnosť. Vopred veľmi pekne ďakujeme!
S pozdravom Martina Č.

Na takto položenú otázku je veľmi ťažké dať všeobecne platnú odpoveď. Podľa popisu čitateľky ide o hydrogeologicky zložité prostredie. Pri debate na takejto populárno-náučnej úrovni je najjednoduchším riešením opýtať sa susedov, ktorí sú spokojní so svojou studňou, ako hlboko kopali. Keď potom vykopete studňu rovnako hlboko, na 50 % bude na tom dobre aj vaša studňa.

Kvalita vody je samostatná odborná otázka, a to z hľadiska používania vody (pitná voda, úžitková voda) a tiež z hľadiska získavania vody z prostredia (obsah inkrustujúcich látok vo vode spôsobujúcich tzv. starnutie studne). „Tisícročná“ voda ešte automaticky neznamená jej vhodnosť na pitné účely.

V jednoduchých podmienkach obyčajne platí, že voda prvého „zvodnelého“ horizontu (teda získavaná z menšej hĺbky) s plytkým krátkodobým obehom býva menej mineralizovaná a obsahuje aj menej rozpustených kovov, ale je viac zraniteľná činnosťou človeka. Voda hlbšieho obehu môže obsahovať viac rozpustených látok, ale je menej zraniteľná povrchovými činiteľmi.

Najpresnejší je odborný posudok

Keďže ide o nemalú investíciu, odporúčam pred realizáciou studne požiadať o hydrogeologický posudok hydrogeológa a hydrochemika. Samozrejme, za tieto posudky sa platí. Ale ak sa pustíte do stavby studne, tak či onak ho budete potrebovať. Hydrogeologický posudok obyčajne požaduje povoľujúci orgán pri povoľovacom konaní studne (vodnej stavby podľa vodného zákona) a stavby v zmysle stavebného zákona.

Studne s hĺbkou viac ako 30 metrov

Realizácia vrtu (studne) viac ako 30 m je oveľa komplikovanejšia z hľadiska schvaľovania. Ide o činnosť vykonávanú banským spôsobom podľa banského zákona.

Štôlne v podzemí

Váš pozemok sa môže nachádzať v tzv. prieskumnom území, ložiskovom území alebo nad dobývacím priestorom súčasných alebo starých banských diel. V tomto prípade potrebuje písomný súhlas držiteľa prieskumného územia, správcu ložiskového územia atď. Niektoré staré banské diela sú dokonca pamiatkovo chránené. Ďalšie osobitné podmienky platia v ochranných pásmach vodných zdrojov pitných, minerálnych a liečivých vôd.

Poslednou vecou pred stavbou studne je posúdenie studne z hľadiska požadovaného množstva vody. Ani pri veľkých hĺbkach vrtov nie je isté, že studňa bude výdatná. Z otázky čitateľky usudzujem, že ide pravdepodobne o oblasť stredoslovenských neovulkanitov. Ako príklad posielam mapu z internetu s vyznačením ložiskových území neovulkanitov. Nechcem samozrejme čitateľku hneď na začiatku znechutiť zložitosťou veci, ale zrejme už sama prišla na to, že v jej prípade stavba studne nebude jednoduchá.

Odpovedal
Ing. Juraj Pospiech, Aquatest P&R

Ložiskové územia neovulkanitov na strednom Slovensku

SÚVISIACA LEGISLATÍVA

• najprv na miestny úrad
Príslušným úradom pre stavbu studne bude obec (Zákon o vodách č. 364/2004 Z.z.). Obec zastupuje miestny úrad, pre stavebné činnosti jeho časť – stavebný úrad. Z právneho hľadiska treba s podávaním žiadostí začať tam.
• paragraf č. 63 určuje ­kompetencie obce
(1) Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach
a) povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností), uskutočnenie, zmenu a odstránenie vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. 1 písm. a) a b) a § 26),
b) v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu, ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby,
c) pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch (§ 50 ods. 5),
d) uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu, prípadne pri ohrození ich prevádzky, ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie (§ 55 ods. 3).
•štátna správa je nad obcou
(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 si môže obvodný úrad životného prostredia (to už je orgán štátnej správy) vyhradiť rozhodovanie, najmä ak ide o územia chránených vodohospodárskych oblastí a územia ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
• v niektorých prípadoch obec zastupuje štátnu správu
(3) Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy
a) dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch, v ktorých je príslušná vydať povolenie, a vyjadrenie k stavbe rodinného domu, k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy,
b) vedie evidenciu o vodách (§ 29),
c) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov
(§ 66 ods. 1),
d) prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [§ 77 ods. 3 písm. a)].
• právomoci obce
(4) Obec môže všeobecne záväzným nariadením
a) upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. 5),
b) určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. 1)

Text: Ing. Juraj Pospiech – Aquatest P&R, Stanislav Botur
Foto a grafika: ŠGÚDŠ, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám 6/2015, JAGA GROUP, s.r.o.