Prečo je radón nebezpečný? Ako zistiť prítomnosť radónu v dome a ako sa pred ním chrániť

Radón, podobne ako azbest, patrí do skupiny karcinogénnych látok, ktoré ohrozujú zdravie ľudí. Nie je možné ho detegovať zmyslami, ako je chuť, čuch, hmat či zrak, a o to je nebezpečnejší.

Galéria

Podobne ako pri azbeste, o ktorom sme už písali, aj radón predstavuje pre ľudí zdravotné riziko. Ide totiž o prírodný rádioaktívny plyn, ktorý preniká zemskou kôrou. Keďže je úplne bez farby a zápachu, jediný spôsob, ako možno identifikovať potencionálne nebezpečné miesta so zvýšenou koncentráciou, je meranie rádioaktivity pomocou sond.

„Ak sa pri návrhu rodinných domov alebo stavieb určených na dlhodobý pobyt ľudí podcenili radónové riziká a nie je zabezpečená pravidelná a dostatočná výmena vnútorného vzduchu, môže byť jeho koncentrácia nebezpečná. Radónový plyn sa totiž považuje za druhú najčastejšiu príčinu rakoviny pľúc,“ upozorňuje Ing. Vladimír Čáni, produktový manager BMI Slovensko, s. r. o.

Podobne ako vznikajú v obvodovom plášti budovy tepelné mosty, v prípade radónu vznikajú radónové mosty.

Túto neslávnu štatistiku potvrdzuje aj Ing. Stanislav Parák, školiaci a aplikačný technik Den Braven SK, s. r. o.: „Radón sa vyskytuje všade na svete. Uniká z podložia vo forme plynu a môže sa hromadiť v budovách. Koncentrácia radónu je na rôznych miestach rôzna. Takisto sa mení počas dňa aj roka.“

Koncentrácia radónu v interiéroch závisí od mnohých faktorov, ako sú geologické podmienky v danej oblasti, stavebné materiály, kvalita ventilácie v interiéroch či kvalita zhotovenia izolácií a konštrukcií vrátane detailov. „Podobne ako vznikajú v obvodovom plášti budovy tepelné mosty, v prípade radónu vznikajú radónové mosty. V interiéri (v uzavretých priestoroch, napr. v pivniciach) sa potom radón môže hromadiť vo vzduchu, ktorý ľudia dýchajú. Ak je radón vdychovaný vo vysokých koncentráciách alebo dlhší čas, môže to mať negatívny vplyv na zdravie. Ide teda najmä o priestory, kde sa ľudia zdržujú dlhšie časové obdobie, napríklad o obývacie izby alebo spálne. Podľa STN 73 0601: Ochrana proti radónu z podložia ide o pobytové priestory, v ktorých je súčet pobytov všetkých osôb viac ako 1 000 hodín za rok. Radón sa môže vyskytovať okrem pôdy aj vo vodách a aj v stavebných materiáloch, ktoré môžu byť jeho zdrojom v interiéri,“ rozoberá detailne problematiku Ing. Pavol Krajčovič, odborný technik pre izolácie Fatrafol z Fatra Izolfa, a. s.

Radón sa môže vyskytovať okrem pôdy aj v stavebných materiáloch, ktoré môžu byť jeho zdrojom v interiéri.

Oblasti s najväčšou koncentráciou radónu

Územie Slovenka je rozdelené do troch skupín, ktoré popisujú presnejšie radónové riziko a spôsob návrhu potrebných opatrení. Vo veľkej miere je územie Slovenka klasifikované ako oblasť s nízkym alebo so stredným rizikom.

Vysoké koncentrácie radónu sú najbežnejšie v miestach s rozrušenou zemskou kôrou, ako sú hornaté oblasti – pohoria, prípadne v blízkostí prameňov a pod. Niektoré oblasti na Slovensku majú vyššiu priemernú koncentráciu radónu v pôde a budovách, najmä na strednom a východnom Slovensku.

„Aj keď máme pre Slovensko vypracovanú radónovú mapu, ktorá je dostupná na webovom sídle Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, nedá sa riadiť len podľa nej, lebo lokálne nerovnomernosti v podloží, prípadne vplyv okolia stavby (rozsiahle spevnené nepriepustné povrchy) či minulosť pozemku (zasypané močiare a iné) môžu mať na výskyt radónu výrazný vplyv. Čiže aj susediace stavby môžu mať výrazne odlišné vstupné podmienky a v oblastiach s nízkou priemernou koncentráciou radónu tak môžu existovať miesta s vysokým radónovým rizikom. Dôležitú úlohu tu zohráva aj geológia, t. j. priepustnosť zeminy, a množstvo nameraného radónu v podloží,“ vysvetľuje Pavol Krajčovič.

„Oblasti s najvyššou koncentráciou radónu na Slovensku sú Strážovské vrchy, Považský Inovec a Malé Karpaty, ako vidieť na mape radónového rizika,“ spresňuje Stanislav Parák.

V oblastiach s nízkou priemernou koncentráciou radónu môžu existovať miesta s vysokým rizikom radónového rizika.

Bezpečná výstavba

Pred výstavbou rodinného domu odborníci odporúčajú overiť, či sú koncentrácie radónu na danom území bezpečné, alebo je potrebné prijať opatrenia.

„Základný obraz môže poskytnúť už spomínaná mapa graficky znázorňujúca prírodnú aktivitu radónu v širšej oblasti. Ak treba stanoviť presnú objemovú aktivitu radónu v pôdnom vzduchu na konkrétnom pozemku, je potrebné sa obrátiť na spoločnosť, ktorá sa špecializuje na meranie objemovej aktivity radónu. Na základe vyhodnotenia nameraných údajov sa stanoví kategória radónového rizika a protiradónové opatrenia,“ odporúča Vladimír Čáni.

„Pre zdravé bývanie je ideálne sa dostať pod hodnotu 100 Bq/m³. Zákon č. 87/2018Z. z. o radiačnej ochrane udáva ako referenčnú hodnotu 300 Bq/m³,“ dopĺňa Stanislav Parák.

Ing. Slavomír Vician, produktový manažér pre značku Ceresit z firmy Henkel Slovensko, s. r. o., považuje problematiku rizika radónu za pomerne zložitú. Podľa jeho názoru je vždy potrebné zohľadniť projekt domu, jeho dispozíciu, stavebné materiály, z ktorých bude dom postavený, a pod. Toto by mal zohľadniť projektant už pri samotnom projektovaní stavby a projekt by mal obsahovať aj spôsob ochrany proti radónu. Všetko sa, samozrejme, odvíja od posúdenia výskytu radónu v konkrétnej oblasti, kde bude dom stáť.

S týmto tvrdením sa stotožňuje aj Pavol Krajčovič. Podľa jeho slov stanovenie objemovej aktivity radónu EOAR môžu vykonávať len firmy (laboratóriá), ktoré sú držiteľmi povolenia Úradu verejného zdravotníctva SR. Výsledkom merania je úradný protokol, v ktorom je na základe nameraných hodnôt a priepustnosti zeminy určená kategória radónového rizika, a to NÍZKE/STREDNÉ/VYSOKÉ. Na základe tejto kategórie potom projektant stavbu posúdi a v súlade so spomínanou normou navrhne protiradónové opatrenia, t. j. konštrukcie určitej triedy tesnosti, prípadne doplnené o ďalšie opatrenia vyplývajúce z normy (systém odvetrania podložia a pod). Tieto opatrenia by mal akceptovať aj realizátor, lebo pre neho vyplýva potreba zhotovenia konštrukcie výrazne obmedzujúcej prúdenie vzduchu až po konštrukcie obsahujúce vrstvu celistvej protiradónovej izolácie s plynotesne realizovanými prestupmi a detailmi. Proti radónu sa treba chrániť vždy, a to aj pri minimálnom výskyte radónu, t. j. pri nízkom radónovom riziku, ako to predpisuje STN 73 0601.

Účinná ochrana pred radónom

„Pri nízkom, resp. strednom radónovom riziku (najčastejšie prípady) je postačujúci správny výber stavebných materiálov, zrealizovanie detailov a výber vhodnej protiradónovej izolácie, ktorá izoluje prioritne proti hydrostatickému tlaku. Za takúto izoláciu sa považuje materiál s dlhou životnosťou (napr. modifikované asfaltované pásy) s laboratórne stanoveným súčiniteľom difúzie radónového plynu. Ako protiradónovú izoláciu odporúčame Fundament 4.0 Speed Profile SBS, Elastobit Radon AL 4 alebo Elastobit GG 40,“ vysvetľuje Vladimír Čáni.

Podľa slov Ing. Martina Záborského, produktového manažéra Murexin, s. r. o., je radón rádioaktívny a má krátky polčas rozpadu, čo ho radí medzi nebezpečné prvky. Preto je na ochranu spodnej stavby potrebné použiť protiradónovú izoláciu, t. j. materiál, ktorý má laboratórne stanovený „súčiniteľ difúzie radónu“! Hrúbka, v ktorej by sa mal takýto materiál použitý, závisí od kategórie radónového rizika a, samozrejme, aj od ďalších faktorov pre konkrétnu oblasť, kde sa výstavba realizuje.

„Z našej ponuky je vhodná tekutá lepenka. Izoláciu je potrebné aplikovať odborným spôsobom, v ideálnom prípade zaškolenou osobou. Dôležité je tiež dbať na ochranu izolácie po aplikácii. Počas ďalšej výstavby totiž nesmie prísť k jej poškodeniu. Musí sa čím skôr prevrstviť ďalšími materiálni. V našom prípade treba buď nalepiť dlažbu, alebo urobiť betónový poter s hrúbkou aspoň 4 cm,“ hovorí Stanislav Parák.

S týmto tvrdením sa stotožňuje aj Ing. Matin Halmo, produktový manažér Mapei SK. „Keďže je radón plyn, na ochranu treba použiť izolácie s vyššou molekulárnou hustotou. Na tento účel sú vynikajúce izolácie na báze HDPE, FPO alebo aj bitúmenové emulzie. Väčšinou sa izolácia proti radónu rieši spolu s hydroizoláciou stavby proti vode. Samotný výber izolácie závisí teda od viacerých požiadaviek – či sa nachádza na stavbe iba radón, alebo aj tlaková voda a či len vzlínajúca vlhkosť,“ vysvetľuje Martin Halmo a pokračuje, „ak je stavba podpivničená a je potrebné zabezpečiť stavbu proti vode aj radónu, ideálne je použiť ucelený systém Mapeproof AL AP alebo Mapeproof FBT. Ak ide o nepodpivničený rodinný dom, odporúčame použiť na vodorovné plochy niektorý z materiálov Mapethene a na steny zvonka niektorý materiál z radu Plastimul, ktorý spĺňa podmienku odolnosti proti radónu (napr. Plastimul 2K Super).“

Slavomír Vician rovnako odporúča použiť na ochranu pred radónom určené produkty, ktoré majú túto vlastnosť odskúšanú nezávislým laboratóriom. „Z nášho portfólia ide o Ceresit CR 166 alebo Ceresit Tekutú lepenku. Keďže je radón plyn, v žiadnom prípade netreba podceňovať detaily a použitý materiál treba aplikovať maximálne precízne.“

Pavol Krajčovič hovorí, že radónová ochrana môže spočívať v nepriamych opatreniach, a to v znížení množstva prenikajúceho radónu (tlačiaceho sa cez konštrukciu), či už vložením izolačného (vetraného) podlažia, alebo odvetraním podložia vhodným aktívnym alebo pasívnym vetracím systémom. Najbežnejšou dostatočnou ochranou je vyhotovenie kontaktnej konštrukcie v 1. kategórii tesnosti, t. j. vloženie minimálne jednej vrstvy celistvej protiradónovej izolácie s plynotesne realizovanými prestupmi. „Medzi vysokoúčinné protiradónové izolácie patria plastové fólie a z nich najpoužívanejšie na báze mPVC, a to vďaka ich dobrej spracovateľnosti a nízkej cene. Medzi ich výhody patrí rozmerová stálosť pri zváraní, vysoká pevnosť, ťažnosť aj dobrá tvarovateľnosť. Zo sortimentu fólií systému Fatrafol H máme zmeraný súčiniteľ difúzie radónu pre všetky fólie.

V pozemnom staviteľstve je pre rodinné a bytové domy či občianske stavby vhodná fólia Fatrafol 803, prípadne fólie Fatrafol 813 alebo Ekoplast 806 so zvýšenou odolnosťou proti ropným produktom,“ podrobne rozoberá Pavol Krajčovič. A pokračuje: „Aj iné plastové fólie máju veľmi nízke hodnoty difúzie radónu (napr. nopové fólie), zväčša u nich však nie je možné vzduchotesné zhotovenie vrátane detailov, a preto sú ako protiradónové izolácie nepoužiteľné.

So systémom fólií na báze z mPVC možno vyhotoviť účinný systém hydroizolácie proti radónu aj tlakovej vode.

Vďaka veľmi nízkemu súčiniteľu difúzie radónu stačia zväčša veľmi tenké vrstvy fólií. Kvôli bezpečnosti počas výstavby sa však volia väčšinou hrubšie fólie. „Pri nepodpivničených budovách postačuje proti radónu Fatrafol 803 s hrúbkou 1 mm. V rovnakej hrúbke by postačoval proti radónu aj pre podpivničené budovy, ale kvôli namáhaniu vodou sa odporúča použiť minimálne v hrúbke od 1,5 mm. V súlade s normou sa zároveň odporúča realizovať konštrukcie s jednoduchými tvarmi, nerealizovať veľké nepriepustné povrchy v okolí stavby, prípadne nerealizovať pod podlahami nevetrané drenážne vrstvy s vysokou priepustnosťou (štrkový podsyp a pod.). Pri realizácii samotnej protiradónovej izolácie je potom dobré pamätať na tzv. radónové mosty, aby sa radón spod stavby neodklonil, napríklad pod zateplenie sokla, odkiaľ by mohol prenikať cez steny do interiéru,“ dopĺňa Pavol Krajčovič.

Ako zistiť prítomnosť radónu v dome?

Radón nepredstavuje riziko len pre novostavby, ale aj pre existujúce domy. Koncentráciu radónového plynu v existujúcich stavbách možno určiť meraním pomocou detektorov. „Pritom treba brať na zreteľ, ako už bolo povedané, že koncentrácia radónu v stavbách nemusí byť celoročne konštantná. Jeho koncentrácia podlieha zmene poveternostných podmienok a spôsobu užívania stavby počas roka. Ak má byť meranie čo najpresnejšie, je potrebné rozmiestniť detektory do každej miestnosti počas jedného roka,“ zdôrazňuje Vladimír Čáni.

Stanislav Parák dopĺňa: „Limitné hodnoty sú pri už existujúcich stavbách a pri novostavbách rovnaké. V minulosti zákon udával hraničnú hodnotu pri novostavbách 200 Bq/m³ a pri existujúcich domoch 400 Bq/m³. V súčasnosti je táto hodnota už jednotná – 300 Bq/m³.“

„Na meranie koncentrácie radónu v interiéri existujúcej budovy sa môžu použiť stopové alebo prenosné detektory. Tie sa umiestňujú do pobytových priestorov na niekoľko mesiacov počas vykurovacieho obdobia (vtedy sú koncentrácie radónu väčšinou najvyššie, lebo sa šetrí na kúrení a menej sa vetrá). Môže ísť o pasívne detektory v plastových škatuľkách, ktoré nepotrebujú prívod elektrickej energie, ktoré sú vhodné na informatívne meranie alebo aktívne vzorkovacie intervalové merače. Podľa mojich informácií je v Českej republike možné si takéto informatívne meranie spraviť aj bezplatne (zapožičať si tieto merače a namerané údaje nechať vyhodnotiť) v rámci radónového programu. Na Slovensku vykonávajú takéto merania špecializované firmy,“ spresňuje Pavol Krajčovič.

Dodatočná ochrana stavby

Ak meranie radónu v budove preukázalo zvýšené koncentrácie radónového plynu, je potrebné navrhnúť opatrenia, ktoré budú kontinuálne prispievať k jeho znižovaniu. „Účinným riešením môže byť obmedzenie prestupu radónového plynu z pivničných, resp. schodiskových priestorov do ostatných častí domu. Veľmi účinným riešením je zvýšená výmena vzduch medzi interiérom a vonkajším prostredím. Pri väčšej rekonštrukcii je možné navrhnúť opatrenia na zmiernenie prenikania radónu v mieste podložia. Vonkajšie plochy v priamom kontakte s budovou treba upraviť tak, aby nekládli radónovému plynu odpor. Odporúča sa pri návrhu vyhnúť betónovým plochám a silne zhutneným pôdam. Takto vieme prirodzene znížiť prenikanie radónového plynu do pôdorysu budovy a naopak podporiť únik radónového plynu mimo budovu,“ vysvetľuje Vladimír Čáni.

Na dodatočnú ochranu stavby pred radónom je vhodné pri rekonštrukcii umiestniť pod nový poter niektorú z membrán odolných proti radónu, ako je napríklad Mapethene, odporúča Martin Halmo.

Veľmi účinným riešením je zvýšená výmena vzduchu medzi interiérom a vonkajším prostredím.

Pavol Krajčovič považuje za jeden z najjednoduchších spôsobov, ako znížiť koncentráciu radónu v interiéri, zlepšenie ventilácie (niekedy aj len na minimálne normou požadované hodnoty), pretože výmenou vzduchu sa radón odvádza z interiéru. Ďalšie možnosti zahŕňajú zvýšenie tesnosti kontaktných konštrukcií (konštrukcií, cez ktoré radón preniká, t. j. steny a podlahy) utesnením trhlín a škár v konštrukciách, prípadne v kombinácii so systémom odvetrania podložia (odsávanie radónu spod podlahy) až po realizáciu systému celistvej izolácie pod budovou, napríklad fóliovými systémami. „Spomínané opatrenia sa dajú vhodne kombinovať podľa nameraných hodnôt, prípadne stavu konštrukcií stavby v závislosti od charakteru priestorov. Majiteľ nehnuteľnosti by sa mal určite poradiť s odborníkom na radónovú problematiku, ktorý dokáže navrhnúť najvhodnejšie opatrenia pre konkrétnu situáciu,“ uzatvára Pavol Krajčovič.

Text: Andrea Dingová v spolupráci s Ing. Vladimírom Čánim, produktovým managerom BMI Slovensko, s. r. o., Ing. Stanislavom Parákom, školiacim a aplikačným technikom Den Braven SK, s. r. o., Ing. Martinom Záborským, produktovým manažérom Murexin, s. r. o., Ing. Martinom Halmom, produktovým manažérom Mapei SK, Ing. Slavomírom Vicianom, produktovým manažérom pre značku Ceresit z firmy Henkel a Ing. Pavlom Krajčovičom, odborným technikom pre izolácie Fatrafol z Fatra Izolfa, a. s.
Foto: archív firiem
Zdroj: Časopis Urob si sám